Zdroj: ITAPA

Priblížiť sa susedom

Faktom je, že dnes majú samosprávy viac ako štyri tisíc kompetencií, a je jedno, či obec riadi starosta na čiastočný úväzok, alebo má mesto stovky zamestnancov. „Preto chceme kompetencie samospráv odstupňovať a podporiť vznik centier zdieľaných služieb. Znamená to, že mestá, alebo väčšie obce by v týchto centrách poskytovali služby menším obciam a starosta by nemusel riešiť tisíce kompetencií, ale robili by to profesionáli v centrách,” doplnil Richard Raši s tým, že jeho prioritou je vytvoriť Národný plán odstránenia regionálnych rozdielov.

Michal Kaliňák, štátny tajomník MIRRI dopĺňa, že eurofondy prejdú revolúciou. Musia nielen zohľadňovať požiadavky žiadateľov, ale musia v nich byť jasne stanovené termíny a lehoty, čím sa zníži byrokracia. Vytvorí sa taktiež fond predprojektovej prípravy. „Je dôležité, aby eurofondy mali právny presah na plán obnovy z hľadiska podobne zameraných výziev a aby mali vzťah k verejným obstarávaniam. Ak toto urobíme, nastavíme také parametre, aké sú v okolitých krajinách. Vďaka tomu budeme podobne rýchlo rásť ako naši susedia z Českej republiky, Poľska a Maďarska. A zároveň, vytvoríme podmienky na to, aby s nami išli do spoločných projektov,” zdôraznil Michal Kaliňák.

Napríklad Česi pristupujú k financovaniu samospráv výrazne efektívnejšie, poukázal Jozef Božík, predseda Združenia miest a obcí Slovenska: „Základné a predprimárne vzdelávanie sú plne financované zo strany štátu. České samosprávy sú zároveň poberateľmi aj tzv. zdieľaných daní, čo znamená, že zo zákona im pripadá určité percento získané z dane z príjmov fyzických a právnických osôb, DPH a spotrebnej dane,“ povedal. Rozdiely podľa neho sú aj vo výbere dane z nehnuteľnosti. Mestá si ich určujú samé, avšak dane ako také nevyberá mesto, ale štátny úrad, ktorý ich následne posiela mestám a obciam.

Zle si formulujeme ciele

Na potrebu nielen si cieľ určiť, no najmä ho správne uchopiť, upozornil aj Zoltán Demján. Ide o vôbec prvého Slováka, ktorý zdolal Mount Everest bez kyslíkovej masky, a ktorý tohtoročnú konferenciu ITAPA otvoril. Zoltán Demján dlhé roky pôsobil ako vrcholový manažér a dnes – z pohľadu biznis kouča - na konferencii hovoril o tom, že my sami si ciele neraz zle definujeme.

„Ak sa na to pozriem z pohľadu extrémneho horolezectva, v horách nie je správny cieľ vystúpiť na vrchol. Tým správnym cieľom je urobiť maximum a po výstupe sa bezpečne vrátiť dole,“ povedal Zoltán Demján. Zle definované ciele Slovenska mohli byť dôvodom, prečo sa investičný dlh v oblasti informatizácie. Ten sa vyšplhal na stovky miliónov eur, ako vyčíslil na konferencii Emil Fitoš z IT Asociácie Slovenska.

Avšak, vyzerá to tak, že sme na dobrej ceste. „Slovensko má aj obrovský potenciál, aby splnilo svoje ciele v digitálnej oblasti do roku 2030,” uviedol na ITAPA analytik Európskej komisie (DG CNECT) Carlos Rocabado. Ten na pôde konferencie predstavil prvé zhodnotenia pokroku Európskej únie a Slovenska na ceste k úspešnej digitálnej transformácii uvedené v politickom programe Digitálne desaťročie 2030. Podľa výsledkov nám z roka na rok rastie počet mladých ľudí, ktorí vychádzajú zo škôl zameraných na IKT odbory.  Tento trend považujú účastníci konferencie za pozitívni. Avšak upozorňujú, že tento stav by mohla ešte zlepšiť najmä väčšia podpora žien.

Na Slovensku pracuje v IT odbore 16 500 špecialistiek, čo nás radí na 19.miesto v rámci únie. Na porovnanie je ich podľa Anny Záhorčákovej, obchodnej riaditeľky spoločnosti Ditec, v Nemecku viac ako 391-tisíc. Na konferencii Jesenná ITAPA 2023 predniesla viacero tipov, ako by mohla vláda pomôcť zvýšiť podiel žien v IT oblasti. “Poskytnúť daňové úľavy samoživiteľkám, zabezpečiť dostupnú starostlivosť o deti, zabezpečiť kampaň na odstránenie predsudkov pre ženy v IT vrátane preškolenia, vytvoriť program na odstraňovanie nerovnosti už na základných školách či vypracovať plán na zvýšenie  počtu žien v pracovnom procese v oblasti IT,” vymenovala Anna Záhorčáková.

Neveríme štátu a to je problém

Zaostávajúce regióny však nie sú jediným problémom Slovenska. Dlhodobo máme totiž ťažkosti aj s nedôverou občanov v služby štátu. To sa ukazuje ako kľúčový kameň úrazu. „Dánsko je najdigitálnejšia krajina na svete. Kľúčom úspechu je vysoká dôvera Dánov smerom k štátu. Obyvateľov považujeme za dôležitejších ako je  samotná technológia,” uviedol na konferencii ITAPA Nicolaj Christensen z Digital Hub Denmark.

Čo to znamená? „Ľudia musia veriť, že digitalizácie služieb je robená pre nich a na uľahčenie ich života. Častokrát sa hovorí, že najmä starší ľudia majú problém s digitalizáciou služieb. Edukácia je dôležitá, avšak dnes už táto skupina ľudí vníma, že nemusia byť technicky vzdelaní, aby dokázali tieto služby využívať. Dokázali sme trend otočiť – ľudia už dnes čakávajú na novinky, ktoré štát v oblasti digitálnych služieb prinesie,” uviedol N. Christensen.

Jeho dánsky náprotivok, Roland Eichenauer z NETS na ITAPA uviedol, že ako krajina majú aktuálne 5,9 milióna obyvateľov a digitálne ID dnes má 5,2 milióna používateľov a majú viac ako 2-tisíc súkromných i štátnych poskytovateľov digitálnych služieb.