Foto: shutterstock

Množstvo plastového odpadu v prírode je skutočne enormné. Svetový fond na ochranu prírody (WWF) odhaduje, že do voľnej prírody sa každoročne dostane 100 miliónov ton plastového odpadu. WWF upozorňuje, že v roku 2016 sa na svete vyrobilo 396 miliónov ton nových plastov, v prepočte na jedného človeka je to približne 53 kilogramov.

Slovensko podľa údajov Ministerstva životného prostredia SR v priemere vyprodukuje ročne 120-tisíc ton plastového odpadu. Až 35 % plastového odpadu tvoria odpady vznikajúce pri organických chemických procesoch, 29 % tvoria plastové obaly.

V Stredozemnom mori ročne 570-tisíc ton odpadu

Hromadenie plastového odpadu v prírode zákonite ovplyvňuje každodenný život ľudí. Viditeľnú zmenu krajiny na vlastné oči vidia dovolenkári napríklad pri Stredozemnom mori. Každý rok skončí v tomto mori 570-tisíc ton plastového odpadu. „To je akoby sme do tohto mora vyhodili každú minútu 33 800 plastových fliaš. Krajiny na brehu obľúbenej dovolenkovej destinácie nezvládajú manažment plastového odpadu,“ hovorí WWF.

V Stredozemnom mori v tejto chvíli pláva asi 247 miliárd kusov plastov a správa WWF predpokladá že toto číslo do roku 2050 narastie až štvornásobne. Až polovica plastového odpadu sa do mora dostane z pobrežia, asi 30 percent prinesú rieky z pevniny. A z mora sa odpad vracia späť na pobrežie. Každý jeden deň sa ho na každom kilometri pláže nahromadí päť kilogramov,“ dopĺňa. Odpadom je najviac znečistené pobrežie tureckej Cilicie a pláže v okolí Tel Avivu, Alexandrie, Barcelony, Valencie, Benátok či Marseillského zálivu.

„Krajiny okolo Stredozemného mora vyprodukujú ročne 24 miliónov ton plastového odpadu, z toho 72 percent končí v riadnom zbere, väčšinou na skládke. Len 3,9 milióna ton sa zrecykluje, 6,6 miliónov ton sa vôbec nevyzbiera a končí v prírode, alebo sa vyzbiera, no končí na nelegálnych skládkach či skládkach, ktoré nespĺňajú limity,“ dopĺňa WWF.

Mikroplasty v jedle aj vode

Problémy nespôsobuje len viditeľné plasty, ale aj plastové čiastočky, ktoré sa ďalej uvoľňujú do prostredia a znečisťujú ho. WWF upozorňuje, že bežný človek v strane skonzumuje týždenne asi päť gramov mikroplastov. Z tohto množstva sa dá vyrobiť platobná karta. „Bežný človek zje asi 2 000 mikročastíc plastov každý týždeň. To je asi 21 gramov za mesiac a 250 gramov za rok. Za mesiac teda „zjeme“ asi jednu zubnú kefku,“ hovorí WWF.

„Hlavným zdrojom plastov ľudskom tele je voda – tá z kohútika i balená vo fľašiach. Vedci upozorňujú, že ide o celosvetový problém, no zaznamenali veľké regionálne rozdiely – napríklad vo vode, ktorú konzumuje priemerný obyvateľ USA je dvojnásobné množstvo plastov než vo vode, ktorú konzumuje Európan. Pokiaľ ide o jedlo – zdrojom je najmä pivo, soľ a morské mäkkýše,“ dopĺňa WWF.

Mikroplasty sa však nenachádzajú len v potravinách a vode. Výskumníci v laboratóriách spoločnosti Wessling našliv Budapešti v toku Dunaja 50 čiastočiek mikroplastov na kubický meter vody. Veľkosť čiastočiek je od 60 mikrometrov do dvoch milimetrov. Vplyv kontaminácie na životné prostredie spoločnosť Wessling neodhadla s tým, že je potrebný ďalší výskum.

Júl bez plastov

Znižovanie spotreby plastov má teda význam. Nadácia Plastic Free Foundation odhaduje, že v roku 2018 sa do výzvy Plasric Free July zapojilo 120 miliónov ľudí. „Minulý rok účastníci výzvy predišli vzniku 490 miliónov plastového odpadu. Použili o 5,6 % menej jednorazových plastových výrobkov. Účastníci výzvy tiež znížili množstvo odpadu v domácnostiach o 7,5,“ uvádza Plastic Free Foundation. „Rastúce hnutie ľudí, ktorí odmietajú jednorazové plasty, posiela signál spoločnostiam a vládam, že očakávania ľudí sa menia. Každý človek má silu ovplyvniť svoje okolie výzva Plastic Free July podnecuje ľudí k tomu, aby prepojili svoje nákupné rozhodnutia s problémom znečistenia životného prostredia plastami,“ hovorí Rebecca Prince-Ruiz, zakladateľka výzvy Plastic Free July. Do tejto výzvy sa zapojili obyvatelia 177 krajín sveta.