Zamestnanie alebo živnosť? Čo sa tento rok viac oplatí?

Foto: Shutterstock

Trvalý pracovný pomer

Náležitosti pracovnej zmluvy na TPP
Zamestnanec zvyčajne pracuje na základe písomnej pracovnej zmluvy, ktorú podpíše spolu so svojím zamestnávateľom. Tá môže byť na dobu určitú alebo neurčitú. Pracovný pomer na dobu určitú môže trvať maximálne dva roky. V prípade, že zmluva je uzavretá na dobu určitú, napríklad na pol roka, zamestnávateľ ju môže predĺžiť počas dvoch rokov najviac dvakrát. Pokiaľ v pracovnej zmluve nie je určené obdobie trvania pracovného pomeru, ide o pracovnú zmluvu na čas neurčitý. Ďalšou možnosťou je pracovný pomer na skrátený úväzok, kde rozsah pracovného času je na dohode medzi zamestnancom a zamestnávateľom, napríklad práca na polovičný úväzok. 

Pracovná zmluva musí obsahovať niekoľko povinných náležitostí: osobné údaje zamestnávateľa i zamestnanca, druh práce a jej stručnú charakteristiku, miesto výkonu práce, deň nástupu do práce, mzdové podmienky, výplatné termíny, pracovný čas, výmeru dovolenky a dĺžku výpovednej doby. Okrem minimálnych požiadaviek sa v pracovnej zmluve odporúča uvádzať aj dobu, na akú sa pracovná zmluva uzatvára, skúšobnú dobu aj súhlas so spracovaním osobných údajov.

Ukončenie zmluvy zo strany zamestnávateľa je podmienené výpovednou lehotou alebo vyplatením odstupného. To však môže byť v prípade iniciatívy zamestnanca, ktorý chce odísť zo zamestnania, aj určitou nevýhodou. Pokiaľ sa obom stranám nepodarí dohodnúť, zamestnanec musí ostať v práci až do konca výpovednej lehoty, čo je spravidla 1 až 3 mesiace podľa odpracovaných rokov v danej spoločnosti. V trojmesačnej skúšobnej dobe môžu zamestnávateľ aj zamestnanec kedykoľvek rozviazať zmluvu bez uvedenia dôvodov.

Odvody a dane pri TPP
Zamestnanecký pracovný pomer sa vyznačuje daňovými a odvodovými povinnosťami pre zamestnanca aj zamestnávateľa. Zamestnávateľ zaplatí každý mesiac za zamestnanca z jeho hrubej mzdy 25,2 % sociálne poistenie a 10 % zdravotné poistenie. Zamestnancovi sa navyše z hrubej mzdy odpočítajú sociálne odvody vo výške 9,4 % a zdravotné odvody vo výške 4 %. Po odpočítaní odvodov a nezdaniteľnej časti základu dane, ktorá pre rok 2020 predstavuje 367,85 eura/mesiac, sa následne z tejto sumy ešte odvádza 19 % daň z príjmu.

Zamestnávateľ má povinnosť každého zamestnanca automaticky prihlásiť do sociálnej a zdravotnej poisťovne, mesačne odvádzať za každého poistné aj daň z príjmu. Na žiadosť zamestnanca vykoná zamestnávateľ na konci ročného zúčtovacieho obdobia zamestnancovi ročné zúčtovanie k dani z príjmu. Platí to len u zamestnancov, ktorí nie sú povinní podať daňové priznanie. V prípade, že mal zamestnanec viacerých zamestnávateľov, o vykonanie ročného zúčtovania požiada posledného zamestnávateľa, u ktorého si uplatňoval nezdaniteľnú časť základu dane. 

Zamestnávatelia prispievajú zamestnancom aj na sociálne zabezpečenie. Druhý pilier je pre ľudí dobrovoľné poistenie na dôchodok. Spolu s povinným prvým pilierom tvorí sociálne zabezpečenie. Zamestnanec, ktorý sa rozhodne vstúpiť do druhého dôchodkového piliera, musí odviesť do prvého i druhého piliera odvody v celkovej výške 18 % z hrubej mzdy. Tie sú však súčasťou mesačných odvodov na sociálne poistenie, takže pre zamestnanca to nie sú žiadne ďalšie náklady. Do druhého piliera tak plynie 5 % z odoslanej sumy a 13 % ide na povinné starobné sporenie v prvom pilieri.

Niektorí zamestnávatelia ponúkajú zamestnancom ako jeden z benefitov aj príspevok do tretieho dôchodkového piliera, teda príspevok na dôchodkové penzijné sporenie. Predpokladom je, že zamestnanec má toto sporenie založené a mesačne si prispieva aj vlastným vkladom. 

Výhody a nevýhody TPP
Základnými výhodami pracovného pomeru sú najmä pravidelný príjem, pracovné prostredie a vybavenie, ktoré zamestnávateľ poskytuje svojim zamestnancom. Zamestnanec na trvalý pracovný pomer má zo zákona garantovaný počet dní dovolenky, príspevok na stravu za každý odpracovaný deň či príplatky za prácu cez víkendy alebo štátne sviatky. 

