a VYHRAJTE!
- priebežnú výhru 30€ žrebujeme 31.07.2025
- celkovú výhru Voucher v hodnote 500€ od Cestovnej kancelárie DAKA žrebujeme 14.11.2025
Deň pamiatky obetí komunistického režimu (24. jún) – nie je len pripomienkou totalitného útlaku, ale aj dôležitým míľnikom pri hodnotení dlhodobých dopadov komunizmu na spoločnosť, ekonomiku a podnikateľské prostredie. Za každým zatvoreným obchodom, znárodnenou fabrikou či zničenou kariérou stál konkrétny ľudský príbeh. A tie dnes znovu rezonujú...
Foto: Unsplash
Dátum 24. júna nebol vybraný náhodou. V roku 1991 bola v tento deň rozpustená Štátna bezpečnosť (ŠtB) – inštitúcia, ktorá desaťročia sledovala podnikateľov, vedcov, duchovných aj umelcov. Niektorí boli uväznení, iní nútení opustiť krajinu a mnohí sa stali neviditeľnými v očiach režimu aj spoločnosti.
Zaujímavosťou je, že v roku 1989 mala ŠtB podľa historikov vyše 15 000 príslušníkov a viac než 100 000 spolupracovníkov – teda každého stého občana Československa. Zdravé podnikateľské prostredie sa len ťažko rozvíja v podmienkach, kde prevláda nedôvera a obavy z vlastného úspechu.
Režim zasahoval nielen do súkromného života jednotlivcov, ale aj do fungovania ekonomiky a podnikania. Po znárodnení v 50. rokoch bola takmer všetka výroba a distribúcia tovarov pod štátnou kontrolou. Tisíce živnostníkov stratili majetok, rodinné firmy boli zrušené a rozhodovanie sa presunulo na ústredné výbory. Výsledok? Nízka efektivita, technologické zaostávanie a masová frustrácia.
Príklad z praxe:
V roku 1948 existovalo na Slovensku viac než 50 000 súkromných roľníkov. O desať rokov neskôr boli všetci začlenení do jednotného roľníckeho družstva JRD – nie dobrovoľne, ale pod tlakom, často násilím. Kvalita produkcie klesla, motivácia vyprchala, inovácie zmizli. Nie všetky škody, ktoré režim spôsobil, sa podarilo napraviť – niektoré dôsledky pretrvávajú dodnes.
Mnohí schopní odborníci, manažéri, vedci a podnikatelia sa stali nepohodlnými. Proces s tzv. buržoáznymi nacionalistami v roku 1950 pripravil o slobodu viacerých slovenských intelektuálov. Ľudia ako Vladimír Clementis – minister zahraničných vecí popravený vlastnými súdruhmi – sú dnes symbolmi toho, že nestačilo byť lojálny – stačilo byť úspešný alebo nezávislý.
Deň pamiatky obetí komunizmu nie je iba o histórii. Je to reflexia toho, ako krehká je sloboda – ekonomická aj osobná.
V čase, keď Európa čelí narastajúcemu extrémizmu a ekonomickej neistote, je dôležité si pripomínať, že:
Deň pamiatky obetí komunistického režimu nie je len historickým medzníkom – je aj príležitosťou pripomenúť si hodnoty, na ktorých dnes staviame. Sloboda, ktorú dnes žijeme – vrátane možnosti podnikať, investovať, zlyhať a znova začať – vznikla aj vďaka tým, ktorí sa postavili proti systému.
Úcta k obetiam totalitného režimu je zároveň záväzkom, že si túto slobodu budeme vážiť – nie ako samozrejmosť, ale ako priestor pre zodpovednú tvorbu, inovácie a ľudskú dôstojnosť. Preto má tento pamätný deň svoje pevné miesto aj v kontexte ekonomického a spoločenského vývoja.