Foto: Shutterstock

Mark sa vďaka svojmu úspechu stal jedným z najbohatších ľudí na svete. Jeho imanie v súčasnosti prekračuje 106 miliárd dolárov. No Facebook už od začiatku svojej existencie musí čeliť rôznym žalobám a škandálom, ktoré sa stupňujú najmä v poslednom čase.

Svoj prvý úspešný program nazval príznačne – ZuckNet

Mark Elliot Zuckerberg (37) sa narodil v roku 1984 v malom mestečku White Plains v štáte New York. Jeho matka Karen bola psychiatrička a otec Edward zubár. Spolu so svojimi tromi sestrami vyrastal v židovskej viere a existujú dokumenty, podľa ktorých jeho predkovia pochádzali z Nemecka, Rakúska a Poľska.

Mark už od raného detstva vynikal svojím intelektom. Na strednej škole získal rôzne ceny v matematike, astronómii a fyzike. V mladosti tiež navštevoval letný tábor pre talentovanú mládež. S programovaním začal už vo svojich 12-tich rokoch. Vytvoril napríklad program na zasielanie správ klientom zubnej ordinácie svojho otca.

„Zubní lekári a hygienici potrebovali zdieľať údaje o pacientoch. Tak som vymyslel systém, ktorý umožňoval komunikáciu s ľuďmi naprieč miestnosťami a nazval som ho ZuckNet,“ uviedol v rozhovore pre portál Vox.

Microsoft ho chcel už ako stredoškoláka

Jeho rodičia si najali počítačového lektora, aby podporoval Marka v jeho talente. Ešte pred tým, ako dokončil strednú školu, ho s pracovnými ponukami oslovilo niekoľko spoločností, napríklad AOL a Microsoft, ale on ich všetky odmietol.

Po absolvovaní strednej školy chcel študovať na Harvarde. Zaujímavosťou je, že ešte pred tým, ako sa hlásil na túto prestížnu školu, mu otec dal na výber. Buď mu zaplatí drahé školné, alebo mu kúpi vlastnú reštauráciu McDonald’s.

Mark sa však rozhodol pre vysokú školu a vo svojej prihláške okrem iného uviedol, že vie čítať a písať po francúzsky, hebrejsky, latinsky a starogrécky. Po úspešnom prijatí na Harvard rýchlo nadobudol reputáciu „zázračného programátora“ a veľa jeho spolužiakov sa s ním chodilo radiť.

Najprv vytvoril CourseMatch a Facemash

V druhom ročníku napísal Mark program, ktorý nazval CourseMatch. Používateľom umožňoval vyberať si študijné predmety a kurzy na základe voľby ostatných študentov, a tiež im pomáhal pri formovaní študijných skupín.

Krátko nato vytvoril program s názvom Facemash. Pri jeho programovaní sa rozhodol heknúť databázu Harvardu, do ktorej študenti nahrávali svoje fotky. Následne napísal program, ktorý náhodne vyberal fotografie dvoch študentov a návštevníci stránky hlasovali, ktorý z nich sa im viac páči.

Stránka za jediný víkend dosiahla obrovský úspech, ale škola ju zakrátko vypla, pretože jej popularita ochromila celú sieť Harvardu a zabránila študentom v prístupe na internet. Mnoho študentov sa navyše sťažovalo, že ich fotografie boli použité bez povolenia. Zuckerberg sa verejne ospravedlnil a vyhlásil, že jeho stránka bola „úplne nemorálna“.

Krátko po tejto afére oslovili Marka traja starší žiaci: Tyler a Cameron Winklevossovi a Divya Narendra. Chceli, aby im pomohol vybudovať sociálnu sieť s názvom HarvardConnection.com. Tá mala byť sprístupnená výhradne študentom Harvardu a ako používateľské meno mala slúžiť harvardská e-mailová adresa. Zuckerberg spočiatku súhlasil a začal písať program pre novú stránku.

Sociálna sieť vznikala v internátnej izbe

Počas práce na Harvard Connection dostal nápad, ako by mohol vytvoriť svoju vlastnú sociálnu sieť. Potreboval však peniaze, a tak sa dohodol so svojím priateľom Eduardom Saverinom, ktorý investoval počiatočných 1 000 dolárov. Presne 4. februára 2004 Mark zaregistroval doménové meno TheFacebook.com, dnes známe po celom svete ako Facebook.com. Stránka však zatiaľ fungovala iba na Harvarde. Zuckerberg neskôr uviedol, že jeho zámerom bolo vytvoriť univerzálnu webovú stránku, ktorá by spájala ľudí z celej univerzity.

