Hľadaj

Envirokriminalita často nevyjde najavo. Zmarí ju zatajovanie či prírodné javy

Voľný čas Poslať

Týranie zvierat, vypúšťanie škodlivých látok do vody či nelegálna ťažba dreva. Životné prostredie je niekedy ťažko skúšané. Takéto prípady však riešia špecialisti polície na environmentálnu kriminalitu. Od apríla tohto roku ich pôsobí 88 na krajských riaditeľstvách Policajného zboru a 17 policajtov na špecializovanom odbore Prezídia Policajného zboru. A to z jednoduchého dôvodu, prípadov pribúda a odhaľovanie je často náročné.

image

Foto: shutterstock

Krádeže dreva, pytliactvo

Environmentálna kriminalita súvisí so životným prostredím. Objektom útoku je teda niektorá z jeho častí, čiže pôda, voda, vzduch, živočíchy, rastliny alebo stromy. Podľa policajných štatistík tvoria najväčšiu časť takýchto trestných činov krádeže dreva. Na druhom mieste je to pytliactvo. Ďalej nasleduje porušovanie ochrany rastlín a živočíchov.

V roku 2018 polícia riešila celkovo 1 429 prípadov envirokriminality, objasnila takmer 60 percent. V roku 2017 evidovala 1 469 prípadov proti životnému prostrediu a v roku 2016 ich bolo 1 565. Celkovo za roky 2008 až 2017 bolo až 18 546 takýchto trestných činov. Najvyššie škody na životnom prostredí na Slovensku boli v roku 2016 dohromady 19,5 milióna eur. Minulý rok sa celkové škody spôsobené envirokriminalitou vyšplhali na takmer 8,3 milióna eur.

V roku 2018 polícia riešila celkovo 1 429 prípadov envirokriminality, objasnila takmer 60 percent.

Pytliactvo predstavuje z celkového počtu trestných činov až 66 percent. Najviac sa dopúšťajú ľudia v rámci tohto trestného činu nelegálneho rybolovu, a to až v 55 percentách prípadov. No na druhej strane je to „najlacnejší“ trestný čin. Výška škody, ktorú spôsobuje nelegálny rybolov, je len 3,8 percenta z celkového množstva. Vzrástol napríklad aj počet zistených prípadov týrania zvierat a zanedbania ich starostlivosti.

Počet environmentálnych trestných činov

Skreslené štatistiky

Tieto čísla však nekorešpondujú s realitou. „Ide o problém nazývaný latencia – zjednodušene to znamená, že skutočný počet trestných činov nie je známy, lebo tieto skutky nevyjdú z rôznych dôvodov najavo, a teda neobjavia sa v policajnej štatistike,“ zareagoval riaditeľ odboru odhaľovania nebezpečných materiálov a environmentálnej kriminality na Prezídiu Policajného zboru Mário Kern.

Týmto fenoménom sú podľa Kerna postihnuté všetky druhy environmentálnych trestných činov. „Hlavnými dôvodmi sú úmyselné zatajovanie trestných činov rôznymi subjektmi, vrátane niektorých kontrolných orgánov, vplyv prírodných síl (počasie), ktoré zničia stopy po trestnom čine, alebo je miesto činu na neprístupnom mieste v prírode, a tak skutok nevyjde najavo. Takisto sa dlhé roky environmentálna trestná činnosť podceňovala. Tieto faktory teda deformujú štatistické výsledky a skutočný rozsah environmentálnej trestnej činnosti je v skutočnosti oveľa väčší ako oficiálne ukazujú štatistiky.“ Zároveň je dosť prípadov, keď je veľmi ťažké skutočne škodu vyčísliť. Ide najmä o prípady znečistenia ovzdušia, vody, straty na ochranných funkciách lesa či náklady na vrátenie životného prostredia do pôvodného stavu.

V krajoch pribudlo takmer 90 envirokriminalistov

Rozsiahla problematika odhaľovania environmentálnych trestných činov je veľmi zložitá, pretože uhynuté ryby či vyrezané stromy takúto činnosť nenahlásia. Špecializovaný odbor Prezídia Policajného zboru otvorene upozornil na to, že niektoré nelegálne činnosti sa v priebehu rokov rozrástli do veľkých rozmerov. A počet prípadov narastá. „Dnes sme v situácii, keď máme viac ako 200 obvodných oddelení Policajného zboru, a keď sa takýto prípad stane, príde tam policajt, ktorý s týmto nemá žiadne alebo takmer žiadne skúsenosti. Pre túto trestnú činnosť sú však absolútne zásadné prvé hodiny vyšetrovania. Ak sa pokazí miesto činu, už to nijako nezachránime,“ priblížil situáciu riaditeľ odboru odhaľovania nebezpečných materiálov a environmentálnej kriminality na Prezídiu Policajného zboru Mário Kern.

