Zdroj: Freepik

Začiatok roka slávili kedysi na jar

V minulosti v Európe, vrátane Slovenska, nebol dátum Nového roku vždy stanovený jednoznačne na 1. januára. V krajinách vtedy prevládali roľníci, ktorých poľnohospodárske činnosti ovplyvňovali aj sviatky a tradície. Preto mnohé európske spoločenstvá považovali za začiatok roka obdobie jari, keď sa začínala prebúdzať príroda aj úroda. Pre ne bol začiatok jari aj začiatkom pracovného roku, a teda aj nového kalendárneho roka.

Napríklad starí Rimania počítali začiatok nového roka na 1. marca. Z tejto éry sa zachovali pôvodné názvy mesiacov, napríklad september pochádza z latinského slova pre sedem, október znamená osem, november deväť a december desať.

Zmena prišla v roku 46 pred naším letopočtom, keď Július Caesar zaviedol nový kalendár, známy ako juliánsky kalendár, a určil začiatok nového roka na 1. januára. Tento kalendár neskôr prijala aj stredoveká kresťanská cirkev, ktorá však ako dátum Nového roku stanovila na 6. januára. Až v roku 1582 pápež Gregor VIII. v súvislosti s reformou kalendára určil Nový rok na 1. január. Tento kalendár je známy ako gregoriánsky a používame ho dodnes.

Ako na Nový rok, tak po celý rok

S príchodom Nového roka sa spája aj mnoho tradícií. V minulosti boli v tento deň zakázané návštevy žien, starých alebo chorých ľudí do domácnosti ako prvých. Namiesto toho každý čakal príchod zdravých čisto oblečených chlapcov, ktorí mali priniesť do domu šťastie.

Umývanie a obliekanie sa do čistých šiat bolo rozšírené na celom Slovensku. V niektorých častiach bolo zvykom, že niektorý mužský člen rodiny zavčas rána priniesol čerstvú vodu, do ktorej vložil jablko, a potom sa vo vode všetci poumývali, aby boli zdraví. Niekde po obradnom umývaní zaniesli vodu dobytku, aby sa aj jemu dobre darilo.

Pre úspešný budúci rok platilo, že sa ľudia nemali hádať, kričať ani plakať a nesmeli byť mrzutí ani hašteriví, inak by mali počas celého roku zlú náladu. Ľudia nemohli ráno zaspať, inak by počas celého roka meškali s dôležitými prácami a na Nový rok mal byť v dome poriadok a čistota. Aby sa dobre darilo dobytku, gazda dal v ten deň každému zvieraťu opekanec či iné špeciálne pečivo. Aj sliepkam dali na Nový rok zvláštne krmivo, aby lepšie znášali vajcia.

Deň vzniku Slovenska

Prvý január je na Slovensku aj štátnym sviatkom a zároveň aj dňom pracovného pokoja. Je to Deň vzniku Slovenskej republiky, keď Slovensko získalo svoju nezávislosť ako suverénny štát v roku 1993. V ten deň došlo k mierovému rozdeleniu Česko-slovenskej federácie, v dôsledku čoho vznikla samostatná Slovenská republika.

Práve vďaka pokojnému rozdeleniu federatívnej republiky si Slovenská republika ihneď získala medzinárodný kredit. Okamžite bola uznaná svojimi susedmi aj medzinárodným spoločenstvom a od 19. januára 1993 sa stala členom Organizácie spojených národov. Tento deň sa stáva príležitosťou na spoločné oslavy, ktoré zdôrazňujú jednotu, kultúru a tradície Slovenska.

Obchody budú zatvorené

Keďže 1. január je dňom pracovného pokoja, väčšina obchodov bude zatvorená. Otvorené budú len čerpacie stanice, predaj na letiskách, v prístavoch, v ostatných zariadeniach verejnej hromadnej dopravy a v nemocniciach, ale aj predaj cestovných lístkov či suvenírov.

V predchádzajúci deň, na Silvestra, budú obchody otvorené, no so skrátenými otváracími hodinami. Billa bude na Silvestra otvorená od 7. do 17. hodiny, Kaufland od 7. hodiny ráno do 18. hodiny, Tesco bude otvorené taktiež do 18. hodiny a Lidl podľa bežných otváracích hodín.