„Keď Mark dokončil web, povedal to niekoľkým priateľom, a do rána sme sledovali registrácie. Do dvadsiatich štyroch hodín sme mali cez 1 200 používateľov,“ uviedol jeho spolubývajúci Dustin Moskovitz, ktorý sa tiež podieľal na prvotnom programovaní stránky.  

Šesť dní po spustení Facebooku ho súrodenci Winklevossovi a Narendra obvinili z toho, že použil ich nápady na vybudovanie konkurenčného produktu. Neskôr všetci traja proti Zuckerbergovi podali žalobu, ktorá sa skončila v roku 2008 dohodou a vyrovnaním. Trojica dostala hotovosť a akcie Facebooku v celkovej hodnote okolo 300 miliónov dolárov.

Len za prvý mesiac sa na stránke zaregistrovala viac ako polovica študentov Harvardu. Mark sa vďaka počiatočnému úspechu Facebooku rozhodol opustiť Harvard a venovať sa výhradne tomuto projektu. V marci 2004 sa Facebook rozšíril na univerzity Stanford, Columbia a Yale. Táto expanzia pokračovala a postupne sa Facebook dostal na väčšinu univerzít v USA a Kanade. Neskôr, ešte v tom istom roku, Mark oficiálne založil spoločnosť Facebook, ktorej prezidentom sa stal podnikateľ Sean Parker. Spoločnosť presunula svoje sídlo do Palo Alto v Kalifornii a vypustila z názvu „The“.

Raketový rast Facebooku

V roku 2005 získal Facebook prvú významnú investíciu od spoluzakladateľa PayPalu – Petra Thiela, a spustil verziu stránky aj pre stredné školy. Do decembra 2005 mal 6 miliónov používateľov. Úspech spoločnosti rástol zo dňa na deň. Do roku 2006 sa otvoril všetkým používateľom s minimálnym vekom 13 rokov. O rok neskôr oznámila spoločnosť Microsoft, že kúpi 1,6 %-ný podiel Facebooku za 240 miliónov dolárov, čo bola dovtedy najväčšia investícia, ktorú Facebook získal.

Približne v tomto čase sa začali vynárať nezhody medzi Zuckerbergom a Saverinom. Saverin zastával funkciu finančného riaditeľa a obchodného manažéra. Markovi sa však nepáčilo jeho vedenie a chcel ho od spoločnosti odstrihnúť. Ako uvádza v e-maile, ktorý neskôr zverejnil portál Business Insider, Mark napísal kolegom: „Eduardo odmieta spolupracovať. Odstrihnem ho, a potom sa s ním vyrovnám. Zostane mu niečo, tým som si istý, ale či si to zaslúži. Mal by podpisovať investície, ale on zaostáva, a ja nemôžem zaostať.“

Po tom, ako bol Saverin zbavený svojej funkcie, podal žalobu, ktorú sa v roku 2009 podarilo vyriešiť mimosúdnou cestou. Podmienky vyrovnania neboli zverejnené a Facebook musel sľúbiť, že na stránke bude Saverin vždy uvádzaný ako spoluzakladateľ Facebooku.

Hriešne bohatý a neobyčajne vplyvný

Spoločnosť neskôr presunula svoje medzinárodné ústredie do írskeho Dublinu. Zaujímavosťou je, že Čína zablokovala Facebook už v roku 2009. Ani to ho však nespomalilo. O rok neskôr mal už cez 500 miliónov používateľov a stal sa treťou najväčšou americkou webovou spoločnosťou po Google a Amazone.

Mark postupne zožínal stále viac a viac úspechov. V roku 2008 sa stal prvýkrát miliardárom, už vo veku 23 rokov, a dlho mu patril titul najmladšieho miliardára na svete. Časopis TIME ho v roku 2010 označil za Osobnosť roka a za najvplyvnejšieho človeka na svete.  

„Sociálna sieť vytvorená Markom spojila takmer každého desiateho človeka na planéte. Facebook je dnes treťou najväčšou krajinou na svete, ktorá vie o svojich občanoch viac ako ktorákoľvek iná vláda na planéte,“ zdôvodnil výber šéfredaktor časopisu Richard Stengel.

