Dokumentárny film Vtáčnik posunul lokálny urbanistický problém na globálnu úroveň

Foto: Vtáčnik

Zo života jednej bratislavskej štvrte

Film Vtáčnik preniká do života obyvateľov jednej bratislavskej štvrte. Či už sú to bývalí záhradkári, ktorí spomínajú na časy, keď lokalitu tvorili len vinice a les a neviedla sem žiadna asfaltka, riaditeľ z firmy Google, ktorý si stavia pre seba a svoju rodinu domov snov, majiteľka bytu v novostavbe, narážajúca na nekomunikatívnosť susedov, stavbyvedúci veľkého bytového komplexu, ktorý sa pravdepodobne chystá vytlačiť posledný kus divočiny, alebo pôvodní zvierací obyvatelia.

Fragmenty lokálnych príbehov obyvateľov štvrte s príznačným názvom Vtáčnik sa miešajú so spomienkami režisérky Evy na detstvo a úvahami o vtáčom spoločenstve. Pohľad režisérky starousadlíčky s pohľadom vtákov.

Výskum najstarších žijúcich stavovcov na zemi tak posúva lokálny urbanistický problém na globálnu filozofickú úroveň: „Čo hovorí naše správanie, osídľovanie a spolužitie o budúcnosti nášho druhu? Je to skôr pragmatizmus, alebo imaginácia, ktoré pomôžu ľudstvu prežiť na tejto planéte?“

Čo sa môže stať s naším domovom...

„Vtáčnik je skutočné a konkrétne miesto, ale zároveň je metaforou toho, čo sa v dnešnom turbo-kapitalistickom svete môže stať s vaším domovom alebo vaším obľúbeným miestom, ak si nedáte pozor, ak ste príliš ponorení vo svojom individuálnom alebo rodinnom živote a zabudnete, že ste súčasťou spoločenstva ľudí, zvierat, živej, ale aj neživej prírody, a že na toto spoločenstvo treba neustále dohliadať a ochraňovať ho,“ hovorí režisérka, podľa ktorej je potrebné urobiť kroky „na sfunkčnenie verejných politík, ktoré by nás chránili, keď sa práve nepozeráme“.

Film a následná kampaň s ním súvisiaca reagovali tiež na návrh nového stavebného zákona, ktorý v podobe ako bol predložený do medzirezortného pripomienkového konania oslabuje ochranu prírody. Samotný film totiž ukazuje divákom, aký zlý vplyv na životné prostredie a životy ľudí môže mať zle regulovaná výstavba.   

Na filme sa podieľali dramaturg Martin Gogola ml., kameraman Martin Jurči, o strih sa postarala Hana Dvořáčková, zvuk mal na starosti Tobiáš Potočný, hudbu Martin Ožvold, kreatívna producentkou bola Biba Bohinská a producentka Silvia Panáková (Dayhey).