KEĎ SA PRACOVISKO MENÍ NA BOJISKO

Foto: Karin Zvalová

Prvé podujatie z cyklu O čom sa nehovorí… otvára diskusiu o temných stránkach pracovného prostredia a prináša pohľady odborníkov z oblasti psychológie, práva, HR aj krízovej komunikácie.

Už 20. mája v bratislavskej Umelke zaznejú osobné skúsenosti, fakty aj praktické rady, ktoré môžu pomôcť každému, kto sa niekedy cítil v práci bezmocný.

Rozhovor na túto tému nám poskytla organizátorka podujatia Karin Zvalová.

Ekonomická aj spoločenská situácia prináša do spoločnosti rastúcu polarizáciu a frustráciu. Strach zo straty zamestnania často vedie ľudí k tomu, že sú ochotní zniesť takmer čokoľvek, len aby si udržali prácu. Zároveň však existujú jednotlivci, ktorých správanie prekračuje hranice elementárnej ľudskosti a ktorí sú pripravení dosiahnuť svoj cieľ bez ohľadu na dôsledky či spôsob.

Prieskumy naznačujú, že s toxickou atmosférou na pracovisku sa stretol takmer každý z nás. Často hodnotíme, odsudzujeme či nálepkujeme ľudí bez toho, aby sme presne pomenovali podstatu problémov, s ktorými sa stretávame.

Mnohokrát počujeme výroky typu: „To je psychopat,“ alebo „To je narcis.“ Takéto označenia však nemusia vždy zodpovedať realite. Neraz ide o pohľad obetí alebo ich blízkeho okolia a nie vždy sú tieto tvrdenia podložené odborným posúdením. Napríklad vyžadovanie základných pravidiel slušnosti, dochvíľnosti či vzájomnej informovanosti ešte automaticky neznamená, že ide o psychopatické správanie. 

Ako však kedysi poznamenal uznávaný profesor Anton Heretik: „Nás psychopatov je veľa.“

Foto: archív Karin Zvalovej

Ako vznikla myšlienka zorganizovať podujatie na túto tému?

Vznikla z mojej osobnej skúsenosti, ale aj zo skúseností ľudí v mojom okolí. Sama som si prešla toxickým pracovným prostredím, doslova „peklom na Zemi“, a stretnutie s komplikovanou osobnosťou ma definitívne presvedčilo, že o tejto téme treba hovoriť otvorene.

Trvalo veľmi dlho, kým som pochopila, čo sa mi vlastne deje a s kým mám tú „česť“. Neustále som s pokorou hľadala chybu v sebe a vo svojej práci. Okolie vnímalo iba animozitu nadriadenej, no nevidelo, čo sa odohrávalo medzi štyrmi očami. Keď som konečne pochopila podstatu problému, bolo už neskoro. Odrazilo sa to na mojom zdraví aj na mojej rodine.

Situáciu som riešila s personálnym oddelením, no odpoveď znela: „Vieš, ona je taká.“ Až keď sa problém začal dotýkať viacerých zamestnancov, ľudia pochopili, že nejde o bežný konflikt.

Je neuveriteľné, že až 25 % spoločností stále neuznáva existenciu psychosociálnych rizík na pracovisku. Aj preto som si dala záväzok, že sa raz budem venovať osvete v tejto oblasti. Chcem, aby zamestnanci aj zamestnávatelia dostali odpovede na otázky, ktoré sú s touto témou spojené. Ja sama som totiž v tom období nemala nikoho, kto by mi vedel poradiť.

Kto je podľa odborníkov komplikovaná osobnosť?

Komplikované osobnosti nemusia spĺňať kritériá psychopatie, aj keď to tak na prvý pohľad môže pôsobiť. Profesor Anton Heretik hovorí o skupine ľudí, ktorých sa v posledných desaťročiach zvykne označovať ako „temné osobnosti“.

Ide o súbor negatívnych osobnostných čŕt, ktoré sa zvyčajne zaraďujú do takzvanej temnej triády. Patrí sem machiavelizmus, teda výrazná manipulácia, narcizmus a tiež psychopatické tendencie, ako pohŕdanie druhými ľuďmi, emočný chlad či dokonca radosť z ubližovania.

Tieto vlastnosti sa často kombinujú a vytvárajú jadro toho, čo môžeme označiť ako temnú osobnosť. Spoločným znakom je snaha maximalizovať vlastný prospech na úkor druhých.

Skutočných „jadrových“ psychopatov je podľa odborníkov v populácii približne pol percenta. Môže sa to zdať málo, no ako upozorňuje psychológ Ján Menkyna, stretnúť sa s nimi počas života rozhodne nie je nemožné, práve naopak.

Foto: archív Karin Zvalovej

Podľa čoho možno takéto osobnosti rozpoznať?

Nie som odborník, preto budem citovať profesora Heretika. Medzi typické znaky patria arogancia, presvedčenie o vlastnej nadradenosti a radosť z manipulácie. Takýto človek vníma ostatných ako figúrky na šachovnici. Často mu chýba emočná empatia, prejavuje chladnokrvnosť a silný pocit vlastnej neomylnosti.

