Ako hodnotíte úroveň finančnej gramotnosti na Slovensku, kde vidíte jej slabiny a perspektívu?

Zdroj foto: Freepik.com

Peter Világi, senior analytik spoločnosti Fincentrum

Finančná gramotnosť na Slovensku je veľmi nízka. Starostlivosti o peniaze sa totiž ani v rodinách, ani na školách nepripisuje žiadna dôležitosť. Potom sa stáva, že s vysokými dlhmi a finančnými problémami zápasia aj ľudia s nadštandardnými príjmami. Aj preto treba venovať náležitú pozornosť nielen zarábaniu peňazí, ale aj ich míňaniu. Iba správnym finančným plánovaním človek môže získať finančnú slobodu.

Najväčšou slabinou je nezáujem ľudí o svoje vlastné financie. Základom je samovzdelávanie a snaha pochopiť správne princípy starostlivosti o financie. Internet je plný informácií o peniazoch aj o finančných produktoch. Dnes sú verejne dostupné aj poistné podmienky jednotlivých poistných produktov. Klient môže nájsť aj rôzne porovnávacie stránky úverových a investičných produktov. A veľmi jednoducho sa človek dostane aj k informáciám o budúcich dôchodkoch a hroziacej demografickej kríze. Nápomocný, samozrejme, môže byť aj kvalifikovaný finančný sprostredkovateľ.

„Najväčšou slabinou je nezáujem ľudí o svoje vlastné financie. Základom je samovzdelávanie a snaha pochopiť správne princípy starostlivosti o financie.“

Dominika Senteši, Consultant Specialist spoločnosti Finvia

Finančnú gramotnosť Slovákov by som hodnotila ako nie veľmi vysokú, hlavne čo sa týka plánovania a manažovania financií. No myslím, že sa finančná gramotnosť a najmä táto téma dostáva viac do povedomia oproti minulosti, ale stále je priestor na zlepšenie. Nedostatočné je vo všeobecnosti najmä zlé nastavenie celého systému finančného vzdelávania.

Napriek tomu perspektívu vidím práve vo vzdelávaní, ktoré by malo zaistiť poznanie minimálne základných princípov finančnej gramotnosti. Informácií je v súčasnosti dostatok, je to len o prioritách jednotlivca a schopnosti porozumenia a osvojenia si zručností finančnej gramotnosti.

„Nedostatočné je vo všeobecnosti najmä zlé nastavenie celého systému finančného vzdelávania.“

Andrea Straková, Senior Manager, Partners Group SK

Myslím si, že je nízka, ale primeraná tomu, v akom období sa spotrebiteľský trh nachádza. Časť generácie nemala potrebu ani možnosť počas študentského života získavať relevantnú finančnú gramotnosť a v produktívnom veku nevedela, alebo si ju nechcela doplniť.  Vo finančnom vzdelávaní súčasnej mladej generácie sme stále na začiatku. Za najväčšie slabiny považujem slabú znalosť princípov sociálneho systému, čo spôsobuje nevedomosť o sociálnych dávkach a budúcom dôchodku. Neuvedomujeme si potrebu ochrany príjmov.

Druhou slabinou, ak sa otvorí téma dôchodku, je neznalosť základných investičných pojmov, princípov a pravidiel investovania. Myslím si totiž, že jediný spôsob, ako si pre väčšinu obyvateľstva dôchodok zabezpečiť, je investovať pravidelne, dlhodobo, hoci aj malé sumy. Na druhej strane vnímam, že otvorenosť ľudí k týmto témam rastie, mnohí sú zvedaví a ochotní nechať sa v danej problematike usmerniť. Preto, ak by sa nám podarilo vzdelávať lepšie finančnú gramotnosť na školách stredných aj vysokých, môžeme byť pozitívni. Bez toho nádej na významné zvyšovanie finančnej gramotnosti neexistuje.

„Ak by sa nám podarilo vzdelávať lepšie finančnú gramotnosť na školách stredných aj vysokých, môžeme byť pozitívni. Bez toho nádej na významné zvyšovanie finančnej gramotnosti neexistuje.“

Anna Jamborová, hovorca, Československá obchodná banka, a. s.

Z nášho prieskumu, pripraveného v spolupráci s agentúrou IPSOS, napríklad vyplynulo, že  mladí majú celkovo nižšiu znalosť o finančných produktoch ako je priemer za celú populáciu. Externé zdroje informácií o finančných produktoch sú často využívané, no menej rozhodujúce než oficiálne zdroje. Mladí sa oproti populácii výraznejšie orientujú pomocou online prostredia. Pri samotnom rozhodovaní o produktoch ostáva oficiálny internetový zdroj vplyvným kanálom, rovnako ako osobné poradenstvo s blízkymi, najmä mladí, a s odborníkmi.

Popri finančnej gramotnosti sa ako čoraz dôležitejšia ukazuje aj takzvaná digitálna gramotnosť. Teda úroveň vedomostí, vďaka ktorým klient zvládne bezpečnostné hrozby v digitálnom prostredí. Kybernetické útoky totiž nie sú len o získavaní citlivých informácií, ale hekeri sa snažia dostať sa aj k peniazom klientov. Typickým príkladom je napríklad phishing. Aj keď má inštitúcia svoje bezpečnostné štandardy nastavené na najvyššej možnej úrovni, nemusí to stačiť, keďže miera bezpečnosti do veľkej miery závisí aj od prístupu klienta. Ukazuje sa, že vedomosti sú ich najlepšia ochrana.

„Popri finančnej gramotnosti sa ako čoraz dôležitejšia ukazuje aj takzvaná digitálna gramotnosť. Ide o vedomosti vďaka ktorým klient zvládne bezpečnostné hrozby v digitálnom prostredí.“

Diana Priechodská Brodnianska, hovorkyňa, Slovenská banková asociácia

Slovenská banková asociácia v roku 2007 realizovala doteraz najväčší prieskum finančnej gramotnosti a finančného vzdelávania. Výsledky odhalili veľké nedostatky vo finančnej gramotnosti obyvateľstva. Základným zistením bola nízka schopnosť analýzy a spracovania informácií v dôsledku neporozumenia základným finančným pojmom. Iba pre ilustráciu, respondenti nepoznali rozdiely medzi kreditnou a debetnou kartou, alebo si z dvoch produktov nedokázali vybrať najvýhodnejší termínovaný vklad. O nízkej úrovni svedčia aj posledné výsledky testovania finančnej gramotnosti PISA 2015, v rámci ktorého preverovali znalosti 15-ročných žiakov v 15 krajinách OECD. Slovenskí žiaci dosiahli podpriemerné skóre a umiestnili sa na 12. mieste.

Finančná gramotnosť je veľmi dôležitá téma a je potrebné neustále upozorňovať na potrebu jej zvyšovania. A to nepôjde bez systematického a dlhodobého prístupu a zapojenia všetkých zainteresovaných strán. Banky sú v tejto oblasti už dlhodobo aktívne, realizujú rôzne aktivity – workshopy, prednášky, e-learningy, vzdelávanie v skupinách. Často spolupracujú pri ich realizácii s neziskovým sektorom. Dosah týchto projektov je však limitovaný. Jedným z riešení by bolo, ak by sa finančné vzdelávanie stalo súčasťou učebných osnov, a teda bolo povinné.

„Ľudia majú nízku  schopnosť analýzy a spracovania informácií. Dôvodom je to, že  nerozumejú základným finančným pojmom.“