Hľadaj
× Aplikácia Aplikácia

Envirokriminalita často nevyjde najavo. Zmarí ju zatajovanie či prírodné javy

Magdaléna Švančarková Voľný čas Poslať

Týranie zvierat, vypúšťanie škodlivých látok do vody či nelegálna ťažba dreva. Životné prostredie je niekedy ťažko skúšané. Takéto prípady však riešia špecialisti polície na environmentálnu kriminalitu. Od apríla tohto roku ich pôsobí 88 na krajských riaditeľstvách Policajného zboru a 17 policajtov na špecializovanom odbore Prezídia Policajného zboru. A to z jednoduchého dôvodu, prípadov pribúda a odhaľovanie je často náročné.

Uhynuté ryby

Foto: shutterstock

Krádeže dreva, pytliactvo

Environmentálna kriminalita súvisí so životným prostredím. Objektom útoku je teda niektorá z jeho častí, čiže pôda, voda, vzduch, živočíchy, rastliny alebo stromy. Podľa policajných štatistík tvoria najväčšiu časť takýchto trestných činov krádeže dreva. Na druhom mieste je to pytliactvo. Ďalej nasleduje porušovanie ochrany rastlín a živočíchov.

V roku 2018 polícia riešila celkovo 1 429 prípadov envirokriminality, objasnila takmer 60 percent. V roku 2017 evidovala 1 469 prípadov proti životnému prostrediu a v roku 2016 ich bolo 1 565. Celkovo za roky 2008 až 2017 bolo až 18 546 takýchto trestných činov. Najvyššie škody na životnom prostredí na Slovensku boli v roku 2016 dohromady 19,5 milióna eur. Minulý rok sa celkové škody spôsobené envirokriminalitou vyšplhali na takmer 8,3 milióna eur.

V roku 2018 polícia riešila celkovo 1 429 prípadov envirokriminality, objasnila takmer 60 percent.

Pytliactvo predstavuje z celkového počtu trestných činov až 66 percent. Najviac sa dopúšťajú ľudia v rámci tohto trestného činu nelegálneho rybolovu, a to až v 55 percentách prípadov. No na druhej strane je to „najlacnejší“ trestný čin. Výška škody, ktorú spôsobuje nelegálny rybolov, je len 3,8 percenta z celkového množstva. Vzrástol napríklad aj počet zistených prípadov týrania zvierat a zanedbania ich starostlivosti.

Počet environmentálnych trestných činov

Skreslené štatistiky

Tieto čísla však nekorešpondujú s realitou. „Ide o problém nazývaný latencia – zjednodušene to znamená, že skutočný počet trestných činov nie je známy, lebo tieto skutky nevyjdú z rôznych dôvodov najavo, a teda neobjavia sa v policajnej štatistike,“ zareagoval riaditeľ odboru odhaľovania nebezpečných materiálov a environmentálnej kriminality na Prezídiu Policajného zboru Mário Kern.

Týmto fenoménom sú podľa Kerna postihnuté všetky druhy environmentálnych trestných činov. „Hlavnými dôvodmi sú úmyselné zatajovanie trestných činov rôznymi subjektmi, vrátane niektorých kontrolných orgánov, vplyv prírodných síl (počasie), ktoré zničia stopy po trestnom čine, alebo je miesto činu na neprístupnom mieste v prírode, a tak skutok nevyjde najavo. Takisto sa dlhé roky environmentálna trestná činnosť podceňovala. Tieto faktory teda deformujú štatistické výsledky a skutočný rozsah environmentálnej trestnej činnosti je v skutočnosti oveľa väčší ako oficiálne ukazujú štatistiky.“ Zároveň je dosť prípadov, keď je veľmi ťažké skutočne škodu vyčísliť. Ide najmä o prípady znečistenia ovzdušia, vody, straty na ochranných funkciách lesa či náklady na vrátenie životného prostredia do pôvodného stavu.

