Cestovanie do zahraničia je čoraz ťažšie. Karanténa po návrate sa predlžuje a podmienky sprísňujú
Zanzibar, Maldivy, Dominikánska republika či Dubaj. Exotické destinácie lákajú slovenských turistov aj tento rok, cestovanie do zahraničia je však čoraz náročnejšie. Situáciu začali komplikovať nové mutácie koronavírusu, ktoré sa začiatkom roka objavili v desiatkach krajín po celom svete.
Foto: Shutterstock
Naďalej však existuje niekoľko krajín, do ktorých môžu Slováci cestovať aj bez negatívneho testu či popríletovej karantény. S výnimkou deviatich štátov zo zoznamu bezpečných krajín Ministerstva zahraničných vecí SR (MZV) je po návrate na Slovensko potrebné podstúpiť minimálne osemdňovú karanténu. Podľa vyhlášky MZV voľnejší režim platí aj pri návrate z krajín Európskej únie, Lichtenštajnska a Švajčiarska – postačí negatívny PCR test, ktorý nie je starší ako 72 hodín. Ten si cestujúci môže nechať urobiť v zahraničí, akceptované sú aj antigénové testy z Rakúska alebo Česka.
Karanténa potrvá dlhšie
Konzílium epidemiológov a odborníkov vzhľadom na aktuálnu epidemiologickú situáciu vo svete navrhlo predĺžiť karanténu z povinných 10 na 14 dní. Ukončiť túto izoláciu môže až negatívny výsledok PCR testu vykonaný na ôsmy deň karantény. Doteraz sa robil v piaty deň. Ak cestujúci nechce alebo nevie prísť na PCR test, karanténu môže ukončiť najskôr po štrnástich dňoch. Test po návrate na Slovensko naďalej hradí zdravotná poisťovňa, pretože návrh nechať navrátilcov platiť za povinné PCR testy neprešiel.
Slováci môžu vďaka výnimke vo vyhláške naďalej lietať do zahraničia, a to aj napriek tomu, že slovenské letiská neprevádzkujú takmer žiadne lety. Našinci majú výnimku tranzitu do Rakúska, Maďarska či Poľska, a cestovať do exotiky teda naďalej môžu z neďalekých letísk vo Viedni či Budapešti.
Vírus, ktorý mení cestovanie
Pandémia koronavírusu v roku 2020 zasiahla všetky sféry života, a pre subjekty v cestovnom ruchu sa stala nočnou morou. V marci minulého roka aerolinky zrušili takmer všetky letecké spojenia, cestovné kancelárie stornovali zájazdy a cestujúci mali len niekoľko dní na to, aby sa vrátili domov do bezpečia.
Ochorenie COVID-19 v priebehu niekoľkých týždňov zmenilo cestovateľské návyky na nepoznanie, a prispôsobiť sa museli všetky subjekty cestovného ruchu, poisťovne i samotní cestujúci. Bežnou súčasťou cestovania do zahraničia sa stali certifikáty o negatívnom PCR teste, zdravotné formuláre, špeciálne poistenie a po novom aj očkovací certifikát.
Záujem o dovolenky začal narastať len niekoľko mesiacov po vypuknutí pandémie, a to nielen vo svete, ale aj na Slovensku. Pravidlá odchodu a návratu na Slovensku to napokon našincom umožňujú už od júna minulého roka. Slovenskí dovolenkári si tak aj počas pandémie koronavírusu môžu opäť dopriať dovolenku pri mori či pobyt v niektorej zo svetových metropol.
Deväť krajín je bezpečných, ale nie do každej môžeme cestovať
Pri ceste do zahraničia sa Slováci musia riadiť zoznamom bezpečných krajín MZV a sledovať odporúčania rezortu zahraničia. Takéto odporúčania majú následne vplyv aj na to, či si dovolenkár môže na Slovensku vybaviť cestovné poistenie do tej-ktorej krajiny, alebo či po návrate z cudziny putuje do povinnej karantény.
