Kopanice ožijú sprievodmi masiek a hudbou: Kde zažijete najlepšiu fašiangovú atmosféru?

Foto: Kopaničiarske noviny

Fašiangy sú časom radosti, spevu, tanca a dobrého jedla. Obdobím, keď sa dediny spájajú a spoločne si užívajú posledné dni veselosti pred pôstom. Ani kopaničiarsky kraj nebude v roku 2026 výnimkou. Fašiangovými veselicami ožijú Lubina, Turá Lúka, Košariská, Brezová pod Bradlom, Bzince pod Javorinou aj Vrbovce.

Fašiangový čas sprievodov odštartujú Fašiangy s Mladými Kopanicami v Lubine v piatok 6. februára. Tradičný fašiangový sprievod v maskách prejde obcou a vyvrcholí veselou zábavou v parku a pri hasičskej zbrojnici. Návštevníkov čaká hudba, tanec, hry i typické fašiangové občerstvenie – varené víno, čaj, šišky, klobásky či fašiangová kapustnica. Podujatie má aj charitatívny rozmer, keďže výťažok podporí prácu s deťmi a mládežou v obci. Okrem toho sa v Miškech Dedinke uskutoční 7. a 14. februára jubilejné 50. výročie Tradičného pochovávania basy.

Foto: Kopaničiarske noviny

V sobotu 7. februára sa tradície presunú do Turej Lúky, kde folklórna skupina Kýčer prinesie fašiangovú obchôdzku po domoch. Spev, tanec a muzika budú znieť priamo pri domácnostiach a pripomenú, ako sa fašiangy slávili kedysi. Fašiangové veselie s Kýčerom bude pokračovať aj v stredu 11. februára 2026 v priestoroch reštaurácie Kross House Myjava, kde folklórna skupina z Turej Lúky ponúkne program spojený s tradičnými fašiangovými špecialitami.

Vrchol fašiangov prinesie sobota 14. februára 2026, ktorá bude v regióne mimoriadne bohatá na podujatia. Už od rána ožije fašiangami Brezová pod Bradlom, kde sa na námestí uskutoční ukážka tradičnej zabíjačky spojená s ochutnávkou zabíjačkových špecialít a priestor ožije spevom, vôňami, maškarami a tancom. O folklórny program sa postarajú Folklórny súbor Brezová a Fiškusi, počas dňa budú hrať Heligonkári spod Bradla.

Foto: Kopaničiarske noviny

Fašiangová sobota vyvrcholí aj na Košariskách, kam sa popoludní presunie folklórny súbor z Brezovej. Pri Národnom dome Štefánikovom predvedú fašiangové zvyky v autentickej podobe – piesne, tanec a spev, tak ako sa zachovali v kopaničiarskom kraji. Atmosféru doplnia vône zabíjačkových špecialít a sladká chuť fantastických šišiek.

Foto: Kopaničiarske noviny

Fašiangový sprievod v Bzinciach pod Javorinou patrí k najväčším v regióne. Zúčastňujú sa ho stovky ľudí z obce aj okolia, ktorí sprievodom po dedine vyčarujú úsmev na tvári každému. Nájdete v ňom od všemožných tradičných masiek až po tie najbizarnejšie a najšialenejšie kúsky. Najprv budú pri hasičskej zbrojnici podávať zabíjačkové špeciality. Popoludní vyrazí fašiangový sprievod obcou, nasledovať bude vyhodnotenie najlepších masiek, tradičné pochovávanie basy a tombola. O hudobný sprievod sa postará skupina Zebranka. O smiech, zábavu a radosť tu naozaj nebýva núdza.

Foto: Kopaničiarske noviny

Mimoriadne krásny je aj fašiangový sprievod krojovancov a tradičných masiek vo Vrbovciach. Maškary sa vyberú od Vrbovčianskej izby po domoch v obci a rozlúčia sa s fašiangami tak, ako velí tradícia. Každá maska, ideálne tradičná, je v sprievode vítaná. Na záver pridávame ešte jedno podujatie, hoci je po čase ukončenia fašiangov. V Sobotišti chystá v sobotu 21. februára Folklórna skupina Sobotište priateľské posedenie so zabíjačkovými pochúťkami a spoločným spievaním s Heligonkármi z Prietrže.

Plagáty na fašiangové podujatia s dátumom a programami nájdete TU

Fašiangy dnes označujú obdobie od Troch kráľov až po fašiangový (masopustný) utorok, respektíve do Popolcovej stredy, odkedy sa podľa cirkevného kalendára začína pôstne obdobie. V ľudovej kultúre sú pozostatkom veľmi starého ročného rituálu, ktorý siaha hlboko do dávneho sveta a magického prechodového času medzi zimou a jarou. Konali sa zabíjačky, jedli sa mastné jedlá, vyhrávala hudba, tancovalo sa, robil sa hluk a rôzne výstrednosti.

Foto: Kopaničiarske noviny

Masky však neboli len kostýmy na pobavenie. Predstavovali bytosti z „medzisveta“ –  zosobnenie plodnosti, sily, chaosu aj smrti. Medveď, koza, stará baba, smrť či muzikanti obchádzali dediny nie preto, aby bavili, ale aby rituálne rozhýbali život a zastrašili zlé sily. Ľudia, ktorí týmto zvyklostiam pripisovali nadprirodzenú moc, neboli hlúpi – boli hlboko súzniaci s prírodou a jej cyklami. Svet sa na chvíľu obrátil naruby, aby sa mohol znovu usporiadať.

Foto: Kopaničiarske noviny

Do fašiangového obdobia patria aj Hromnice, slávené 2. februára. Dnes ich poznáme aj ako cirkevný sviatok Obetovania Pána, v oboch prípadoch však nesú silný význam svetla. Pre kresťanov je svetlom Ježiš Kristus, predtým bol týmto svetlom samotný oheň ako mocná očistná sila. Posvätené hromničné sviece sú pokračovaním starých ohňových rituálov a ochranným symbolom. Oheň mal chrániť domy, dobytok aj polia pred bleskom, požiarom či chorobami.

Aj keď dnes fašiangy vnímame najmä ako zábavu, jedlo a tanec, v ich jadre stále cítiť starý rytmus roka. Smiech, hudba, masky a spoločné stolovanie nie sú len folklórom – sú pokračovaním dávneho rituálu, ktorý mal ľudí ochrániť, spojiť a pripraviť na ďalší rok.