V roku 2012 Facebook prvýkrát vstúpil na burzu. Spoločnosť bola ocenená na 104 miliárd dolárov. Cena akcií sa začínala na 38 dolároch a len za prvý deň obchodovania sa hodnota spoločnosti zvýšila o 16 miliárd dolárov. V tom čase Facebook prekonal hranicu 1 miliardy aktívnych používateľov mesačne, z čoho 600 miliónov tvorili používatelia mobilných telefónov. Okrem toho bolo na Facebook nahratých viac ako 219 miliárd fotografií a celkovo vzniklo 140 miliárd priateľstiev.

Žaloby za únik informácií a pomoc teroristom

Facebook v tom čase čoraz častejšie čelil žalobám. Medzi najznámejšie patrí napríklad žaloba v hodnote jednej miliardy dolárov za to, že teroristickej skupine Hamas umožnil komunikovať a používať sieť pri svojich útokoch, ktoré stáli životy štyroch ľudí.

Dobré meno mu neurobil ani dátový škandál spoločnosti Cambridge Analytica, ktorá získavala osobné údaje miliónov používateľov Facebooku bez ich súhlasu a používala ich na účely politickej reklamy.

Aplikácia spoločnosti zozbierala dokopy údaje až z 87 miliónov profilov a následne ich použila pri prezidentskej kampani Donalda Trumpa v roku 2016. Cambridge Analytica bola tiež obviňovaná zo zasahovania do referenda o brexite, aj keď oficiálne vyšetrovanie uznalo, že „nedošlo k žiadnym významným pochybeniam“.

„Bolo to veľké porušenie dôvery a je mi skutočne ľúto, že sa to stalo. Zodpovednosťou spoločnosti je teraz zabezpečiť, aby sa to už neopakovalo. Myslím si, že táto situácia je jasným signálom toho, že pre ľudí ide o zásadný problém straty dôvery, a rozumiem tomu. Ak sa ľudia rozhodnú odstrániť svoju aplikáciu, lebo sa pri používaní Facebooku jednoducho necítia dobre, je to podľa mňa veľký problém, ktorý musíme napraviť,“ uviedol vtedy Zuckerberg v rozhovore pre portál CNN.

Facebook sa v reakcii ospravedlnil za svoju úlohu pri zbere údajov. Neskôr súhlasil so zaplatením pokuty vo výške 500-tisíc libier Úradu britského komisára pre informácie za vystavenie údajov jeho používateľov „vážnemu riziku poškodenia“. V júli 2019 Federálna obchodná komisia (FTC) oznámila, že Facebook dostane za porušenie súkromia pokutu vo výške 5 miliárd dolárov.

FTC sa súdi s Facebookom aj v súčasnosti. V decembri 2020 začala protimonopolné vyšetrovanie a tvrdí, že Facebook má na americkom trhu sociálnych sietí monopolnú moc. Cieľom súdneho procesu je prinútiť ho, aby sa zbavil spoločností Instagram a WhatsApp, čo by rozbilo jej monopolné postavenie.

Dnes sa venuje hlavne charite a filantropii

V súčasnosti Zuckerberg žije v mestečku Palo Alto, v dome za 7 miliónov dolárov, ktorý má päť spální a bazén so slanou vodou. Žije tu so svojou manželkou Priscillou Chanovou, s ktorou sa oženil v roku 2012. Spolu vychovávajú dve dcéry – Maximu a Augustu.

Obidvaja sa v teraz zameriavajú hlavne na charitatívnu a filantropickú činnosť. Mark v roku 2010 podpísal spolu s Billom Gatesom a investorom Warrenom Buffettom iniciatívu „The Giving Pledge“, v ktorej všetci traja sľúbili, že prispejú na charitu najmenej polovicou zo svojho bohatstva.

Spolu s manželkou založil aj filantropickú organizáciu Chan Zuckerberg Initiative zameranú na zdravie a vzdelávanie. Obidvaja sa zaviazali, že postupne prepíšu 99 % svojich akcií Facebooku tejto iniciatíve. Finančné prostriedky však nebudú prevedené okamžite, ale v priebehu ich života. Daroval tiež viac ako 25 miliónov dolárov nadácii Billa a Melindy Gatesových na podporu liečby proti koronavírusu.

Zuckerberg však má stále dosť peňazí na rozdávanie. V auguste minulého roka jeho imanie prvýkrát prekonalo hranicu 100 miliárd dolárov a momentálne mu patrí tretia priečka v rebríčku najbohatších ľudí na svete. Samotný Facebook sa tiež pomerne rýchlo otriasol z pandémie a jeho akcie zaznamenali minulý rok rekordné hodnoty. Celková trhová kapitalizácia spoločnosti sa v súčasnosti pohybuje na úrovni okolo 827 miliárd dolárov.