Slovenská filharmónia pozýva na koncerty so šéfdirigentom Danielom Raiskinom a violončelistom Mariom Brunellom

Foto: Slovenská filharmónia

•Pred piatkovým koncertom 21. marca sa uskutoční stretnutie so šéfdirigentom Danielom Raiskinom a dramaturgom Jurajom Bubnášom s pútavým rozprávaním o piatkovom programe. Začne sa o 18.15 hod.

Na úvod večerov zaznie Šostakovičova Suita z opery Lady Macbeth Mcenského okresu, op. 29a. Nasledovať bude Koncert pre violončelo a orchester, op. 43 rusko-poľského skladateľa 20. storočia Mieczysława Weinberga, Šostakovičovho priateľa. „Weinbergovo meno nie je stále také známe ako mená Šostakoviča, Prokofieva alebo Chačaturiana, no rovnako ako oni si dokázal vytvoriť vlastný hudobný jazyk. Skúsený poslucháč ho rozozná rovnako ako Šostakovičov či Prokofievov.

Weinbergovo dielo zažíva právom renesanciu a som si istý, že nebude trvať dlho a ľudia výnimočnosť jeho hudby skutočne docenia. Hoci tento skladateľ prežil najväčšiu časť svojho života v Sovietskom zväze – po jeho rozpade v Rusku, bol poľsko-židovského pôvodu, čo malo vplyv na jeho tvorbu. Podobne ako jeho priateľ Dmitrij Šostakovič, Weinberg zanechal pravdivý a bolestný obraz 20. storočia, jedného z najtragickejších období v dejinách ľudstva,“ hovorí o význame Weinbergovej hudby Daniel Raiskin, ktorý uviedol s orchestrom viac skladateľových diel.

Foto: Jan F. Lukas

Koncert pre violončelo a orchester zaznie v interpretácii Maria Brunella, ktorý v roku 1986 ako prvý taliansky interpret vyhral Čajkovského súťaž v Moskve. Umelcov repertoár siaha od starej hudby až po súčasnosť. Ako sólista účinkoval po boku mnohých orchestrov s dirigentmi svetového mena ako Yuri Temirkanov, Antonio Pappano, Riccardo Muti, Daniele Gatti, Seiji Ozawa, Claudio Abbado a ďalšími. Mario Brunello často koncertuje naraz ako dirigent i sólista.

V roku 1994 založil Orchestra d'Archi Italiana, s ktorým intenzívne koncertuje doma aj v zahraničí. Aktívne sa venuje aj komornej hudbe a projektom, ktoré spájajú literatúru, filozofiu, vedu a divadlo. Vytvára interaktívne predstavenia, kde prepája hudbu s obrazmi a slovom. Program doplní 5. symfónia B dur, op. 100 Sergeja Prokofieva. Skladateľ ju skomponoval počas jedného mesiaca v roku 1944 a označil ju „chválospevom na slobodného a šťastného človeka, jeho vnútorných síl, čistého a ušľachtilého ducha.“ Symfónia č. 5 zaznela v premiére v roku 1945 s veľkým úspechom. Dodnes patrí medzi skladateľov najznámejší a najobľúbenejší symfonický opus.