Čo je ADHD a aké sú jeho typické prejavy?

Foto: Unsplash

Prejavy sa môžu líšiť podľa veku, prostredia aj osobnosti. U niekoho je výraznejší nepokoj a impulzivita, u iného skôr nesústredenosť, zabúdanie a problém dokončovať úlohy. Aj preto ADHD nemusí na prvý pohľad vyzerať u každého rovnako. Keď sa povie ADHD, veľa ľudí si predstaví dieťa, ktoré nevydrží sedieť v lavici. To je však iba jedna z možných podôb. Problémy so sústredením sú síce časté, no ADHD zasahuje aj do organizácie času, zvládania povinností, kontroly impulzov, trpezlivosti, plánovania a emočného prežívania.

Človek s ADHD môže mať problém začať úlohu, aj keď vie, že je dôležitá. Môže sa rýchlo nadchnúť, no rovnako rýchlo stratiť záujem. Často preskakuje medzi aktivitami, zabúda na termíny, podceňuje čas alebo odkladá povinnosti až do poslednej chvíle. Dôležité je, že pri ADHD nejde o občasné rozptýlenie. Príznaky bývajú dlhodobé, opakujú sa a majú reálny vplyv na fungovanie v škole, práci, doma alebo vo vzťahoch.

Presná príčina ADHD nie je úplne známa. Odborníci sa však zhodujú, že nejde o dôsledok zlej výchovy, nedostatku disciplíny ani slabého charakteru. ADHD vzniká kombináciou viacerých faktorov, najmä genetických, neurologických a environmentálnych

Medzi faktory, ktoré sa môžu podieľať na vzniku ADHD, patria najmä:

Genetické faktory
ADHD má výraznú dedičnú zložku. Ak sa vyskytuje u rodiča alebo blízkeho príbuzného, pravdepodobnosť výskytu u dieťaťa je vyššia. Neznamená to však, že sa ADHD automaticky prenesie z rodiča na dieťa.

Neurologické faktory
Pri ADHD sa skúmajú rozdiely vo fungovaní mozgu, najmä v oblastiach, ktoré súvisia s pozornosťou, plánovaním, impulzivitou a reguláciou správania.

Nerovnováha neurotransmiterov
Úlohu môžu zohrávať aj dopamín a noradrenalín, teda látky, ktoré sa podieľajú na prenose signálov v mozgu. Súvisia s pozornosťou, motiváciou, aktivitou a schopnosťou kontrolovať impulzy.

Faktory počas tehotenstva a raného vývinu
S vyšším rizikom ADHD sa spája napríklad predčasný pôrod, veľmi nízka pôrodná hmotnosť, vystavenie alkoholu, nikotínu alebo iným škodlivým látkam počas tehotenstva, prípadne niektoré komplikácie ovplyvňujúce vývin centrálneho nervového systému.

Poškodenie centrálneho nervového systému
Riziko môžu zvyšovať aj závažné poranenia mozgu alebo poškodenie centrálneho nervového systému, najmä ak nastanú v období vývinu

Dôležité je povedať, že výchova môže ovplyvniť to, ako dieťa zvláda každodenné situácie, no nie je príčinou samotného ADHD. Preto by sa ADHD nemalo vnímať ako dôkaz rodičovského zlyhania, ale ako odborná diagnóza, ktorá si vyžaduje porozumenie a vhodnú podporu.

ADHD prejavy sa najčastejšie delia do troch oblastí:

• Nepozornosť
  • problém s udržaním pozornosti pri úlohách,
  • chyby z nepozornosti,
  • strácanie vecí,
  • zabúdanie na povinnosti,
  • problém s dokončovaním úloh.

Človek má problém dokončiť to, čo začal. Môže pôsobiť, akoby nepočúval, hoci sa snaží. Často ho vyrušia podnety z okolia alebo vlastné myšlienky.

• Hyperaktivita
  •  nadmerný pohyb,
  • nepokoj,
  • potreba stále niečo robiť alebo problém vydržať v pokoji.

U detí môže ísť o behanie, vstávanie, vyrušovanie či neustále rozprávanie. U dospelých býva hyperaktivita menej viditeľná. Často sa mení na vnútorný nepokoj, napätie alebo pocit, že človek nevie „vypnúť“.

• Impulzivita
  • konanie bez premyslenia,
  • skákanie do reči, netrpezlivosť,
  • unáhlené rozhodnutia.

Neskôr môže osoba svoje reakcie ľutovať, no v danej chvíli ich nedokáže dobre zastaviť.

Každý z príznakov sa môže prejavovať inak a nie každý človek má všetky príznaky naraz. Človek má problém dokončiť to, čo začal. Môže pôsobiť, akoby nepočúval, hoci sa snaží. Často ho vyrušia podnety z okolia alebo vlastné myšlienky.

