Foto: Too Big Too Fail

Nikto si nechcel pripustiť, že sa blíži kríza

Na prelome tisícročia bolo obchodovanie na Wall Street jednou z najvýnosnejších činností. Bonusy za obchodovanie na burze vyplácané v rekordných výškach, niekoľkomiliónové platy a neustále rastúci trh s nehnuteľnosťami nikoho nenútil premýšľať nad tým, že jedného dňa sa tento život nad pomery môže úplne rozsypať. Dokonca ani varovné signály trhu neprinútili nikoho zamyslieť sa, že by sa finančné inštitúcie mohli ocitnúť v ohrození.

Film sprostredkuje pohľad do zákulisia tesne pred vypuknutím svetovej ekonomickej krízy. Schyľuje sa k nej najmä kvôli obchodovaniu bánk s problémovými bezcennými aktívami, ktoré mali vo svojom portfóliu dokonca aj najväčšie investičné banky v New Yorku. Medzi nimi napríklad Bear Stearns či Lehman Brothers a ďalšie.

Finančné problémy, ktoré kvôli neregulovanému poskytovaniu hypoték na Wall Street nastali, neunikli vtedajšiemu ministrovi financií USA Henrymu Paulsonovi a predsedovi Federálneho rezervného systému Benovi Bernankovi.

Prepady trhov vedú ku krachu finančných inštitúcií

Postupný prepad trhov dospel až do štádia, keď nastáva čas vymyslieť, ako zabrániť krachu jednej z najväčších investičných bánk Lehman Brothers. Ak by sa to nepodarilo, na finančnom trhu by nastali panika a chaos, a vzápätí by postupne začali krachovať všetky americké banky jedna za druhou.

V hre je možnosť odkúpenia Lehman Brothers stabilnejšou Bank of America. Tá sa však napokon rozhodne kúpiť takisto problémovú banku Merill Lynch.

Zachrániť Lehman Brothers by ešte mohla britská banka Barclay, ktorá však napokon pomoc kvôli bankovým regulátorom odmietne. Lehman Brothers tak nemá ďalšiu nádej na prežitie a musí vyhlásiť bankrot. Medzitým začína zlyhávať aj veľká poisťovacia spoločnosť AIG.

Ako odvrátiť nastupujúcu krízu?

Bankrot Lehman Brothers má zásadný vplyv na celý finančný trh a spolu s ním začína padať aj trh s akciami. Navyše zlyhanie AIG by mohlo dostať do problémov nielen jej klientov, ale môže mať negatívny vplyv aj na bankové domy. Preto zasiahne ministerstvo financií, ktoré AIG zachráni pôžičkou v hodnote 85 miliárd dolárov.

Podľa viacerých finančníkov intervencie zo strany štátu nie sú najšťastnejším riešením. Ak by štát alebo Federálny rezervný fond naliali do bánk záchranné balíky v hodnote desiatok miliárd dolárov, banky by sa do budúcnosti zo svojich chýb nemuseli poučiť. Niektorí by tento akt zase mohli považovať za znárodnenie bánk, čo by nebolo politicky najpopulárnejšie rozhodnutie a mohlo by to mať ďalšie negatívne dôsledky. 

Prvý plán záchrany zlyháva

Pôvodný plán ministra financií Paulsona preto spočíva v tom, že by od bánk nakúpil bezcenné aktíva, na ktorých stoja rizikové hypotéky. Tým by sa ich bankové riziko znížilo a zvýšili by sa hotovostné rezervy. No veľkým mínusom tohto plánu je, že samotné odkúpenie toxických aktív od bánk by trvalo niekoľko mesiacov, čo je v stave najväčšej núdze príliš dlhý čas. 

Krízová situácia núti vládu k promptnejšiemu riešeniu. Inak ľudia začnú panikáriť, vyberať svoje vklady uložené v bankách, čím ich postupne jednu po druhej privedú ku krachu. Navyše hrozí, že svetová ekonomická kríza bude mať väčšie následky, ako mala veľká hospodárska kríza v 30. rokoch minulého storočia. 

Vláda prichádza s riešením o päť minút dvanásť

Neexistuje iné východisko, ako bankám poskytnúť dostatok finančných prostriedkov v podobe priamych kapitálových injekcií na to, aby mohli ďalej poskytovať úvery svojim klientom, čím by sa stabilizovali. V opačnom prípade by zastavenie požičiavania peňazí jednoducho viedlo nielen ku krachu bánk, ale aj k prudkému zastaveniu celej ekonomiky. Podmienkou však je, aby banky tieto peniaze od štátu požičiavali ďalej svojim klientom. 

Nová záchranná legislatíva o intervenciách zo strany štátu napokon prechádza schvaľovacím procesom a vzniká Program pomoci pre problémové aktíva (TARP). Americká vláda prostredníctvom neho poskytne finančné balíky všetkým bankám s cieľom odvrátenia celosvetovej ekonomickej krízy. 

Minister financií Paulson zvoláva rokovanie najvyšších predstaviteľov všetkých amerických bánk, na ktorom ich informuje, že dostanú masívne kapitálové injekcie. Niektorí z nich sa spočiatku odmietajú zúčastniť, pretože sa domnievajú, že finančná situácia inštitúcií, ktorým šéfujú, nie je natoľko kritická, aby potrebovali pomoc od štátu.

Napokon ich však minister financií presvedčí a banky nakoniec súhlasia s dohodou o pomoci. Na malú chvíľu sa tak zdá, že kríza, ktorá visí vo vzduchu, je zažehnaná.

Všetko je inak

Otázkou už zostáva len to, či banky použijú financie od štátu na to, na čo im ich vláda požičala. Miliardy poskytnuté štátom by banky mali použiť na nepretržité poskytovanie úverov, aby ekonomika mohla ďalej fungovať. Paulson s tým počíta a verí, že banky financie použijú správne.

Banky však svoj sľub nedodržali. Po schválení plánu TARP síce peniaze od štátu prijali, no svojim klientom poskytovali menej úverov, ako sa od nich očakávalo, čím sa trhy ďalej prepadávali. Nezamestnanosť v USA vzrástla na viac než 10 % a milióny rodín prišli kvôli nesplácaným hypotékam o strechu nad hlavou.

Dva roky nato však už všetko bolo opäť úplne inak. Banky prostriedky z programu TARP splatili a už v roku 2010 sa aktivity na finančných trhoch znova naplno rozbehli. Dôkazom je napríklad návrat k horibilným odmenám za uzatvorené obchody na Wall Street, ktoré sa aj napriek reformám finančného sektora vyšplhali až na neuveriteľných 135 miliárd dolárov.