História tunela Višňové: 27 rokov čakania na kľúčový úsek D1

Foto: ndsas.sk

Od prvých plánov v 90. rokoch, prostredníctvom razenia prieskumných štôlní, výmeny dodávateľov až po slávnostné otvorenie v decembri 2025. Je to príbeh, ktorý sa začal ešte v čase, keď Slovensko len formovalo svoju infraštruktúrnu víziu po vzniku samostatnej republiky.

Prvé plány a dopravná vízia 90. rokov

Myšlienka tunela Višňové vznikla v 90. rokoch ako reakcia na potrebu moderného a bezpečného riešenia pre úsek diaľnice D1 medzi Žilinou a Martinom, ktorý bol závislý od preťaženého úseku pod Strečnom.

Analýzy už v tom čase ukazovali, že tunel vedený pod masívom Malej Fatry by umožnil plynulé a bezpečné prepojenie oboch regiónov bez zásadných zásahov do prírodného prostredia.

Zásadný moment nastal 22. mája 1998, keď sa slávnostne uložil základný kameň pre prieskumnú štôlňu. Cieľom bolo overiť geologické podmienky a pripraviť pôdu pre budúce razenie tunela. Víťazmi verejnej súťaže na tieto práce sa stali spoločnosti Doprastav Bratislava a INGEO Žilina.

Prieskumná štôlňa a technické výzvy

Prieskumná štôlňa sa stala prvou reálnou fázou projektu, no už počas nej sa ukázali značné geologické komplikácie. Masív bol tektonicky porušený a zavodnený, čo spomaľovalo razenie a zvyšovalo náklady a riziká.

Už vtedy sa predpokladané náklady stanovené na 380 miliónov slovenských korún navýšili na približne 500 miliónov slovenských korún. Prieskumné práce pokračovali a štôlňu sa podarilo preraziť až 3. septembra 2002. Tieto komplikácie boli prvým významným signálom, že projekt nebude jednoduchý a ani rýchly.

Dlhé roky stagnácie a nové pokusy

Po prieskume nasledovalo obdobie relatívnej stagnácie, keď sa projekt nachádzal skôr v plánovacích dokumentoch ako na stavbách. 28. februára 2006 Národná diaľničná spoločnosť (NDS) zverejnila oznámenie o výberovom konaní na stavbu tunela s tým, že stavba sa začne v roku 2008.

V roku 2009 na dofinancovanie projektu verejno-súkromného partnerstva diaľnice D1 vyčlenila vláda SR dodatočných 11,56 milióna eur, pričom prostredníctvom verejno-súkromného partnerstva projektov sa mala na Slovensku financovať výstavba približne 150 kilometrov nadradenej cestnej dopravnej infraštruktúry.

Vláda Roberta Fica následne rozdelila úseky do troch balíkov. Zlom však nastal o rok neskôr, keď Minister dopravy Ján Figeľ informoval, že tretí balík na výstavbu časti diaľnice D1 cez verejno-súkromné partnerstvo nebude. Práve tam sa nachádzal aj tunel Višňové.

Posun nastal 23. novembra 2013, kedy Národná diaľničná spoločnosť vyhlásila za víťaza súťaže na výstavbu úseku diaľnice D1, ktorého súčasťou bol aj tunel Višňové, združenie firiem Skanska SK a Strabag.

Tam však nastali ďalšie problémy, keď spoločnosť Skanska definitívne vyradili zo súťaže o výstavbu. Oficiálnym dôvodom bola dĺžka nechránených únikových ciest v tuneli.

Výstavba v roku 2014 a prvé razenie tunela

Skutočný štart stavebných prác prišiel až v lete 2014, kedy sa začala výstavba úseku D1 Lietavská Lúčka – Dubná Skala vrátane tunela Višňové. Projekt bol jedným z najväčších diaľničných kontraktov a zahŕňal výstavbu viac ako 13 kilometrov diaľnice s tunelom dlhým 7,5 kilometra. Na starosť to malo združenie firiem Salini Impregilo a Dúha. 9. júna 2015 sa oficiálne začalo razenie tunela Višňové.

To sa však neobišlo bez straty na živote, kedy bager pritlačil dvoch ľudí, ktorí sedeli v osobnom aute, o život tak prišla mladá žena. Druhý muž, ktorý sa nachádzal v aute, vyviazol bez zranení.

Až 28. augusta 2018 sa podarilo preraziť prvú tunelovú rúru. Výstavba však nezostala bez problémov. V roku 2019 Národná diaľničná spoločnosť ukončila zmluvu s pôvodným zhotoviteľom pre meškania a technické nedostatky.

Verejnú súťaž na dokončenie diela nakoniec vyhrala stavebná spoločnosť Skanska, s ktorou NDS v apríli 2021 podpísala zmluvu s tým, že cena za dokončenie bola 255 miliónov eur. Technologické vybavenie, ktoré zaobstarala spoločnosť PPA Controll, vyšla na ďalších 54,4 milióna eur.

Moderné tunely dnes musia spĺňať prísne normy, a to od ventilačných systémov a kamerového dohľadu až po protipožiarne zariadenia a únikové chodby. Višňové si prešlo rozsiahlymi testami a skúškami bezpečnosti vrátane simulovaných krízových situácií, aby sa overila jeho pripravenosť pre bežnú prevádzku.

Slávnostné otvorenie a význam pre dopravu

Tunel Višňové bol oficiálne otvorený 22. decembra 2025, keď sa nový úsek diaľnice D1 oficiálne sprístupnil motoristom. Na miesto prišli viacerí ministri, premiér Robert Fico ho celý prešiel na korčuliach.

Otvorenie tunela znamená výrazné skrátenie jazdného času medzi Žilinou a Martinom, odbremenenie starších ciest a celkové zlepšenie infraštruktúry v regióne. Pre motoristov predstavuje koniec dlhého čakania na moderný diaľničný úsek a nový začiatok pre plynulejšiu dopravu na hlavnom ťahu medzi západným a východným Slovenskom.

Ready Made Maklér

Staňte sa samostatným
finančným agentom už dnes.

Robte biznis,
byrokraciu nechajte na nás.