V krajoch pribudlo takmer 90 envirokriminalistov

Rozsiahla problematika odhaľovania environmentálnych trestných činov je veľmi zložitá, pretože uhynuté ryby či vyrezané stromy takúto činnosť nenahlásia. Špecializovaný odbor Prezídia Policajného zboru otvorene upozornil na to, že niektoré nelegálne činnosti sa v priebehu rokov rozrástli do veľkých rozmerov. A počet prípadov narastá. „Dnes sme v situácii, keď máme viac ako 200 obvodných oddelení Policajného zboru, a keď sa takýto prípad stane, príde tam policajt, ktorý s týmto nemá žiadne alebo takmer žiadne skúsenosti. Pre túto trestnú činnosť sú však absolútne zásadné prvé hodiny vyšetrovania. Ak sa pokazí miesto činu, už to nijako nezachránime,“ priblížil situáciu riaditeľ odboru odhaľovania nebezpečných materiálov a environmentálnej kriminality na Prezídiu Policajného zboru Mário Kern.

V apríli zverejnila Polícia SR, že na každom krajskom riaditeľstve policajného zboru preto vznikne špecializované oddelenie environmentálnej polície, ktoré sa bude zaoberať takýmito trestnými činmi. „Celkovo ide o 88 nových policajtov na riešenie tejto bezpečnostnej hrozby,“ spresnil Kern. A to z jednoduchého dôvodu, škody a devastácia životného prostredia prekračujú nebezpečnú hranicu, pribúdajú prípady s obrovskými nepriaznivými vplyvmi na životné prostredie, pričom ich odhaľovanie a vyšetrovanie tradičnými policajnými metódami zlyhávalo.

Environmentálna trestná činnosť je v skutočnosti oveľa väčšia ako oficiálne ukazujú štatistiky.

„Chceme zaviesť taký systém, aby sa envirokriminalita nikomu na Slovensku nevyplatila, a to môžeme iba vo vzájomnej koordinácii všetkých zložiek,“ uviedol generálny riaditeľ Slovenskej inšpekcie životného prostredia Róbert Ružička. Dôležitá je preto súčinnosť polície s takýmito orgánmi, ale aj so zdravotníckymi úradmi, veterinárnymi správami, poľovníckymi združeniami a ďalšími organizáciami. Najmä preto, lebo takáto trestná činnosť je naozaj rozsiahla. Uvedomuje si to aj ministerka vnútra SR Denisa Saková. „Budeme sa snažiť, aby boj proti ľuďom, ktorí v rámci envirokriminality pôsobia a páchajú trestné činy, bol efektívny,“ vyhlásila Saková.

„Treba si uvedomiť, že environmentálne problémy majú stále väčší vplyv na ekonomiku, zamestnanosť, ale aj komfort života obyvateľov. A je mimoriadne dôležité, aby sa inšpekčná činnosť stále viac zameriavala na skutočné defekty v ochrane jednotlivých zložiek životného prostredia,“ doplnil Ružička zo Slovenskej inšpekcie životného prostredia (SIŽP), ktorá dlhodobo spolupracuje s policajným zborom a jej primárnym cieľom je najmä účinné odhaľovanie vinníkov.

Penu v rieke či uhynuté ryby treba nahlásiť

SIŽP uviedla, že minulý rok vykonala 2 806 kontrol, pričom v 989 prípadoch došlo k porušeniu zákona. Na základe podnetov štátnych či neštátnych ochrancov prírody SIŽP zastavila viacero výrubov pre podozrenie z ohrozenia vzácnych druhov. „Súčasne s postupným zvyšovaním povedomia a záujmu obyvateľov o stav životného prostredia každoročne zaznamenávame výrazný nárast takýchto podaní, čo len potvrdzuje zvýšený záujem ľudí o stav životného prostredia na Slovensku,“ zareagoval Michal Kortiš, hovorca SIŽP.

