Horí nám planéta. Voda na uhasenie už nestačí

Foto: shutterstock

Na Sibíri zhoreli 3 milióny hektárov lesa

Požiare v Rusku tento rok dosiahli obrovské rozmery, a to také veľké, že Rusko nedokázalo dostať rozsiahle územie plameňov pod kontrolu niekoľko týždňov. Sibírska tajga horela na ploche troch miliónov hektárov, čo je 30-tisíc štvorcových kilometrov. Jednotlivé požiare sa darilo hasiť, ale trvalo niekoľko mesiacov, kým na konci septembra Rusi deklarovali, že ničivé plamene boli zahasené.

Podľa organizácie Greenpeace žilo na územiach zasiahnutých požiarmi viac než 13-tisíc kusov zveri, z toho približne 5500 sobov, 300 medveďov, ako aj zhruba 2700 jeleňov, 1500 losov a ďalších prežúvavcov. Množstvo zvierat uhynulo, množstvo utieklo a hľadajú útočisko u ľudí, čo je nebezpečné pre obe strany.

Navyšepožiare na Sibíri vyprodukovali približne toľko oxidu uhličitého, ako vyprodukuje Švédsko za rok. Problémom teda nie je len katastrofa samotná, ale aj to, že požiare takéhoto rozsahu enormne zvyšujú podiel oxidu uhličitého, a tým vlastne samy urýchľujú globálne otepľovanie, ktoré k požiarom prispieva.

Horel amazonský aj africký prales

Požiare tento rok neboli len v Rusku. Hlásiliich aj v strednej a južnej Afrike, kde sa nachádza druhý najväčší dažďový prales na svete. V auguste bolo v Brazílii viac ako 24 000 požiarov, v Rusku cez 7000, v USA 4300, dokonca aj v Angole ich bolo takmer 24 000. 

V Brazílii bolo tento rok zatiaľ najviac požiarov od roku 2013. Ich intenzita bola taká veľká, že napríklad počas augusta v São Paulonásledkom požiarov padol na mesto dymový súmrak.V brazílskej metropole sa zotmelo už o tretej popoludní. Krajinu zahalil dym z požiarov, ktoré blčali v amazonskom pralese takmer 3000 kilometrov od mesta. Vplyv požiarov na naše životy tak začína byť omnoho závažnejšíako len ohrozenie priamym plameňom. 

Aj keby sme odstavili tvorbu emisií hneď teraz, otepľovať sa bude najbližších 30 až 50 rokov.

Okrem počasia často prispieva ku vzniku požiarov aj samotný človek. Neopatrnosťou aj bezohľadnosťou, ktorá sa preukazuje často v strednej Afrike, kde sú požiare mnohokrát výsledkom činnosti miestnych farmárov. Škody na ekosystéme sú v týchto krajinách pritom ešte závažnejšie, keďže na ich hasenie nie sú dostatočne pripravené po technickej ani finančnej stránke. 

Každý požiar je nebezpečný z dvoch dôvodov. Likviduje stromy, ktoré sú pľúcami našej planéty, a zároveň produkuje toľko škodlivín, že samotnú skazu planéty urýchľujú. A či je možné tento trend zastaviť? Na hasenie je už trochu neskoro. Meteorológ a klimatológ JozefPecho hovorí: „V atmosfére je dnes dostatok uhlíka, čo znamená, že aj keby sme odstavili tvorbu emisií hneď teraz, otepľovať sa bude najbližších 30 až 50 rokov.“ Tiež dodáva, že to nie je dôvod nezačať sa správať zodpovedne, pretože čím neskôr prestaneme so znečisťovaním, tým dlhšie sa bude otepľovať.Požiarov bude pribúdať a na ich uhasenie už nestačí len voda, ale radikálna zmena myslenia, prístupu k planéte a zvýšenie ekologickej zodpovednosti. 

Čaká nás peklo aj na Slovensku?

Najbližšie roky sa otepľovanie nezmierni, a je teda malá šanca, že počet požiarov klesne. Tie budú prilievať stále „olej do ohňa“ klimatických zmien. O to jenutnosť znižovania emisií človekom naliehavejšia. Čím skôr so znižovaním tvorby emisií začneme, tým menšie dôsledky budú a tým skôr môžeme tento proces zvrátiť.

Či sa začnú veľké požiare týkať aj Slovenska, nie je isté. Budúcnosť sa nedá veštiť z jasnej oblohy, ale zmena klimatického pásma je aj na našich zemepisných šírkach citeľná. „Na Slovensku sledujeme za ostatných 50 rokov významné klimatické posuny. V niektorých oblastiach v priemere až o dva stupne Celzia,“ hovorí Jozef Pecho. 

S vyššou teplotou a hlavne jej výkyvmi aj na našom území prognóza častejších požiarov môže byť reálnejšia. Tak, ako sa napríklad už deje v Chorvátsku či Grécku, ktoré aj tento rok zachvátili požiare, a nie sú od násvôbec ďaleko.