Foto: Shutterstock

Pokuty za sedenie aj jedenie

Britský denník Guradian pripomína, že ide o posledné zo série drakonických opatrení prijatých talianskymi radnicami, ktorými chcú čeliť húfom dovolenkárov. Napríklad za prechádzanie sa po chodníkoch nad Cinque Terre v šľapkách alebo sandáloch hrozia turistom pokuty až do výšky 2 500 eur.

Okrem toho už nie je dovolené jesť vlastné jedlo v centre Benátok a ani v štyroch centrálnych uliciach vo Florencii. Pokutu 250 eur môžu dostať aj tí, ktorí si sadnú na rímske Španielske schody. Jedna z pláží v Eraclea pod hrozbou 250-eurovej pokuty dokonca zakázala stavať hrady z piesku, pretože ich miestni občania považujú za zbytočné prekážky.

„Objaviteľ“ turizmu

Taliansko sa pritom považuje za „vynálezcu“ konceptu turizmu. Apeninský polostrov, kolíska starovekej civilizácie a renesančnej nádhery, sa už pred vyše 300 rokmi stal akousi povinnou destináciou pre estétov a aristokratov. Práve vtedy v 17. storočí sa totiž zrodila slávna „Grand Tour“.

Taliansko sa v rámci nej stalo kľúčovým bodom na cestách, ktoré podnikali mladí bohatí muži po Európe, a od tých čias je cestovný ruch pre taliansku ekonomiku čoraz dôležitejší. Pred pandémiou koronavírusu krajinu navštevovalo 65 miliónov návštevníkov ročne a podľa Bank of Italy sa cestovný ruch podieľal 13 % na hrubom domácom produkte (HDP) krajiny.

Záplavy ľudí v Benátkach

Aj napriek extrémnej závislosti od cestového ruchu však začínajú byť Taliani zúfalí. Nedávno spustili v jednom z benátskych kníhkupectiev prevádzku nového displeja, ktorý nemilosrdne v reálnom čase odhaľuje počet lôžok, ktoré sú pre turistov k dispozícii.

S počtom 48 596 (a stále pribúdajú) sú už nebezpečne blízko k prekonaniu počtu stálych obyvateľov v Benátkach. Momentálne je ich 49 365 a ich počet stále klesá. Pritom ešte v roku 2008 boli tieto čísla v pomere 12-tisíc ku 60-tisíc.

Mestu, ktoré je známe tým, že sa utopí, podľa Guardianu teraz hrozí scenár, že sa ešte predtým utopí v záplave turistov. V januári tohto roku Benátky zaviedli za vstup do mesta poplatok od 3 do 10 eur. Tento krok by sám osebe nebol kontroverzný, keďže len speňažil cestovný ruch, a to sa predsa dialo vždy. Emócie však vyvolal fakt, že vďaka nemu mesto vyzeralo presne tak, akým byť nechce, ako zábavný park.

Radšej menej ako viac

Svetová organizácia cestovného ruchu predpovedá, že do konca tohto desaťročia presiahne tok medzinárodných turistov dve miliardy. To, čo sa nazýva „overturizmus“, je také akútne, že obľúbené destinácie sa už dokonca aktívne snažia odrádzať ľudí od návštevy.

Amsterdam spustil reklamy „drž sa ďalej“ zamerané na neslušne sa správajúcich Britov. Grécky ostrov Santorini s rozlohou iba 29 štvorcových míľ musel v roku 2017 obmedziť počet cestujúcich na výletných lodiach na 8-tisíc denne. Benátky zablokovali výletné lode a v roku 2012 sa antituristické posolstvo ukázalo ako víťazný vzorec pre kandidáta na primátora v Barcelone.

Súmrak skutočných zážitkov z cestovania

Turistický boom často ničí miestnych, no rovnako deprimujúci môže byť aj pre návštevníkov. V minulosti ľudia cestovali, aby si rozšírili obzory. Trpeli nepohodou, no zároveň absorbovali rozmanitosť sveta. Cítili sa malí alebo zraniteľní, prenikali k iným kultúram.

No teraz sa zdá, že je všetko naopak. Riziko či nebezpečenstvo pri cestovaní sú len minimálne. „Nechodí sa na miesta, aby sa z nich ľudia poučili, ale preto, aby uverejnili selfie fotografie a pochválili sa ostatným, že tam boli,“ uzatvára v Guardiane spisovateľ a novinár Tobias Jones.