V prípade cesty do bezpečných krajín poisťovne plne hradia prípadné liečebné náklady spojené s ochorením COVID-19. Pri návrate domov z takzvaných „zelených“ krajín nie je potrebné absolvovať test ani karanténu. Aktuálne je to podľa stránky MZV týchto deväť štátov: Austrália, Čína, Fínsko, Island, Kórejská republika, Nórsko, Nový Zéland, Singapur, Taiwan.
Napriek odporúčaniam rezortu zahraničia plnia výkladné skrine slovenských cestovných kancelárií exotické zájazdy mimo Európy. Minimálne šesť krajín sveta nemá takmer žiadne vstupné podmienky a na vstup do mnohých známych letovísk stačí potvrdenie o negatívnom PCR teste.
Exotika bez testu a karantény pri vstupe
Niekoľko krajín je pre medzinárodných turistov otvorených aj bez nutnosti absolvovania testu či povinnej karantény pri vstupe. Medzi nimi sú aktuálne Tanzánia a ostrov Zanzibar, mexické letovisko Cancún, Dominikánska republika, Kostarika, Jamajka a najnovšie aj Čierna Hora.
Dovolenkové destinácie s negatívnym testom pri vstupe
Viaceré obľúbené exotické destinácie sú dostupné s negatívnym výsledkom PCR testu nie starším ako 72 hodín pred odletom. Patria sem napríklad Maldivy, Dubaj, väčšina karibských ostrovov, Srí Lanka, Kolumbia, Kuba, Brazília, Egypt, Kapverdy, Panama, Tunisko či Turecko.
Tranzit cez viaceré európske krajiny je problém
Kým v októbri minulého roku bolo jednoduché cestovať s negatívnym testom takmer kamkoľvek, v zime to už neplatí. Viaceré krajiny zakázali prílety a odlety zo štátov, ako Veľká Británia, Dánsko či Švajčiarsko, a aj cestujúci zo Slovenska môžu mať problémy pri ceste na dovolenku, respektíve pri návrate domov.
Európske krajiny začali začiatkom nového roka uplatňovať tvrdý lockdown a pri tranzite európskych občanov do exotiky robia mnohým cestujúcim na čele vrásky. Holandsko napríklad zaviedlo pravidlo, že každý cestujúci smerujúci cez Amsterdam do cudziny musí najneskôr štyri hodiny pred odletom absolvovať rýchly antigénový test. Týka sa to aj slovenských cestujúcich, ktorí často cestujú cez Holandsko napríklad do Zanzibaru, alebo do karibskej oblasti či Južnej Ameriky.
Test pri tranzite, nie starší ako 72 hodín, už po novom vyžadujú aj na letisku Charles de Gaulle v Paríži, ktoré je jedným z najväčších prestupových bodov európskych dovolenkárov smerujúcich do Karibiku. Mnohé krajiny, ako Česko, Fínsko, Nórsko, Portugalsko či Dánsko, aktuálne obmedzili vstup do svojej krajiny len na veľmi vážne dôvody. Cestovanie medzi tieto dôvody, pochopiteľne, nepatrí.
Situácia v cestovnom ruchu tak podľa odborníkov na leteckú dopravu začína pripomínať minulý rok. Ten bol kvôli pandémii pre mnohé subjekty pôsobiace v oblasti cestovného ruchu doslova likvidačný.
Historický prepad leteckej dopravy
Globálna letecká osobná doprava sa vlani v dôsledku pandémie prepadla o 66 %. Utrpela tak najprudší pokles vo svojej histórii. Dopyt po nákladnej doprave sa znížil o desatinu, čo je najstrmší pokles od začiatku sledovania údajov v roku 1990. „Letecká nákladná doprava prežíva krízu v lepšom stave než osobná. Pre mnoho aeroliniek sa nákladná doprava stala dôležitým zdrojom príjmov,“ hovorí šéf Medzinárodného združenia leteckých dopravcov IATA Alexandre de Juniac.
O niekoľko dní vám prinesieme pokračovanie tohto textu, v ktorom sa zameriame na problematiku cestovného poistenia pri návšteve rizikových krajín.