AI mení pravidlá hry: Na trhu práce vznikajú profesie, ktoré sme ešte nedávno nepoznali

Foto: Qubit Conference

Umelá inteligencia už dnes zásadne mení pracovný trh a spolu s ňou vznikajú aj profesie, ktoré ešte pred pár rokmi prakticky neexistovali. Nestačí pritom len technicky rozumieť novým nástrojom. Do popredia sa dostávajú aj otázky dôveryhodnosti informácií, bezpečnosti, zodpovednosti a schopnosti pretaviť technologický pokrok do reálnych pracovných zručností.

Zmena sa nebude týkať len technológií, ale aj toho, ako budeme pristupovať k informáciám a práci samotnej. „V budúcnosti, kde sa umelá inteligencia stane všadeprítomnou, sa najprv naučíme nedôverovať informáciám na internete, a až potom pochopíme, ako premeniť znalosti a výsledky AI na nové schopnosti a zručnosti v našich povolaniach,“ uvádza Marek Zeman, predseda predstavenstva a generálny riaditeľ Kompetenčného a certifikačného centra kybernetickej bezpečnosti.

Práve táto zmena myslenia bude podľa odborníkov jednou z najdôležitejších výziev najbližších rokov. Zamestnanci budúcnosti nebudú musieť iba pracovať s umelou inteligenciou, ale najmä vedieť vyhodnotiť jej výstupy, overovať ich a zodpovedne ich používať v praxi. Čoraz dôležitejšie tak budú kritické myslenie, digitálna gramotnosť aj schopnosť prepájať technické vedomosti s právnym, etickým a spoločenským kontextom. CEO konferencie venujúcej sa kybernetickej bezpečnosti Qubit Conference® Katarína Remecká na konferenciách jasne vidí, ako sa trendy v AI posúvajú a ako rýchlo sa menia: „Je pravdepodobné, že sa zmenia aj samotné paradigmy, na ktorých firmy fungujú. Bude potrebné prehodnotiť zaužívané princípy a jednou z dotknutých bude aj HR stratégia.“

Nové profesie vznikajú už dnes

S nástupom AI sa menia aj potreby firiem. Tie už nehľadajú len vývojárov či analytikov, ale čoraz častejšie aj špecialistov, ktorí dokážu technológie riadiť, kontrolovať a zabezpečiť ich bezpečné používanie. Tlak na inovácie je dnes mimoriadne silný. „Trh žiada neustále inovácie, od cloudu po AI dátové kombajny. Firmy na to odpovedajú novými profesiami ako AI Security Architect, AI Risk Officer či AI Compliance Lead,“ konštatuje M. Zeman. To signalizuje, že budúcnosť práce nebude stáť iba na programovaní. Výrazne posilnia aj profesie zamerané na AI bezpečnosť, audit algoritmov, riadenie rizík, compliance či nastavovanie pravidiel pre využívanie umelej inteligencie. Firmy totiž čoraz viac chápu, že technologický pokrok bez kontroly môže prinášať nielen nové príležitosti, ale aj nové hrozby.

„AI nie je iba technológiou, v zásade je novým zamestnancom, ktorý je však značne nevyspytateľný. Jedným zo základných problémov, ktoré musí spoločnosť vyriešiť, je zabezpečenie kvality dát. Napríklad, ak firma nasadí AI pri výbere uchádzačov o prácu bez dôkladného auditu, systém môže neprimerane uprednostňovať určitý typ kandidátov a znevýhodňovať iných. Bez dôsledného poznania svojho odvetvia a podnikania, dôkladnej analýzy dát, procesov a riadenia, to jednoducho nepôjde,“ tvrdí K. Remecká.

Zmeny vidí aj rektor Slovenskej technickej univerzity v Bratislave, profesor Maximilián Strémy: „Popri tradičných IT profesiách vznikajú nové špecializácie priamo spojené s umelou inteligenciou. Patria medzi ne napríklad AI architekt, ktorý navrhuje komplexné systémy umelej inteligencie, AI bezpečnostný špecialista, ktorý sa zameriava na ochranu systémov pred zneužitím, alebo AI audítor, ktorý kontroluje transparentnosť a spoľahlivosť algoritmov. Rastie aj význam odborníkov na etiku a reguláciu AI, ktorí posudzujú spoločenské a právne dôsledky jej používania. Ide o profesie, ktoré prepájajú technológie s ďalšími oblasťami spoločnosti. AI governance a policy expertov, ktorí prepájajú technológiu s reguláciou.”

