Foto: Shutterstock

Vznik Slovenskej republiky

Po 74 rokoch, dvoch mesiacoch a troch dňoch sa 1. januára 1993 stali z Československa dva samostatné štáty – Slovenská a Česká republika. Slováci si od tohto roku pripomínajú Deň vzniku Slovenskej republiky. Naši susedia v Česku oslavujú Deň obnovy samostatného českého štátu.

O rozdelení Československa rokovala vláda už od roku 1990. Deklaráciu o zvrchovanosti Slovenskej republiky prijala Slovenská národná rada 17. júla 1992. Ústavu SR schválili poslanci 1. septembra 1992, pričom platnosť nadobudla 1. októbra 1992. Ústavný zákon o zániku Českej a Slovenskej federatívnej republiky prijalo Federálne zhromaždenie 25. novembra 1992 a účinnosť nadobudol o polnoci 31. decembra 1992.

V prvých dňoch po vzniku samostatnej republiky sa Slovensko stalo členom viacerých svetových organizácií a inštitúcií, ako napríklad Organizácie spojených národov (OSN) či UNESCO. O niekoľko mesiacov neskôr sme sa stali aj členom Stredoeurópskeho združenia voľného obchodu (CEFTA) a Rady Európy (RE).

Slovenská koruna, ktorá nahradila česko-slovenskú korunu, sa začala používať 8. februára 1993. V roku 2009 ju nahradilo euro. Prvým prezidentom Slovenskej republiky sa stal Michal Kováč, ktorého si občania zvolili 15. februára 1993, a úradu sa ujal 2. marca 1993.

Nový rok a jeho história

Okrem Dňa vzniku Slovenskej republiky oslavujeme 1. januára aj príchod Nového roka. Zaujímavosťou je, že Nový rok sa v minulosti oslavoval v iné dni. Podľa historikov oslavovali Rimania príchod ďalšieho roka až 1. marca.

Dátum Nového roka sa však v roku 46 n. l. zmenil, keď rímsky imperátor Gaius Julius Caesar zaviedol nový kalendár, ktorý dnes poznáme pod názvom juliánsky. V tomto kalendári sa rok začínal 1. januára. Juliánsky kalendár prevzala neskôr kresťanská cirkev, no tá za dátum Nového roka zvolila 6. január.

Ďalšia zmena v dátumoch prišla v polovici 4. storočia, keď cirkev oslavy Nového roka presunula na 25. decembra. Počas tohto dňa sa oslavoval aj sviatok Božieho narodenia. Nasledoval rad ďalších zmien, až kým sa v roku 1582 nezačal používať gregoriánsky kalendár, v ktorom pápež Gregor VIII. stanovil Nový rok na 1. január.

Rozhodnutie pápeža Gregora VIII. ešte v roku 1691 zopakoval aj pápež Inocent XII., čím podporil zjednotenie cirkevného kalendára s občianskym. Gregoriánsky kalendár sa tak rozšíril do celého sveta a v súčasnosti ho využíva väčšina krajín aj vierovyznaní.

Tradície spojené s Novým rokom

S Novým rokom sa v minulosti spájalo množstvo tradícií. Niektoré sa dodržiavajú dodnes. K nim sa radí napríklad viera v to, že dobrý štart do nového roka zaistí, že nasledujúce mesiace budú rovnako úspešné. K ďalším zvykom patrila návšteva zdravého muža alebo chlapca. Verilo sa, že to prinesie bohatstvo, zdravie, svadbu alebo aj príchod novorodenca do rodiny. Ak by do domu vstúpila ako prvá žena, prinieslo by to nešťastie.

Obľúbené bolo aj umývanie v čerstvej vode, ktorú priniesol zavčas ráno mužský člen rodiny. Do nej sa vložilo čerstvé jablko, a potom sa v nej všetci poumývali, aby boli po celý rok zdraví.

Bez hádok, kriku a zlej nálady

Ak chceli mať ľudia počas celého roka šťastie a dobré vzťahy, na Nový rok sa nemali hádať, kričať ani plakať. Nemali mať ani zlú náladu a nesmeli zaspať, pretože by v nasledujúcich mesiacoch mohli meškať do práce. Kto chcel mať doma ďalší rok čisto, počas Nového roka mal mať poriadok. Dobytku sa dávala čerstvá voda a špeciálne pečivo alebo opekanec, aby sa mu lepšie darilo.

Počas osláv Nového roka sa jedlo sýte jedlo, ktoré gazdiné varili aj niekoľko hodín. Ľudia verili, že ak sa dobre najedia, nebudú nasledujúce mesiace hladní. Na stole preto nechýbalo bravčové mäso, ktoré symbolizovalo blahobyt, a šošovica, ktorá pripomínala mince a symbolizovala bohatstvo. Ľudia sa vyhýbali jedeniu hydiny, aby im neuletelo šťastie.

Mnohé povery a zvyky časom zanikli. Dnes je len málo domácností, ktoré ich stále praktizujú. V súčasnosti sa oslavy Nového roka spájajú s cestovaním do hôr alebo do zahraničia, prípadne s oddychom v pohodlí domova.

Obchody zostanú zatvorené

Prvý deň v roku je štátny sviatok a zároveň aj deň pracovného pokoja, počas ktorého sú obchody zatvorené. Otvorené môžu byť len čerpacie stanice, predajne na letiskách, v prístavoch, v nemocniciach a v ostatných zariadeniach verejnej hromadnej dopravy. Okrem toho platí výnimka aj pre predajne cestovných lístkov a suvenírov a pre maloobchodné predajne, ktoré môžu byť otvorené v prípade, ak v nich predáva sám majiteľ obchodu.

Počas sviatku majú zamestnanci nárok na nepretržitý odpočinok. Prácu v týchto dňoch môže zamestnávateľ nariadiť len vo výnimočných prípadoch, ako sú napríklad naliehavé opravy, uspokojovanie životných potrieb obyvateľstva alebo práca v zdravotníctve.

Bezpečné odosielanie a prijímanie
elektronických dokumentov

Chráňte
vašu komunikáciu

Dôverné informácie
zabezpečte heslom

Diskrétnosť požadujte
aj od vašich partnerov