Medzinárodný deň mládeže: Kedy podľa nás končí mladosť?

Foto: Shutterstock

Pri príležitosti Medzinárodného dňa mládeže (12. august) priniesla agentúra Go4insight pohľad na to, ako dnes ľudia na Slovensku aj vo svete vnímajú mladosť – nie podľa oficiálnych definícií, ale podľa toho, ako ju vnímajú vo svojom každodennom živote.

Mladosť ako spoločenské zrkadlo

Zatiaľ čo medzinárodné inštitúcie, ako napríklad OSN, definujú mladosť v presne vymedzených vekových rámcoch – najčastejšie medzi 15. a 24. rokom života – v skutočnosti býva táto hranica oveľa menej jednoznačná. V niektorých prípadoch sa táto hranica posúva až na 29 či 35 rokov, najmä v súvislosti s dlhším štúdiom, neskorším vstupom na trh práce alebo osamostatňovaním sa od rodičov.

Skutočné vnímanie mladosti sa od týchto definícií často výrazne odlišuje. Ľudia si jej hranicu nastavujú individuálne – podľa životnej situácie, prostredia či kultúrnych zvyklostí. Dáta z medzinárodného prieskumu ukazujú, že v mnohých krajinách sa mladosť spája s vekom ďaleko za štyridsiatkou. Inde, naopak, končí už pred tridsiatkou.

Obyvatelia Slovenska vnímajú koniec mladosti priemerne v 42. roku života, čo je mierne nad celosvetovým priemerom, ktorý sa aktuálne pohybuje na úrovni 41 rokov.

V Južnej Kórei napríklad považujú mladosť za ukončenú až vo veku 51 rokov – ide o najvyšší vekový údaj spomedzi všetkých sledovaných krajín. V ostrom kontraste stojí Thajsko, kde sa táto hranica posúva len na 26 rokov – teda takmer o polovicu skôr.

Takéto výrazné rozdiely pri rovnakej otázke naznačujú, že pojem „mladosť“ nie je univerzálny ani samozrejmý. Je to premenlivá kategória, ktorej význam sa formuje.

Rozdiely však nie sú len geografické. Vnímanie mladosti sa mení aj v čase. Prieskum ukazuje, že v niektorých oblastiach sa hranica mladosti posúva smerom nadol. Napríklad v Afrike klesla za posledné roky zo 40 na 36 rokov. Naopak, v Európe pretrváva opačný trend – mladosť sa tu vníma ako dlhšie trvajúce obdobie. Priemerná hranica sa v našom regióne pohybuje okolo 44 rokov, čo je nad celosvetovým priemerom.

Za týmito posunmi môžeme hľadať rôzne spoločenské aj individuálne faktory. V niektorých krajinách môže mladosť končiť skôr pre väčší tlak na skorú dospelosť – napríklad z dôvodu ekonomickej neistoty alebo očakávaní okolia. Inde sa, naopak, predlžuje, najmä v prostredí, kde je prirodzené dlhšie štúdium, neskorší vstup do zamestnania či neskoré zakladanie rodiny.

Hranica vnímania mladosti sa mení s vekom

Vnímanie konca mladosti nie je len otázkou kultúry alebo regiónu. Ukazuje sa, že rozdiely existujú aj v rámci jednotlivých populácií – podľa veku a pohlavia.

Na Slovensku aj vo svete sa potvrdzuje jeden spoločný trend: čím sú ľudia starší, tým neskôr určujú vek, do ktorého podľa nich trvá mladosť.

Medzi najmladšími ľuďmi vo veku 18 – 24 rokov sa mladosť spája najmä s nižším vekom. Obyvatelia Slovenska v tejto skupine za jej hranicu najčastejšie považujú vek okolo 30 rokov, vo svetovom priemere je to o niečo neskôr – približne 32 rokov.

S pribúdajúcim vekom sa však táto hranica postupne posúva. V skupine 35 – 44 rokov ju ľudia na Slovensku vnímajú na úrovni 39 rokov, zatiaľ čo vo svete ide o 40 rokov.

U ľudí nad 65 rokov sa mladosť podľa ich názoru končí až okolo 52 rokov (Slovensko), resp. 54 rokov (svet).

Istý rozdiel možno pozorovať aj medzi pohlaviami. Na Slovensku ženy uvádzajú o niečo vyšší vek, do ktorého podľa nich trvá mladosť (43 rokov), než muži (41 rokov). Vo svetovom priemere sa tieto hodnoty nelíšia – obe pohlavia uvádzajú rovnakú hranicu, 41 rokov.

Ready Made Maklér

Staňte sa samostatným
finančným agentom už dnes.

Robte biznis,
byrokraciu nechajte na nás.