Amaxofóbia trápi tisíce vodičov: Pomôcť môže aj virtuálna realita

Foto: SuperDRIVE

Obava sadnúť za volant môže mať rôznu intenzitu – od mierneho stresu počas jazdy až po silnú úzkosť, známu ako amaxofóbia, pri ktorej človek nie je schopný šoférovať ani na krátke vzdialenosti.

Strach má viac podôb – nie vždy je problémom neskúsenosť

V odbornej praxi rozlišujeme prirodzený strach z neskúsenosti, strach po negatívnom zážitku v doprave a patologický, iracionálny strach, ktorý si už vyžaduje terapeutickú  pomoc. Prirodzený strach sa často objavuje u začínajúcich vodičov a môže byť do istej miery prospešný – zvyšuje totiž pozornosť a ostražitosť. Problém nastáva vtedy, keď strach prerastie do takej miery, že začne blokovať rozhodovanie, spomaľovať reakcie a brániť vodičovi v jazde.

Spúšťačom býva nehoda, zlá skúsenosť aj dlhodobé podkopávanie sebadôvery

Strach zo šoférovania môže vzniknúť aj náhle u skúseného šoféra, napríklad po dopravnej nehode alebo po strate blízkej osoby. Negatívny zážitok však môže súvisieť aj so zlou skúsenosťou v autoškole, nevhodnou spätnou väzbou od okolia či dlhodobým znižovaním sebadôvery.

V najťažších prípadoch sa strach prejavuje aj fyzicky – potením, zrýchleným dýchaním, búšením srdca či napätím už pri samotnej predstave jazdy.

Podľa skúseností odborníkov sa strach zo šoférovania týka mužov aj žien. „Ženy svoj strach častejšie priznávajú a viac o ňom hovoria, no dlhodobo patria medzi bezpečnejších vodičov. Zo štatistík vyplýva, že ženy tvoria približne 23 % účastníkov fatálnych dopravných nehôd, pričom zastúpenie mužov a žien za volantom je porovnateľné,“ hovorí Lucia Solomon, inštruktorka zo školy bezpečnej jazdy SuperDRIVE.

Foto: SuperDRIVE

Riešením nie je vyhýbanie sa, ale „terapia praxou“

Odborníci sa zhodujú, že kľúčom k prekonaniu strachu nie je úplne sa vyhýbať šoférovaniu, ale kontrolovaný a postupný návrat za volant. Základom je uvedomiť si problém a vnútorné rozhodnutie na ňom pracovať.

Medzi odporúčané metódy patrí psychologická terapia, podpora blízkych, využitie virtuálnej reality, no za najúčinnejší spôsob odborníci označujú tzv. terapiu praxou – jazdu v reálnej premávke so skúseným inštruktorom na sedadle spolujazdca.

Foto: SuperDRIVE

Od parkoviska až po diaľnicu – postupne a bez nátlaku

Prakticky ide o postupný nácvik: od zoznámenia sa s vozidlom v pokojnom prostredí cez jazdu na prázdnom parkovisku a menej frekventovaných komunikáciách až po mestskú premávku, diaľnice či jazdu v noci. Dôležité je prejsť na náročnejšie podmienky až vtedy, keď vodič zvláda aktuálnu fázu bez výrazného stresu.

Výrazne pomáhajú aj komentované jazdy, počas ktorých skúsený spolujazdec pomenúva riziká a usmerňuje pozornosť vodiča. Súčasťou odporúčaní je aj plánovanie trasy, dostatočná časová rezerva a vhodný psychický aj fyzický stav vodiča.

Virtuálna realita ako opora pri návrate za volant

Samostatnú kapitolu tvoria tréningy bezpečnej jazdy v uzavretých centrách, kde si vodiči môžu vyskúšať správanie vozidla v krízových situáciách – šmyk, brzdenie na mokrom povrchu či náhle prekážky.

„Jeden fyzický tréning bezpečnej jazdy dokáže priniesť sebaistotu, ktorú by vodič získaval mesiace alebo roky v bežnej premávke,“ hovorí Solomon.

