Foto: FB 97 % Owned

V dokumente sa vďaka komentárom ekonómov či bývalých bankárov dozvedáme o súčasnom peňažnom systéme založenom na dlhu a o činnosti bánk, ktoré stoja za tvorbou peňazí v ekonomike. V dôsledku toho majú banky v rukách moc tvoriť našu ekonomiku, umelo navyšovať ceny nehnuteľností či systémovo vyvolávať ekonomické krízy.

97 % peňazí v ekonomike vlastnia komerčné banky

Dokument odhaľuje, že hotovosť v obehu tvoria len približne 3 % všetkých peňazí v národných ekonomikách. Zvyšných 97 % peňažnej zásoby tvoria digitálne peniaze, ktoré vytvárajú komerčné banky. Hneď v úvode sa tak dostávame k podstate problému, ktorý sa objavuje aj v samotnom názve filmu.

O tom, že peniaze, ktoré dnes pri platbách používame, sú vo výhradnej väčšine len elektronické čísla, asi všetci vieme. Potrebné je však uvedomiť si, že komerčné banky ich vytvárajú takpovediac z „ničoho“. Pri platení cez internetbanking, platobnou kartou či prevodom na účet len presúvame čísla z účtu na účet v rámci jednej veľkej systémovej databázy.

Ako vznikajú peniaze v národnej ekonomike

„V skutočnosti ide o účtovný trik. Banky peniaze v ekonomike nepožičiavajú, ale vytvárajú. Keď vám banka poskytne pôžičku, v podstate predstiera, že ste vložili peniaze, pretože potrebuje vytvoriť záväzok, a tak sa vytvára peňažná zásoba,“ vysvetľuje nemecký profesor a ekonóm Richard Werner.

Až 97 % peňazí, ktoré banky týmto spôsobom vytvárajú, voláme peniaze na dlh, keďže prakticky ide o vydávanie digitálnych peňazí do obehu formou pôžičiek. Znamená to, že skutočné peniaze dnes vznikajú bez toho, aby sa čokoľvek produkovalo. Takto opisuje proces tvorby peňazí v ekonomike centrálna banka v Anglicku.

Peňažná zásoba a dlhy rýchlo narastajú

Je zrejmé, že z tvorby elektronických peňazí musí niekto profitovať. Vytváranie elektronických peňazí je pre banky omnoho ziskovejšie, ako samostatné vydávanie hotovosti, keďže tu neexistujú žiadne výrobné náklady. Banky sú navyše k požičiavaniu peňazí neustále motivované. Za každú pôžičku dostávajú bonusy, zarábajú na úrokoch aj poplatkoch, čo predstavuje len ďalšie stimuly k poskytovaniu pôžičiek.

Dokument poukazuje na to, že množstvo peňazí vo Veľkej Británii sa od roku 1997 do roku 2007 dokonca strojnásobilo. Ba čo viac, takto vytvorené peniaze sa zoraďujú podľa priorít bankového sektora, nie podľa potrieb spoločnosti.

Verejný dlh tým spôsobom neustále narastá a jednotlivé ekonomiky sa čoraz viac zadlžujú. Dlhy obyvateľstva rastú až do bodu, kým niektorí klienti bánk nebudú schopní svoje úvery splácať. Vtedy dôjde k prepadu ekonomiky, banky prestanú požičiavať a množstvo ľudí sa ocitá zadlžených, bez práce a peňazí, prípadne aj bez strechy nad hlavou.

Opakujúci sa cyklus s krízovým koncom

Fungovanie súčasného peňažného systému spôsobilo aj poslednú svetovú ekonomickú krízu v roku 2008, ktorá bola najväčšou v histórii po 2. svetovej vojne a vznikla práve činnosťou amerických bánk.

Paradoxom súčasného systému je, že ak by sa spoločnosť ešte viac zadlžila, dostalo by sa do ekonomiky viac peňazí, čo by spôsobilo jej rozkvet. V tomto období si ľudia môžu pôžičky dovoliť o čosi viac, preto sa začnú ešte viac zadlžovať, čo vytvára opakujúci sa cyklus.

Zadlžujú sa dovtedy, až kým sa niektorí z nich nezadlžia neprimerane k svojim príjmom a nie sú viac schopní splácať svoje hypotéky. Hoci je dnes úverovanie centrálnou bankou regulovanejšie ako pred svetovou ekonomickou krízou v roku 2008, peňažný systém na dlh zostáva stále rovnaký.

Hrozí inflácia a znižovanie životnej úrovne

Ďalším negatívnym dôsledkom systému je zvyšovanie inflácie. S neustálym zvyšovaním objemu peňazí v ekonomike, ktoré banky tvoria pri pôžičkách, máme k dispozícii viac peňazí na nákup tovaru a služieb, čo vedie k inflácii. V praxi to znamená, že v budúcnosti si za 100 eur kúpime určite menej tovaru ako dnes. Keďže peňazí v ekonomike je stále viac a v nepomere k produkcii ekonomiky, naše peniaze tak strácajú v priebehu času svoju hodnotu.

Skutočnosť je taká, že hoci objem peňazí narastá, bohatstvo ľudí klesá. Ďalšie generácie budú musieť vynaložiť ešte viac finančných prostriedkov oproti dnešnej generácii mladých ľudí na to, aby si kúpili dom. Budú musieť viac zarábať a ešte viac sa zadlžiť.

Počas ostatných desaťročí tak dochádza k znižovaniu štandardu životnej úrovne. Faktom je, že medián reálnych príjmov sa pre väčšinu ľudí za posledné roky znížil. Dnes sme zvyknutí na to, že financovanie domácností je v rukách oboch manželov alebo partnerov, pričom v minulosti stačilo, aby pracoval len jeden z nich.

Reforma peňažného systému je v rukách vlády

Ekonomickí analytici môžu mať na reformu peňažného systému viacero pohľadov. Vďaka reforme peňažného systému by sme však mohli predchádzať ďalším finančným krízam v budúcnosti, zabrániť zvyšovaniu daní a rastu národného dlhu.

Aj po reforme by bola možnosť naďalej získať hypotéku na bývanie, no bývanie by mohlo byť finančne dostupnejšie a dlhy za pôžičky výrazne menšie.

Analytici vidia riešenie v tom, že moc nad tvorbou peňazí by mal mať niekto nezávislý, zodpovedný a transparentný. Peniaze by tak mohli byť prerozdeľované podľa potrieb a prianí verejnosti a mohli by slúžiť ľuďom v podobe kvalitného zdravotníctva, školstva či verejnej dopravy.

Medzi vládou a bankami však funguje pohodlný vzťah. No čím viac ľudí bude vedieť, ako funguje súčasný finančný systém, tým skôr bude vláda motivovaná urobiť potrebné kroky k jeho zmene. Zabránila by tak prehlbovaniu zadlžovania, zvyšovaniu chudoby a nerovností bohatstva a tiež príchodu ďalšej krízy.