Foto: Z filmu - Stávka na neistotu

Film bol síce nakrútený v roku 2015, no téma svetovej ekonomickej krízy a problémov so splácaním hypoték je stále aktuálna a poučná aj dnes.

Film nielen pre finančných investorov

Režisér Adam McKay veľmi živo opisuje skutočné udalosti, ktoré sa odohrali a dotkli životov mnohých ľudí tým najhorším spôsobom. Činnosť bánk, ratingových agentúr a operácie na finančných trhoch dokázal spracovať obdivuhodne originálne a zároveň zrozumiteľne.

Vysvetľovanie menej známych pojmov vtipne podal vďaka šikovne zostrihaným krátkym epizódam viacerých osobností, ktoré zachytil napríklad vo vani, v reštaurácii či pri hazardnom stole. Aj vďaka nim je film skutočne živý, zrozumiteľný a pomáha pochopiť, čo sa stalo pred tým, než praskla bublina na americkom realitnom trhu.

Film by mal vidieť každý, koho zaujíma, ako došlo k celosvetovej ekonomickej kríze, kto za ňou stál a aké obrovské následky to malo na obyčajných ľudí. Obraz filmu je dobré premietnuť si aj do súčasnosti, aby sme si uvedomili, prečo je regulácia úverov dôležitá.

Silný príbeh doplnený hviezdnym obsadením

Príbeh ponúka aj zaujímavé herecké obsadenie, keďže štyroch hlavných predstaviteľov stvárňujú Christian Bale, Ryan Gosling, Brad Pitt a Steve Carell. Tí tvoria príbeh štyroch šikovných mužov, vizionárov, ale svojím spôsobom aj outsiderov, ktorí sledujú finančné trhy a vedia preto odhadnúť, k čomu aktuálna situácia s hypotékami pred globálnou ekonomickou krízou speje.

Každý z nich je svojský iným spôsobom, pretože sa vo svojich životoch pasujú s rôznymi traumami. Vo filme sú vykreslení ako tí, ktorí svojím správaním vytŕčajú z davu, myslia inak a všímajú si iné veci ako všetci ostatní. Ako jediní vidia aj to, čo nikto z bankového sektora a ďalších finančných expertov nevnímal.

Odhalili, že poskytovanie hypoték s nízkymi úrokovými sadzbami klientom, prakticky bez obmedzenia, je časovaná bomba, ktorá môže zničiť americkú ekonomiku. Preto stavia proti bankám na trhu s financovaním bývania v očakávaní, že na jeho krachu dokážu rozprávkovo zarobiť.

Keďže vedia, že dlhopisy, na ktorých stoja hypotéky, sú v podstate bezcenné, a trh s bývaním stojí na rizikových úveroch, odkúpia od bánk swapy hypotekárnych záložných listov, z ktorých im banky budú jedného dňa priebežne vyplácať výnosy. To všetko za predpokladu, že dlhopisy s prednostným právom splácania, na ktorých stoja hypotéky, padnú.

Keďže banky o rizikových hypotékach a bezcenných dlhopisoch nič netušili, neverili tomu, že by milióny Američanov jedného dňa prestali splácať svoje hypotéky, čím by sa položili aj spomenuté dlhopisy.

Americké banky totiž svojou nenásytnosťou po zisku dlhé roky poskytovali 100-percentné hypotéky na financovanie bývania ľuďom bez toho, aby si preverili ich solventnosť. Chrlili hypotéky s nízkymi úrokovými sadzbami a ani náhodou nepočítali s možnými rizikami. Vôbec sa nezamysleli nad tým, že ľudia splácajúci svoje záväzky doslova na hrane, po zvýšení úrokových sadzieb úverov, ktoré logicky muselo prísť, nebudú schopní ich ďalej splácať.

Zlyhali najmä americkí bankári a ratingové agentúry

Pri schvaľovaní hypoték menej solventným klientom však zlyhali nielen banky, ale aj ratingové agentúry. Ich úlohou je posudzovať platobnú schopnosť budúcich dlžníkov. Od solventných s označením AAA/Aaa až po nesolventných, zaradených do skupiny D. V tom čase však nebol problém za úplatok od ratingovej spoločnosti získať doklad o potrebnej výške príjmu, ktorá by klientovi umožňovala získať nárok na hypotekárny úver.

Ratingové spoločnosti navyše vedeli, že ak klient nedostane dobrý rating od nich, dostane ho od konkurenčnej agentúry. Preto doklady o solventnosti klientov v mnohých prípadoch nezodpovedali realite. Banky brali tieto posudky na ľahkú váhu, spoliehali sa na ne a údaje o dlžníkoch si už ďalej neoverovali. To však bola zásadná chyba.

Banky sa nedokázali pozerať dopredu, videli len svoj zisk

Poskytovanie vysoko rizikových hypoték viedlo k tomu, že aj ľudia s nižším životným štandardom splácali niekoľko hypoték naraz, pričom jediný záujem amerických bankárov bolo dosiahnuť čo najvyšší zisk. Hypotekárne záložné listy im totiž v tom čase vynášali stovky miliárd dolárov ročne.

Bankári okrem svojej túžby po peniazoch, vilách, jachtách a vrtuľníkoch verili, že trh s nehnuteľnosťami a americká ekonomika budú rásť donekonečna. Je to len ďalší dôkaz, že ľudská nevedomosť a hlúposť môžu niekedy zájsť až príliš ďaleko.

Úrokové sadzby hypoték vyleteli z 1 % na 5 % a bolo po bubline

Keď sa úrokové sadzby v Spojených štátoch vyšplhali za dva roky z jedného na viac ako päť percent, realitná bublina praskla. Dlžníci prestali splácať svoje hypotéky a počet nesplácaných úverov začal dramaticky rásť. Na rekordnú úroveň sa dostali najmä rizikové hypotéky poskytované menej bonitným klientom.

Tak, ako predpokladali hlavní predstavitelia filmu, na krachu trhu s hypotékami zarobili milióny dolárov. Keď dlhopisy v roku 2008, na ktorých stáli riskantné hypotéky, začali padať o desiatky percent, postupne došlo ku kolapsu amerických bánk. Medzi nimi boli aj tie najväčšie a najznámejšie Bear Stearns, Countrywide či Lehman Brothers. Kým banky krachovali, oni na prepade dlhopisov zarábali.

Vinníci gigantického krachu vyviazli bez trestu

Po krachu finančného sektora zmizlo z penzijných fondov, hypoték a obligácií päť triliónov dolárov. Osem miliónov ľudí prišlo o prácu a šesť miliónov o bývanie – a to len v Spojených štátoch.

Navyše straty bánk sa museli kryť z daní pracujúcich ľudí. Za mreže však nešiel ani jeden bankár. Kríza mala vplyv aj na ďalšie trhy a postupne sa rozšírila do celého sveta. Aj keď sa hlavné postavy príbehu pokúsili žalovať ratingové agentúry za to, že agentúry za úplatky poskytovali klientom doklady o nadhodnotenej výške príjmu na hypotéku a z veľkej časti zapríčinili, že trh s hypotékami sa stal časovanou bombou, vo všetkých právnických agentúrach ich vysmiali...

Film zobrazil obrovské zlyhanie bankového sektora a ratingových agentúr, ktoré sa hlboko dotklo ľudí na celom svete. Najhoršie na tom bolo, že tí, ktorí to mali na svedomí, nikdy neboli potrestaní. Skutočnosti veľmi výstižne opisuje citát z filmu: „Pravda je ako poézia. A množstvo ľudí na poéziu kašle...“