Ich obľúbenou stratégiou nebýva len manipulácia jednotlivcov, ale aj rozoštvávanie kolegov či systematické spochybňovanie práce druhých. Človek potom postupne začne pochybovať o svojich schopnostiach, neskôr aj o vlastnom úsudku.

Takéto správanie sa pritom neobjavuje iba na pracovisku. Títo ľudia často rovnako fungujú aj vo svojich rodinách, na úradoch či v bežných spoločenských situáciách.

Nedá sa však presne povedať, ako rýchlo ich človek odhalí. Často bývajú mimoriadne inteligentní a navonok pôsobia veľmi presvedčivo. Bežného človeka mnohé manipulatívne mechanizmy ani nenapadnú, preto si spočiatku neuvedomuje, v akej situácii sa ocitol. Navyše, manipulátor sa správa tak, aby nebol odhalený — človek, ktorý by na prvý pohľad pôsobil ako podvodník či manipulátor, by totiž len ťažko dosahoval svoje ciele. A práve úspech býva často jedným z dôvodov, prečo ich okolie dlho prehliada.

Ako ste vyberali spíkrov podujatia?

Téma je podľa odbornej verejnosti spracovaná netradične a zároveň zrozumiteľne aj pre širokú verejnosť, nielen pre odborníkov. Výnimočnosť podujatia spočíva práve v tom, že sa na jednu tému pozerá z perspektívy viacerých profesií.

Podujatie ponúkne slovensko-české zastúpenie odborníkov a vystúpia na ňom:
Prof. Mgr. Anton Heretik, PhD. – expert na dynamiku duševného zdravia a psychopatológiu osobnosti
Téma: Nás psychopatov je veľa

Ing. Martina Koláčková (ČR) – kariérna poradkyňa a senior recruiterka
Téma: Za skvelé pracovné výsledky odrazu začnete dostávať kritiku

Mgr. Ján Menkyna – psychológ a founding partner MenkynaPartners Management Consulting
Téma: Dá sa spolupracovať so psychopatom a nezblázniť sa?

Ing. Miriam Lachová, MBA – generálna riaditeľka spoločnosti Human Dynamic, ktorá sa stará o duševné zdravie viac ako 80-tisíc zamestnancov približne v 50 medzinárodných spoločnostiach
Téma: Toxické správanie vs. líderstvo

PhDr. Mário Bajs – profesionálny a emeritný policajný krízový vyjednávač a expert na riešenie konfliktov
Téma: Psychológia vyjednávania v prostredí mobbingu a bossingu

JUDr. Katarína Pecnová – advokátka Dentons Europe CS LLP
Téma: Keď sa pracovisko mení na bojisko. Obranné línie z paragrafov

Ing. Janka Kosecová, PhD. (ČR) – koučka, lektorka a motivátorka, 32 rokov pôsobiaca v armádnom zbore
Téma: Keď vás zlomí práca, systém a ticho okolia

Ing. František Baník, PhD. – majiteľ spoločnosti Baník & syn a partner podujatia
Téma: Sci-fi firma niekde na východnom Slovensku. Existuje firma, kde sa montér spýta, či si šéf nemohol kúpiť radšej Fábiu?

Čo môže podujatie priniesť zamestnancom aj zamestnávateľom?

Hovorí sa, že starostlivosť o pracovné prostredie sa zlepšuje, a ja verím, že snaha existuje. Štatistiky z roku 2025 však nastavujú spoločnosti nepríjemné zrkadlo.

Intenzívne prejavy šikany zo strany nadriadených, teda bossing, alebo kolegov, teda mobbing, zasahujú takmer 30 % zamestnancov. S rôznymi formami zastrašovania sa stretáva približne tretina ľudí na pracovisku. Úzkosťou trpí asi 20 % manažérov a stres sa už dávno netýka iba vrcholového manažmentu. Čoraz intenzívnejšie ho pociťujú aj bežní zamestnanci.

Účastníci podujatia získajú odpovede na mnohé praktické otázky. Ako rozpoznať komplikované osobnosti? Platí presvedčenie „mne sa to stať nemôže“? Dá sa takémuto človeku vyhnúť alebo sa voči nemu účinne brániť? Aké právne možnosti ochrany existujú? Ako správne odísť z toxického pracovného prostredia? Ako si po rokoch vo firme vyjednať férové podmienky? Ako pomôcť zamestnávateľovi pochopiť problém, ak ho nevidí? Prečo býva častejšie spochybňovaná obeť než samotný vinník? A ako po podobnej skúsenosti získať späť samého seba?

Každý účastník môže zaslať vlastné otázky vopred alebo ich položiť priamo spíkrom počas diskusií či hodinového networkingu, ktorý je súčasťou podujatia.

Chcete na záver pozvať čitateľov na podujatie?

Samozrejme. Jedna kvapka more netvorí, a preto chceme v tejto téme pokračovať aj na jeseň pod názvom Moje meno je nikto. No nepredbiehajme.

Teším sa na vás 20. mája 2026 od 9.45 do 16.00 hod. v bratislavskej Umelke – Galérii moderného umenia, na prvom podujatí zo série O čom sa nehovorí… Tentoraz s témou Keď sa pracovisko mení na bojisko.