Bitcoin: Koniec peňazí, ako ich poznáme. Dokument odhaľuje budúcnosť, o akej zatiaľ len snívame

Foto: The End of Money as We Know It

Príbeh peňazí je starý ako samotná civilizácia

Ľudia si už od dávna vymieňali to, čo vlastnili, za to, čo potrebovali. Neskôr sa na zdokonalenie transakcií vyvinuli platidlá. Tie museli mať už od začiatku päť základných vlastností: byť relatívne vzácne, ľahko rozpoznateľné, ľahko deliteľné na menšie kúsky, nahraditeľné a ľahko prenosné.

V starovekom Ríme to bola napríklad soľ, Aztékovia ako platidlo používali kakaové bôby, na Fidži to boli zuby veľryby. Pokiaľ spĺňali päť základných charakteristík, ľudia ich používali ako svoju vlastnú menu. Nevýhoda týchto prvých platidiel však bola v tom, že neboli trvanlivé a ich hodnota sa postupne strácala.

Preto o niečo neskôr, zhruba pred 2 500 rokmi v Číne a na území dnešného Turecka, sa začali raziť prvé kovové mince, ktoré tiež spĺňali spomenuté vlastnosti, ale boli aj trvanlivé. Razenie prvých mincí umožnilo ekonomický rast a stabilitu krajín. Svoju hodnotu si mince zanechali počas niekoľkých stoviek rokov.

Ich následníkom boli papierové peniaze, ktoré oslobodili ľudí od ťažkých kovových mincí a od pochybností, či je kov v nich skutočne vzácny. Vďaka papierovým peniazom mohol zahraničný obchod napredovať ďalej. Táto forma platidla bola založená najmä na dôvere.

Vývoj dospel postupne k tomu, že začali vznikať prvé bankové inštitúcie, ktoré evidovali hodnoty peňazí dodané jednými klientmi a poskytované iným klientom, čo predstavovalo základ pre dnešný bezhotovostný platobný styk.

Peniaze na účtoch sú iba čísla v počítačovom systéme

Dokument vysvetľuje, ako funguje systém samotných bánk a poukazuje na to, že kryptomena bitcoin nie je prvou virtuálnou menou, ako ju niektorí prezentujú. V skutočnosti používame virtuálnu menu vždy, keď peniaze z nášho účtu posielame cez internetbanking, či platíme pomocou debetnej alebo kreditnej karty.

Vďaka dokumentu si môžeme ľahšie uvedomiť, čo sa deje počas našich každodenných vkladov a výberov peňazí. Pri týchto transakciách banky zaznamenávajú stav účtu každého klienta, ale v skutočnosti ide len o virtuálne hodnoty na našich účtoch.

Vzájomným prepojením bánk s pôžičkami klientov sa čísla na účtoch znásobujú, pričom neexistuje nič, čo by zálohovalo alebo krylo hodnotu peňazí na našich účtoch. Tento systém sa odborne nazýva „bankovníctvo čiastočných rezerv“.

Finančníci uvádzajú, že až okolo 97 % peňazí, ktoré existujú vo Veľkej Británii, predstavujú iba čísla v počítačovom systéme, a tie boli vytvorené bankami. Banky vďaka svojmu finančnému systému a pôžičkám každoročne zarábajú na úrokoch obrovské sumy peňazí. Celý systém je pritom založený iba na dôvere v schopnosť bánk vyplácať peniaze klientom na požiadanie a na dôvere v dlžníkov, že budú svoje dlhy splácať.

Naše financie sú v rukách bánk

Rovnaký systém a moc ľudí vo finančnom sektore nás však doviedol až k celosvetovej finančnej kríze v roku 2008, keď banky poskytovali hypotéky na bývanie každému, kto o to požiadal. Hlavnou motiváciou pre ne bolo dosiahnuť čo najvyšší zisk.

Toto neospravedlniteľné správanie sa bankového sektora v skutočnosti pripravilo ľudí o vyše 30 miliónov pracovných miest a americké banky len v USA zabavili viac než 1 milión domov a bytov. Pokiaľ v budúcnosti znovu dôjde k podobnému kolapsu bánk, o navrátenie peňazí bankám sa znovu postaráme my sami, ako platcovia daní.