U detí môže ísť o behanie, vstávanie, vyrušovanie či neustále rozprávanie. U dospelých býva hyperaktivita menej viditeľná. Často sa mení na vnútorný nepokoj, napätie alebo pocit, že človek nevie „vypnúť“. Neskôr môže osoba svoje reakcie ľutovať, no v danej chvíli ich nedokáže dobre zastaviť.

Každý z príznakov sa môže prejavovať inak a nie každý človek má všetky príznaky naraz. ADHD u detí sa často začne výraznejšie prejavovať v škôlke alebo v škole. Práve tam sa od dieťaťa očakáva, že bude sedieť, počúvať, pracovať podľa pokynov, dokončovať úlohy a rešpektovať pravidlá. Ak má dieťa ADHD, tieto situácie preň môžu byť náročnejšie než pre rovesníkov.

Dieťa môže byť neposedné, často vstávať, vyrušovať, skákať do reči alebo pôsobiť, že je stále v pohybe. Iné dieťa nemusí byť výrazne hyperaktívne, no môže sa zasnívať, nedokončovať úlohy, zabúdať pomôcky, strácať veci alebo potrebovať opakované pripomínanie. Niektoré deti s ADHD pôsobia ako hlučné a impulzívne. Iné sú tiché, ale roztržité a zahltené. Práve preto sa ADHD u detí nemusí vždy zachytiť hneď. Najmä pri deťoch, ktoré nevyrušujú, ale skôr nestíhajú alebo sa strácajú v pokynoch, môžu prejavy pôsobiť menej nápadne.

Dôležité je sledovať, či sa ťažkosti opakujú, či trvajú dlhšie a či dieťaťu komplikujú učenie, vzťahy s rovesníkmi alebo fungovanie doma. Vhodnými aktivitami môžete ADHD u detí regulovať.

ADHD u dospelých často vyzerá inak ako u detí. Hyperaktivita môže ustúpiť alebo sa zmeniť na vnútorný nepokoj. Dospelý človek nemusí pobehovať po miestnosti, no môže mať pocit, že mu myšlienky neustále bežia, nevie oddychovať alebo má problém vydržať pri jednej činnosti.

Typické býva:

• chronické odkladanie povinností,
• zabúdanie na termíny,
• problém s organizáciou času,
• nedokončené úlohy,
• impulzívne rozhodnutia,
• rýchle zahltenie.

Človek môže mať opakovane pocit, že funguje „na poslednú chvíľu“, aj keď sa veľmi snaží. ADHD u dospelých môže ovplyvňovať pracovný výkon, vzťahy, financie aj sebahodnotenie. Mnohí dospelí si svoje ťažkosti dlho vysvetľujú ako lenivosť, chaos alebo osobné zlyhanie. Až neskôr zistia, že podobné problémy mali už v detstve, len neboli pomenované.

Podľa toho, ktoré príznaky prevažujú, sa rozlišujú základné typy ADHD. Toto rozdelenie pomáha lepšie pochopiť, prečo môže porucha u rôznych ľudí vyzerať odlišne. ADHD diagnostika nie je založená na jednom krátkom teste. Ide o komplexné posúdenie, pri ktorom odborník zisťuje, aké príznaky človek má, ako dlho trvajú, v akých situáciách sa objavujú a ako ovplyvňujú každodenný život.

U detí sa zvyčajne pracuje aj s informáciami od rodičov a školy. Odborník sa pýta na správanie doma, v škole, medzi rovesníkmi aj pri bežných povinnostiach. U dospelých sa veľká pozornosť venuje osobnej histórii, školskému obdobiu, pracovnému fungovaniu a tomu, či boli podobné prejavy prítomné už skôr. Diagnostiku vykonáva psychológ alebo psychiater. Praktický lekár môže pomôcť s odporúčaním ďalšieho postupu a nasmerovať pacienta k špecialistovi.

Internetové články a online testy môžu pomôcť zorientovať sa, no diagnózu nenahrádzajú. Problémy so sústredením, nepokoj alebo impulzivita môžu totiž súvisieť aj so stresom, úzkosťou, depresiou, vyčerpaním, poruchami spánku, nadmerným používaním digitálnych technológií alebo inými zdravotnými ťažkosťami.

ADHD neznamená, že je človek neschopný, nevychovaný alebo málo snaživý. Znamená, že jeho pozornosť, impulzivita a vnútorná regulácia fungujú inak. Ak sa ťažkosti správne pomenujú, dá sa s nimi lepšie pracovať.

Pre niekoho je dôležitá odborná liečba, pre iného psychoterapia, úprava režimu, práca so spánkom, plánovaním alebo školskou a pracovnou podporou. Podstatné je neostať iba pri pocite, že „som jednoducho chaotický“ alebo „moje dieťa je neposlušné“.

Ak sú problémy dlhodobé a zasahujú do bežného života, odborné vyšetrenie môže priniesť viac než len diagnózu. Môže priniesť pochopenie, konkrétne odporúčania a praktickú pomoc.