V apríli zverejnila Polícia SR, že na každom krajskom riaditeľstve policajného zboru preto vznikne špecializované oddelenie environmentálnej polície, ktoré sa bude zaoberať takýmito trestnými činmi. „Celkovo ide o 88 nových policajtov na riešenie tejto bezpečnostnej hrozby,“ spresnil Kern. A to z jednoduchého dôvodu, škody a devastácia životného prostredia prekračujú nebezpečnú hranicu, pribúdajú prípady s obrovskými nepriaznivými vplyvmi na životné prostredie, pričom ich odhaľovanie a vyšetrovanie tradičnými policajnými metódami zlyhávalo.

Environmentálna trestná činnosť je v skutočnosti oveľa väčšia ako oficiálne ukazujú štatistiky.

„Chceme zaviesť taký systém, aby sa envirokriminalita nikomu na Slovensku nevyplatila, a to môžeme iba vo vzájomnej koordinácii všetkých zložiek,“ uviedol generálny riaditeľ Slovenskej inšpekcie životného prostredia Róbert Ružička. Dôležitá je preto súčinnosť polície s takýmito orgánmi, ale aj so zdravotníckymi úradmi, veterinárnymi správami, poľovníckymi združeniami a ďalšími organizáciami. Najmä preto, lebo takáto trestná činnosť je naozaj rozsiahla. Uvedomuje si to aj ministerka vnútra SR Denisa Saková. „Budeme sa snažiť, aby boj proti ľuďom, ktorí v rámci envirokriminality pôsobia a páchajú trestné činy, bol efektívny,“ vyhlásila Saková.

„Treba si uvedomiť, že environmentálne problémy majú stále väčší vplyv na ekonomiku, zamestnanosť, ale aj komfort života obyvateľov. A je mimoriadne dôležité, aby sa inšpekčná činnosť stále viac zameriavala na skutočné defekty v ochrane jednotlivých zložiek životného prostredia,“ doplnil Ružička zo Slovenskej inšpekcie životného prostredia (SIŽP), ktorá dlhodobo spolupracuje s policajným zborom a jej primárnym cieľom je najmä účinné odhaľovanie vinníkov.

Penu v rieke či uhynuté ryby treba nahlásiť

SIŽP uviedla, že minulý rok vykonala 2 806 kontrol, pričom v 989 prípadoch došlo k porušeniu zákona. Na základe podnetov štátnych či neštátnych ochrancov prírody SIŽP zastavila viacero výrubov pre podozrenie z ohrozenia vzácnych druhov. „Súčasne s postupným zvyšovaním povedomia a záujmu obyvateľov o stav životného prostredia každoročne zaznamenávame výrazný nárast takýchto podaní, čo len potvrdzuje zvýšený záujem ľudí o stav životného prostredia na Slovensku,“ zareagoval Michal Kortiš, hovorca SIŽP.

Príkladom trestných činov proti životnému prostrediu je aj zhoršenie kvality vôd. V takom prípade preberá hlásenia Slovenská inšpekcia životného prostredia. Môže ísť o zafarbenie, zápach, výskyt ropných látok, vytváranie peny na hladine alebo výskyt uhynutých rýb. Práve v takýchto prípadoch je verejnosť užitočným pomocníkom, pretože negatívne dôsledky a škody sa dajú zvyčajne zmierniť iba okamžitým zásahom. Akékoľvek zistenia môžete nahlásiť na číslach 112, 150 či 158.

Provízie rozpočítavajte
v ICM2
Insurance Contract Manager
Softvér a služby pre finančný trh
www.ICM2.sk

Kľúčové slová

logo
Prečítajte si tiež:
23.1.2020 Branislav Jankovský

Zdravotnú poisťovňu zmenilo štvrť milióna Slovákov, VšZP upozorňuje na nekalé prepoisťovanie

Pre zmenu zdravotnej poisťovne sa rozhodlo takmer štvrť milióna Slovákov. V porovnaní s predchádzajúcim rokom je počet poistencov, ktorí ...

22.1.2020 Jana Schochmann

Nezanechávajme po sebe neporiadok, radšej niečo pekné...

Projekt „Zelený event“ vznikol ako spolupráca dvoch zodpovedných mladých žien, ktoré sa rozhodli, že odpad by nemal byť tým, čo ostane ...

21.1.2020 Zuzana Mecková

Anketa: Čo robia pre ekologicky šetrné správanie slovenské firmy?