Navyše vypúšťanie nových a nových peňazí do ekonomiky bankami má negatívny vplyv na rast cien a infláciu. Ceny rastú, ale hodnota peňazí sa znižuje, a to sa dotýka všetkých nás, ktorí svoje peniaze máme v peňaženke či na bežnom účte. Hodnota našej hotovosti sa tak jednoducho vytráca. Dokument upozorňuje na to, že najväčšou hrozbu je to, že moc vytvárať nové peniaze majú tie isté banky, ktoré spôsobili celosvetovú ekonomickú krízu.

O ďalší digitálny krok vpred

Dokument sa zameriava na to, ako by mohol vyzerať nový finančný svet, ak by sme všetci prešli na nový digitálny finančný systém využívajúci kryptomeny. Keďže ide o menu mimo bankového systému, prvý rozdiel je v tom, že je to mena oslobodená od daní a bankových poplatkov.

Bitcoin je digitálnou menou a počítačovým softvérom zároveň. Ide o systém založený na sofistikovaných algoritmoch, kde zdrojové kódy bitcoinu sú verejne dostupné. Každá transakcia je zaznamenaná vo verejnej databáze nazývanej blockchain, v ktorej sa automaticky preverujú prichádzajúce platby, a ktorá zaisťuje, že bitcoin nemožno ukradnúť ani falšovať.

Oproti bankovému systému je bezpečnejší a udržateľný

Bitcoin predstavuje finančný systém bez prostredníkov, ako sú banky či kreditné spoločnosti, ktorých úlohou je sledovať pohyby peňazí na účtoch. Aj preto je tento systém rýchlejší, lacnejší a dokonca bezpečnejší.

Ako si však môžeme byť istí, že získavame menu, ktorej môžeme dôverovať? Veď internetové pirátstvo a kopírovanie dát stále existuje. Odborníci na kryptomeny tvrdia, že odpoveď je jednoduchá. Bitcoin nie je súbor v počítači. Ide o vstup do spomínanej verejne distribuovanej databázy, ktorú voláme blockchain.

Každý počítač zapojený do bitcoinovej siete, má kompletnú a identickú kópiu databázy. Keďže táto databáza je verejná, nemôže ho ovládať žiadna osoba ani počítač, takže akékoľvek podvádzanie je vylúčené.

Sieť bitcoinov vlastne nahrádza banky a bankárov. Každá transakcia je zaznamenaná a skontrolovaná sieťou, preto sa bitcoin nedá falšovať. Navyše táto digitálna mena nemôže byť znehodnotená samovoľným navyšovaním bitcoinov. Kým banky tlačia nové peniaze do obehu, nad ktorými nemáme kontrolu, naopak, bitcoiny sú transparentné a presne vieme, koľko ich je.

Priamo do bitcoinového protokolu je zabudovaný limit. Každé štyri roky sa tvorba bitcoinov zníži o polovicu. To zabezpečuje transparentne ovládané množstvo bitcoinov, ktorých celkový počet nikdy nepresiahne 21 miliónov. Žiadny lobista, politik ani bankár ich nemôže vytvoriť viac, ani zmeniť matematické pravidlá, ktoré ovládajú ich tvorbu.

Budúcnosť bitcoinu je v rukách ľudí

Medzi ďalšie výhody bitcoinu patrí aj to, že jeho využívaním nám nehrozia podvody ako u kreditných či debetných kariet, ktoré môžu byť zneužité na podvodné nákupy. Vďaka bitcoinu odpadnú aj vysoké poplatky bánk za zaslanie peňazí do vzdialenejších krajín mimo Európy. Stačí mať pripojenie na internet a bitcoinovú peňaženku, nepotrebujeme ani žiadne bankové konto.

Mnohí však v súvislosti s bitcoinom zostávajú naďalej skeptickí. Keďže nie je regulovaný ako bežné meny, nie je riadený centrálne, nikto nenesie žiadnu zodpovednosť. Navyše je voľne dostupný a celý systém sa riadi len dopytom a ponukou. Jeho budúcnosť je tak stále neistá.

Sám vynálezca a tvorca prvého bitcoinu, zatiaľ známy iba pod pseudonymom Satoshi Nakamoto, o bitcoine hovorí: „Som si istý, že o 20 rokov tu bude buď veľké množstvo bitcoinových transakcií, alebo vôbec žiadne.“ To, aká bude jeho budúcnosť, ukáže čas.