Príkladom trestných činov proti životnému prostrediu je aj zhoršenie kvality vôd. V takom prípade preberá hlásenia Slovenská inšpekcia životného prostredia. Môže ísť o zafarbenie, zápach, výskyt ropných látok, vytváranie peny na hladine alebo výskyt uhynutých rýb. Práve v takýchto prípadoch je verejnosť užitočným pomocníkom, pretože negatívne dôsledky a škody sa dajú zvyčajne zmierniť iba okamžitým zásahom. Akékoľvek zistenia môžete nahlásiť na číslach 112, 150 či 158.

logo
Prečítajte si tiež:
16.11.2023 Miloslava Némová

V piatok 17. novembra si pripomenieme Deň boja za slobodu a demokraciu, obchody budú zatvorené

Deň boja za slobodu a demokraciu, ktorý sa slávi ako štátny sviatok vždy 17. novembra, v tomto roku pripadne na piatok. Môžeme sa teda ...

15.11.2023 Miloslava Némová

Spoločnosť Disney oslavuje 100 rokov. Od myšiaka Mickeyho až po streamovacie služby

Už je to 100 rokov od vzniku animačného štúdia, ktoré dnes pozná každý pod názvom Walt Disney. Legendárna postavička Mickey Mouse, ...

9.11.2023 Miloslava Némová

Poslednej skladbe Beatles pomohla na svet umelá inteligencia

Začiatok novembra 2023 bol poznamenaný návratom legendárnej skupiny The Beatles na hudobnú scénu. Skladba Johna Lennona Now and Then zaujala ...

8.11.2023 Roland Régely

Letenky sú drahšie ako pred pandémiou, no záujem o cestovanie je aj tak rekordný

Ak ste v poslednom čase hľadali letenky do vzdialenejších destinácií, pravdepodobne ste sa stretli s vyššími cenami, ako ste boli zvyknutí ...

1.11.2023 Redakcia FinReport

Online rezervačné platformy dovolenkových pobytov sú stále na vzostupe

Počas druhého štvrťroka 2023 strávili hostia v rámci EÚ takmer 153 miliónov nocí v krátkodobom prenájme ubytovania, ktoré si ...

27.10.2023 Roland Régely

Cestovateľské novinky, ktoré potešia slovenských dovolenkárov už túto zimu

Kam sa tento rok v zime oplatí cestovať za teplom? Sezóna 2023/2024 prvýkrát ponúkne plnohodnotnú dovolenku bez pandemických opatrení a ...

25.9.2023 Redakcia FinReport

Víťazka veľkej letnej súťaže Jarmila Szabóová vďaka FinReportu zažila super dovolenku

Veľká letná súťaž magazínu FinReport pozná svoju víťazku. Stala sa ňou Jarka Szabóová zo Štrkovca v okrese Rimavská Sobota, ktorú sme ...

28.7.2023 Roland Régely

Turistov pribúda a exotické destinácie obmedzujú ich počty zavádzaním environmentálnych poplatkov

Čoraz viac krajín, prípadne letovísk, bojuje s enormným nárastom turistov. Kým niektoré z nich sa rozhodli obmedziť počet návštevníkov, ...

21.7.2023 Ján Sípos

Letné dovolenky: Tieto veci si na cestu do niektorých krajín so sebou určite neberte

Letné cestovanie je nielen a načerpaní nových síl, ale často aj o dobrodružstvách. Tým sa môže stať napríklad aj niečo také na prvý ...

6.7.2023 Ján Sípos

Hlavné trendy v turizme pre rok 2023 – zdravie, zážitky a ekológia

Turistická sezóna je už v plnom prúde a miera rastu cestovného ruchu je obrovská. Nie div, odvetvie sa konečne zotavuje z pandémie COVID-19. ...

4.7.2023 Redakcia FinReport

Nakúpte si už dnes, pretože v stredu 5. júla 2023 budú obchody zatvorené

Sviatok sv. Cyrila a Metoda, ktorý na Slovensku patrí medzi štátne sviatky, v tomto roku pripadol na stredu 5. júla 2022. Pripravte sa na to, ...

1.7.2023 Redakcia FinReport

Ani vysoká inflácia nás neprinúti vzdať sa letnej dovolenky. Plánuje ju 70 % Slovákov, až 46 % chce ísť k moru

Ani vysoká inflácia neznížila apetít Slovákov po letnej dovolenke. Až sedem z desiatich obyvateľov Slovenska totiž tento rok plánuje letnú ...

Mobilná aplikácia
VISA MasterCard Maestro Apple Pay Google Pay