Komorná hudba s dvoma vzácnymi hosťami z Čiech 28. apríla 2026

Foto: Slovenská filharmónia

Igor Stravinskij vytvoril z vybraných častí svojej baletnej hudby Pulcinella niekoľko samostatných skladieb. Jednou z nich je päťčasťová Talianska suita pre violončelo a klavír, ktorá zaznie na úvod utorkového večera v Malej sále Slovenskej filharmónie. Nasledovať budú diela českých skladateľov. K vedúcim osobnostiam českej hudobnej moderny patrí český skladateľ, huslista a pedagóg, Josef Suk. V roku 1890, krátko pred vstupom do Dvořákovej majstrovskej triedy, napísal Suk niekoľko komorných diel, medzi ktoré patrí aj Balada d mol pre violončelo a klavír. V roku 1896 vytvoril pre toto nástrojové zoskupenie ďalšiu skladbu – Serenádu A dur, ktorá bola onedlho vydaná v Berlíne spolu s revidovanou verziou Balady d mol pod spoločným opusovým číslom 3. Nasledovať bude Rondo g mol pre violončelo a klavír, op. 94 Antonína Dvořáka z roku 1891.

V tomto roku skladateľ začal svoje pôsobenie na Pražskom konzervatóriu, vycestoval po siedmykrát do Anglicka, kde mu bol udelený čestný doktorát Univerzity v Cambridge a dostal pozvanie, aby sa stal novým riaditeľom Národného hudobného konzervatória v New Yorku. Rondo g mol pre violončelo a klavír, op. 94 bolo súčasťou koncertného turné, ktorým sa skladateľ lúčil so svojou domovinou. Vystrieda ho jediné dielo pre violončelo a klavír Leoša Janáčka s poetickým názvom Pohádka, ktorá po prvý raz zaznela v rámci pravidelných komorných koncertov, ktoré na brnianskej Varhanickej škole začal Janáček organizovať od roku 1908.

Skladba je skomponovaná na námet epickej básne V. A. Žukovského – Rozprávka o cárovi Berendejovi (1832). S Dvořákovým  rozlúčkovým koncertným turné pred jeho odchodom do USA súvisí aj ďalšia skladba programu Klid lesa, op. 68 č. 5. Podobne ako Rondo, op. 94 ju skladateľ upravil o dva roky neskôr aj pre sólové violončelo a malý orchester. Na záver programu zaznie Päť skladieb v ľudovom tóne, op. 102 Roberta Schumanna, jedného z najobľúbenejších nemeckých skladateľov raného romantizmu. „Tieto skladby sú v ľudovom štýle a majú takú sviežosť a originalitu, že som z nich bola celkom unesená“, napísala o tomto  diele manželka skladateľa Clara Schumannová, nemecká klaviristka a skladateľka.