Pod taktovkou Petra Breinera

Foto: A. Trizuljak

Na úvod koncertov zaznie predohra Portsmouth Point britského skladateľa Williama Waltona, ktorého k skomponovaniu inšpiroval obraz prístavu od Thomasa Rowlanda. Waltonova predohra s prvkami jazzu je hravá a farebná ako výtvarná predloha. V roku 1926 zaznela na prehliadke súčasnej hudby v Zürichu. Hudobný odkaz Josepha Haydna je nesmierne bohatý, na svojom konte má množstvo kompozícii – viac ako sto symfónií, vyše šesťdesiat sláčikových kvartet, komorné diela, opery, omše, oratóriá, koncerty pre sólové nástroje... Koncert pre violončelo a orchester č. 1 C dur patrí medzi najznámejšie dielo koncertantnej literatúry vôbec.

Zaznie v originálnej verzii s kadenciami Petra Breinera v interpretácii Richarda Harwooda (na snímke), ktorý sa v bratislavskej Redute predstavil spolu s Petrom Breinerom v komornom zoskupení NW3Trio na jar 2024. Okrem sólovej dráhy umelec spolupracuje s mnohými orchestrami a pôsobí aj pedagogicky na Royal College of Music v Londýne. V druhej polovici večerov je na programe druhá premiéra slovenského skladateľa v aktuálnej koncertnej sezóne. V naštudovaní Petra Breinera zaznie jeho Suita z baletu Majster a Margaréta „Diabol v Moskve“ podľa rovnomenného románu Michaila Bulgakova, pre orchester a komornú zostavu speváckeho zboru. 

Foto: Slovenská filharmónia

„Peter Breiner napísal balet pre SND, ten sa však scénicky nezrealizoval. Ponúkli sme mu, že ak spracuje túto hudbu do koncertnej podoby, radi dielo uvedieme,“ povedal na úvod 76. sezóny Juraj Bubnáš, dramaturg Slovenskej filharmónie.

„Historické rozpätie románu pokrýva vlastne celé dejiny modernej civilizácie, množstvo mýtických postáv a fantastických udalostí, takže o zdroje inšpirácie, či hudobnej alebo nehudobnej, nebola núdza a predpokladám, že aj v tejto skrátenej verzii to bude počuť,“ opísal dielo skladateľ.

„Bulgakov pracoval v Moskve na svojom románe Majster a Margaréta od roku 1928 až do svojej smrti; jeho inšpiráciou bol nielen Goetheho faustovský trojuholník, ale aj pašiový príbeh ukrižovania, vychádzajúci z dialógu Ježiša s Pilátom, miestodržiteľom Judey.

Diabol (Satan, Našepkávač), nositeľ aktívneho zla, nevznikol v biblickom panteóne, pozná ho Starý a Nový Zákon, ale aj relígie Indie, Iránu či Egypta. Diabolská démonológia sa celkom zákonite objavuje aj v kľúčových dielach európskej literatúry – spomeňme tu diela Danteho, Johna Miltona, Philipa Marlowa, Johanna Wolfganga Goetheho, Williama Blakea, Hermanna Hesseho, Thomasa Manna či u nás Hugolína Gavloviča (Škola kresťanská, 1758) a Jonáša Záborského (Faustiáda, 1860),“ píše v texte ku koncertu o novom diele slovenský skladateľ a Breinerov priateľ Vladimír Godár, ktorý dodáva: „S Petrom Breinerom som sa spoznal na jar 1975 počas prijímacích skúšok na štúdium skladby na bratislavskej VŠMU. Oboch nás prijali, a tak sa od tých čias priatelíme. Už v prvom ročníku sme si vymenili naše obľúbené knižky – ja som Petrovi požičal Majstra a Margarétu od Bulgakova... Odvtedy viem, že Peter je nielen skvelý muzikant, ale aj knihožrút.“

Peter Breiner bude hosťom Slovenskej filharmónie opäť po štyroch rokoch. V roku 2021 uviedol s orchestrom SF jeho Slovenské tance, ktoré v roku 2018 so Slovenskou filharmóniou nahral na CD. V premiére tu zaznelo aj jeho dielo Srowmaam (2017), a Musorgského Obrázky z výstavy v skladateľovej orchestrácii. So Slovenskou filharmóniou účinkoval aj ako klavirista (1986 – premiéra jeho skladby Ďalší koncert pre klavír a orchester). V cykle Komorné koncerty vystúpil so svojím telesom NW3Trio v Malej sále v roku 2024. Jeho cyklus Beatles Concerti grossi č. 1- 4 patrí k stálemu repertoáru Slovenského komorného orchestra.