Anglický program pod taktovkou Jamesa Judda

Foto: BRENKUS

Na úvod večerov zaznie predohra Felixa Mendelssohna Bartholdyho s poetickým názvom Ticho mora a šťastná plavba na motívy dvoch Goetheho básní. V interpretácií hosťujúceho sólistu Ziyu He zaznie Koncert pre husle a orchester, op. 15 Benjamina Brittena, označovaný za jedno z technicky najnáročnejších diel napísaných pre tento nástroj. Skladateľ ho začal komponovať v roku 1938. Dielo je inšpirované husľovým koncertom Albana Berga. Skladateľ ho dokončil v americkom Quebecu počas svojej emigrácie do Spojených štátov v roku 1939.

„Premiéra zaznela 28. marca 1940 v Carnegie Hall v podaní Newyorskej filharmónie pod vedením Johna Barbirolliho s huslistom Antoniom Brosom, ktorý sa čiastočne podieľal na jeho dopracovaní. Verejnosť aj kritika sa vzácne zhodli v pozitívnych reakciách. New York Times napísali: „Benjamin Britten nám dal niečo, čo má vo forme husľového koncertu príchuť skutočnej novosti... Nálady hudby prechádzajú cez poetické, satirické a elegické...

Inštrumentácia, niekedy veľmi jednoduchá, často veľmi brilantná, nikdy neprekrýva sólové husle, keď sa majú ukázať v plnej sile,“ píše v texte ku koncertu Zuzana Buchová Holičková, ktorá o ďalšom diele, variáciách na vlastnú tému Enigma Edwarda Elgara napísala: „Bzučí vám v hlave, chcete si len v tichu a pokoji sadnúť. To isté spravil Edward Elgar, len si  sadol za klavír a začal voľne improvizovať: „Po chvíli, keď som sa upokojil a cítil  trochu oddýchnutý, začal som hrať a moja žena ma zrazu prerušila: ,,Edward, to je dobrá melódia." Prebudil som sa zo sna: ,,Ech! Melódia, aká melódia?" A ona povedala: ,‚Zahraj to ešte raz, tá melódia sa mi páči." Zahral som a brnkal a hral, a po chvíľke zvolala: ,,To je tá melódia!" A tá melódia je témou variácií.“

Trinásť variácií hlavnej témy  je označených iniciálami, ktoré údajne predstavujú skladateľových priateľov a známych. Finále je obrazom samotného skladateľa. Prvýkrát dielo zaznelo v roku 1899 v St. James Hall v Londýne. V tomto roku oslavuje 125 rokov od svojho vzniku. Hneď po premiére sa stalo hitom a Elgarovi vyslúžilo čestný doktorát na Cambridgei a povýšenie do šľachtického stavu.