Moderným nástrojom je aj virtuálna realita (VR), ktorá je súčasťou tréningov SuperDRIVE. V bezpečnom virtuálnom prostredí si vodiči môžu vyskúšať hustú premávku, nečakané správanie ostatných účastníkov či situácie, ktoré u nich vyvolávali strach – bez akéhokoľvek reálneho rizika.

VR je obzvlášť prínosná pre úzkostných vodičov, ktorí dlhšie nejazdili, stratili zručnosti, alebo pre tých, ktorí prekonali traumatizujúcu nehodu. Kombinácia virtuálneho a praktického tréningu podľa skúseností inštruktorov výrazne skracuje čas návratu k bezpečnej a sebavedomej jazde.

Ako prebieha náš VR tréning bezpečnej jazdy

Tréning VR je vhodný pre vodičov, ktorí sa za volant vracajú po dlhšej pauze či majú strach zo šoférovania. Skúsení vodiči si môžu otestovať svoju rýchlosť reakcie, pozornosť aj schopnosť predvídať riziká. „Pozostáva z 2 blokov – v prvom je úlohou vodiča vnímať dynamické objekty (chodci, cyklisti, vozidlá, pohyb v križovatkách), označovať riziká joystickom počas jazdy, zároveň dodržiavať rýchlosť a dopravné značenie. Druhá jazda je defenzívna, počas ktorej dostáva vodiš odporúčania, ako situáciu vyriešiť bezpečne,“ upresňuje L. Solomon.

5 tipov, ako zvládnuť strach zo šoférovania

podľa Ing. Vandy Zajacovej, PSYCH-K® facilitátorky (tvojROZVOJ)

Foto: SuperDRIVE

1. Identifikácia konkrétneho spúšťača strachu

Strach zo šoférovania je často všeobecne pomenovaný, no v skutočnosti býva naviazaný na konkrétne situácie (diaľnice, hustá premávka, parkovanie, jazda v noci, mosty). Pomôcť môže presné pomenovanie toho, čoho sa človek bojí a kedy sa strach aktivuje. Už samotné zvedomenie spúšťača znižuje intenzitu úzkosti.

2. Vedomé dýchanie 4–8: rýchly signál bezpečia pre telo

Jednoduchá a účinná technika okamžitej úľavy je vedomé dýchanie – nádych na 4 doby a pomalý výdych na 8 dôb. Predĺžený výdych aktivuje parasympatický nervový systém, ktorý telu vysiela signál, že je v bezpečí. Už po niekoľkých cykloch sa spomaľuje tep, uvoľňuje napätie a myseľ sa dostáva do väčšieho pokoja. Túto techniku je možné použiť pred jazdou aj počas prestávok na ceste.

3. Krížová poloha na prepojenie mozgových hemisfér

Ďalšou rýchlou pomôckou je tzv. krížová poloha, ktorá pomáha zosúladiť mozgové hemisféry a upokojiť myseľ aj telo. Stačí si sadnúť, prekrížiť členky, následne prekrížiť zápästia, otočiť dlane k sebe a prepliesť prsty. Po zatvorení očí zotrvať v tejto polohe približne 5 minút. Táto technika je veľmi účinná pri vnútornom nepokoji, zahltení a úzkosti.

4. Práca s podvedomými presvedčeniami

Za strachom často stoja hlboké presvedčenia typu „Nie som dobrý vodič", „Ohrozujem seba aj iných" alebo „Nemám situáciu pod kontrolou". Trvalá zmena nastáva vtedy, keď sa uvoľní pôvodný stresový vzorec a nahradí sa novým, bezpečným nastavením. Transformácia podvedomých presvedčení na podporujúce umožňuje telu aj mysli reagovať inak, bez paniky a napätia. Keď sa zmení vnútorný program, jazda autom sa postupne stáva prirodzenou a pokojnou.

5. Postupná expozícia v bezpečnom tempe

Ak telo opakovane reaguje stresom, je dôležité ho nepreťažovať ďalším nátlakom a prekonávaním sa. Kľúčové je nastaviť malé, zvládnuteľné kroky. Kratšie trasy, známe prostredie, jazda v sprievode alebo mimo špičky. Každá zvládnutá skúsenosť vytvára nové neurónové prepojenia a posilňuje pocit kompetencie a bezpečia.