20.1.2020 Marek Mittaš

OTP banka na Slovensku končí. Čo bude s jej klientmi?

Po osemnástich rokoch na Slovensku OTP Banka definitívne končí a prevod na nového vlastníka sa uskutoční do konca jari. Klienti sa však o ...

17.1.2020 Natália Hučková

Sociálnej poisťovni unikli osobné údaje poistenca, musí zaplatiť pokutu

Sociálna poisťovňa dostala pokutu vo výške 50-tisíc eur za porušenie pravidiel ochrany osobných údajov. Pri doručovaní dokumentov sa jej ...

16.1.2020 Dominik Hapl

Poisťovňa NOVIS s rekordnou pokutou od Národnej banky

Poistný trh je vysoko konkurenčným prostredím a boj o klienta prebieha neustále. Nenahráva tomu ani zvýšený odvod z poistného, ktorý ...

26.12.2019 Marek Mittaš

Luxus, alebo domáci low cost. Aký Silvester sa vám páči viac?

Rozlúčka so starým rokom a vzápätí vítanie nového je vždy slávnostnou chvíľou. Niekto si potrpí na luxus, iný radšej staví na ...

21.12.2019 Magdaléna Švančarková

Aký vianočný stromček je šetrnejší pre životné prostredie?

Myslieť na životné prostredie je veľmi potrebné aj pri blížiacich sa sviatkoch lásky a pokoja. Nákup vianočného stromčeka však môže ...

18.12.2019 Zuzana Mecková

Ťaží sa viac, ako by sa malo. O zásoby dreva môžeme prísť za 60 rokov

Nie je žiadnym tajomstvom, že aj vzácnejšie lesy na Slovensku nie sú v praxi zďaleka také chránené, ako by sa žiadalo. Masívne ťažby v ...

16.12.2019 Zuzana Mecková

Na skládkach končí na Slovensku viac ako milión ton odpadu ročne

Odpad na Slovensku stále nedokážeme dostatočne recyklovať podľa svetového trendu. Oproti ostatným štátom Organizácie pre hospodársku ...

15.12.2019 Marek Mittaš

Horí nám planéta. Voda na uhasenie už nestačí

Našu planétu čoraz častejšie zachvacujú intenzívne požiare. Nejde pritom o malé lokálne epicentrá, ktoré boli súčasťou letných ...

12.12.2019 Jakub Zibura

Pre náš spôsob života potrebujeme 1,75 planéty Zem

Už takmer 50 rokov žijeme na ekologický dlh. Každý rok sa takto označuje deň, kedy sme vyčerpali prírodné zdroje, ktoré je planéta ...

11.12.2019 Magdaléna Švančarková

Obchod s vodou

Komodity súčasnosti, ktoré hrajú na obchodnom trhu prvé husle, sú najmä ropa, zemný plyn, zlato, železo či meď. V budúcnosti však môže ...

5.12.2019 Redakcia FinReport

Čo je vlastne globálne otepľovanie, prečo vzniká a čo spôsobuje

Spomeňme si na množstvo snehu, z ktorého sa ako deti tešili naši starí rodičia, alebo sa zamyslime nad súčasnou intenzitou letných búrok, ...

3.12.2019 Magdaléna Švančarková

Smrteľný zoznam pre našu planétu

Naša planéta minimálne posledné desaťročie vysiela jasné signály, že ľudská činnosť jej dáva poriadne zabrať. Emisie skleníkových ...

2.12.2019 Redakcia FinReport

Vzdáme sa komfortu?

Vianoce sú konzumnými sviatkami. Možno ich človek od človeka vníma rozdielne, no celosvetovo sú najmä o darčekoch, stromčekoch, a tak aj o ...

30.11.2019 Marek Mittaš

Beh v zime. Nezabudnite na 5 dôležitých vecí

Beh je pre človeka jedným z najprirodzenejších športov. Nepotrebujete k nemu prakticky žiadnu výbavu, a pritom dokonale precvičí telo aj ...

18.10.2019 Jakub Zibura

Svetový súboj dlhodobo vyhrávajú americké a britské univerzity

V tvrdej konkurencii uspejú len najlepší. Súperenie medzi vzdelávacími inštitúciami je v mnohých aspektoch totožné s hospodárskou ...

PHP Developer - študentská brigáda PHP Developer - študentská brigáda
PHP Developer províznych systémov PHP Developer províznych systémov
PHP Developer poistných agregátorov PHP Developer poistných agregátorov
PHP Developer FinTech cloudových riešení PHP Developer FinTech cloudových riešení