Diskusie na Qubit Conference® zároveň ukázali, že AI už nemožno vnímať len ako technickú tému. Ide o fenomén, ktorý zasahuje do fungovania firiem, štátu, školstva aj každodenného života.  „Je nevyhnutnosťou zadefinovať si víziu a stratégiu, čo chceme vo firme implementáciou AI dosiahnuť. Implementovať len preto, lebo to robia všetci, nám úžitok neprinesie,“ dodáva K. Remecká. Ak technológie dokážu ovplyvňovať rozhodovanie v bezpečnosti, financiách či vo vývoji softvéru, prirodzene rastie aj potreba jasne pomenovať, kto nesie zodpovednosť za ich fungovanie a dôsledky.

Školy musia reagovať rýchlejšie než doteraz

Práve preto sa do centra pozornosti dostáva etika, regulácia a spoločenská zodpovednosť. Už nestačí pripravovať ľudí len na dnešné pracovné pozície. „Žijeme v čase, keď sa technológie hýbu rýchlejšie ako spoločnosť a môžu robiť rozhodnutia namiesto človeka. Prirodzene vzniká diskusia, kto za takéto rozhodnutia nesie zodpovednosť. Preto sa do popredia dostáva etika a regulácia. Nie ako brzda inováciám, ale ako navigácia. Ak chceme, aby AI bola dôveryhodná, musí byť transparentná, bezpečná a kontrolovateľná. A práve tu vidím kľúčovú úlohu univerzít, nielen vyvíjať technológie, ale formovať aj hodnoty, ktoré do nich vkladáme. Ako technická univerzita máme ambíciu byť nielen tvorcom riešení, ale aj partnerom pri nastavovaní pravidiel tejto novej reality,” tvrdí M. Strémy.

Školy a univerzity budú musieť oveľa pružnejšie reagovať na tempo technologických zmien a pripravovať absolventov na profesie, ktoré sa ešte len formujú. „Moderná technologická spoločnosť potrebuje profesie a odborníkov, ktorí dokážu AI nielen vytvárať, ale aj zodpovedne používať a kontrolovať,” uviedol Strémy.

Budúci odborníci budú musieť rozumieť systému ako celku, nielen jeho technickému fungovaniu, ale aj jeho dopadom na spoločnosť. Vedľa odbornosti tak porastie význam adaptability, schopnosti celoživotného vzdelávania a orientácie v rýchlo sa meniacom prostredí. To je zásadná zmena oproti minulosti, keď stačilo získať vzdelanie pre jednu profesiu na celý život. „Na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave sa snažíme reagovať konkrétnymi krokmi vo výskume aj vo vzdelávaní. Na fakultách STU realizujeme projekty s výrazným spoločenským prínosom. Napríklad docent Michal Kováč realizuje výskum využívajúci AI v medicíne, kde systémy analyzujú zdravotné dáta a pomáhajú lekárom pri včasnej diagnostike ochorení. Zároveň pripravujeme novú generáciu odborníkov. Od septembra 2026 spúšťame spolu s TUKE nový inžiniersky študijný program Umelá inteligencia v anglickom jazyku,” zdôraznil rektor Slovenskej technickej univerzity v Bratislave.

Najväčšou výzvou je tempo zmien. „Kým technológie sa vyvíjajú v cykloch týždňov, študijné programy sa pripravujú na roky dopredu. Preto musíme hľadať flexibilnejšie modely výučby, ktoré spájajú akademickú hĺbku s praktickými skúsenosťami. Rovnako dôležité je rozvíjať kritické myslenie, etiku a zodpovednosť pri práci s technológiami,” dodal rektor.

Téma povolaní budúcnosti preto nie je len otázkou technologického pokroku. Je to otázka pripravenosti spoločnosti. Rozhodujúce nebude len to, aké nástroje budeme mať k dispozícii, ale aj to, či ich dokážeme používať múdro, kriticky a zodpovedne. Práve v tom sa bude lámať rozdiel medzi profesiami, ktoré zaniknú, a tými, ktoré budú v nasledujúcich rokoch určovať smer trhu práce.