Zamestnávatelia ponúkajú zamestnancom širokú škálu benefitov, napríklad služobné auto, telefón či notebook aj na súkromné účely, na podporu „work-life balance“ fungujú multisport karty, benefitné karty na kultúrne aktivity, vzdelávanie, relaxačné miestnosti či občerstvenie zadarmo a zdravé dni na pracovisku. Veľmi obľúbené sú aj príspevky zamestnávateľa na životné poistenie či rôzne finančné bonusy a odmeny. Záleží na zamestnávateľovi, ktoré výhody svojim zamestnancom poskytne. Medzi uchádzačmi o zamestnanie dnes hrajú veľkú rolu. 

Nevýhodou trvalého pracovného pomeru oproti živnosti je hlavne to, že v skutočnosti dostane zamestnanec menej peňazí, ako by mohol zarobiť na živnosť. Ide o to, že suma, ktorú firma zaplatí živnostníkovi, je pre ňu finálnym nákladom na jeho odmenu, zatiaľ čo zamestnancovi platí firma okrem hrubej mzdy už spomínané odvody na sociálne a zdravotné poistenie, ktoré navyšujú náklady zamestnávateľa na odmenu zamestnanca. 
 
Ak teda v roku 2020 rátame s rovnakým nákladom zamestnávateľa pri trvalom pracovnom pomere aj živnosti, čistý mesačný príjem zamestnanca je vždy v porovnaní so živnosťou nižší. Pri zamestnancovi, ktorý má mesačne hrubú mzdu 1 000 eur, je rozdiel medzi čistými mesačnými príjmami na TPP a na živnosť takmer 316 eur. Ostáva sa len rozhodnúť, či nižší mesačný príjem dokážu nahradiť zamestnanecké benefity.

Živnosť

Náležitosti pri živnosti
Založenie živnosti je dnes už jednoduché a vybaviť sa dá online s elektronickým občianskym preukazom v priebehu pár dní. Je dôležité si však uvedomiť, že nie každý druh práce sa môže vykonávať na živnosť. Ak spoločnosť požaduje, aby zamestnanec vykonával závislú činnosť na živnosť, môže ísť v niektorých prípadoch o nelegálnu prácu. 

Závislá činnosť predstavuje prácu, pri ktorej existuje vzťah nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, a prácu, ktorú zamestnanec vykonáva osobne podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene a v pracovnom čase určenom zamestnávateľom. Či môžete pracovať na živnosť, závisí od typu vykonávanej práce a od dohody medzi vami a firmou, pre ktorú chcete pracovať.

Podstatné je dať si tiež pozor aj na predmety podnikania, teda oblasti, v ktorých môže živnostník poskytovať svoje služby, resp. predaj. Živnostník vstupuje do obchodného vzťahu s klientom, spoločnosťou alebo iným živnostníkom najčastejšie prostredníctvom objednávok a faktúr, v prípade dlhodobej spolupráce môžu uzavrieť vzájomnú zmluvu o spolupráci. 

Odvody a dane pri živnosti
Výška minimálnych odvodov pre živnostníkov je v roku 2020 mesačne vo výške 238,80 eura, z čoho do zdravotnej poisťovne musia povinne odviesť minimálne 70,91 eura a do Sociálnej poisťovne 167,89 eura. Zdravotne postihnutí živnostníci odvádzajú do zdravotnej poisťovne minimálne odvody vo výške 35,45 eura a do sociálnej poisťovne rovnako 167,89 eura.

Odvody do Sociálnej poisťovne musia platiť v tomto roku živnostníci, ktorí za rok 2019 mali príjmy vyššie ako 6 078 eur. Platby sociálneho a zdravotného poistenia fungujú na základe mesačných preddavkov, ktoré sú splatné vždy do ôsmeho dňa po uplynutí príslušného kalendárneho mesiaca. 

Veľký pozor by si živnostníci mali dať na platenie odvodov na sociálne poistenie z minimálneho vymeriavacieho základu. Z rovnakého vymeriavacieho základu sa im totiž bude počítať v budúcnosti aj ich dôchodok. Preto je veľmi dôležité, aby živnostníci vnímali a riešili aj situáciu do budúcna, a zarobené peniaze kvalitne investovali. Ďalšou možnosťou je platiť si dobrovoľne vyššie odvody do Sociálnej poisťovne, alebo sa spoľahnúť na tretí pilier. 

Podľa novely o dani z príjmov tento rok dochádza aj k daňovým zmenám. Od nového roku je zavedená nižšia 15 % sadzba dane z príjmu pre fyzické či právnické osoby, ktorých ročné príjmy z podnikania nepresiahnu 100-tisíc eur. Zdaňovacie obdobie pre túto novinku sa začalo od 1. januára 2020. Novela zákona o dani z príjmov priniesla aj zvýšenie nezdaniteľnej časti základu dane. Od roku 2020 sa jej výška počíta ako 21-násobok životného minima, pričom minulý rok predstavovala 19,2-násobok životného minima. Suma nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka je od nového roka teda 4 414,20 eura, v prepočte na mesiac 367,85 eura.

Živnostníci znižujú svoj daňový základ buď o skutočne vynaložené výdavky, alebo o tzv. paušálne výdavky, ktoré predstavujú 60 % z ich ročného príjmu. V prípade uplatnenia skutočných výdavkov si do nich môžu započítať aj zaplatené sociálne a zdravotné odvody v predchádzajúcom roku. Výška paušálnych výdavkov je však limitovaná v tomto roku maximálnou sumou vo výške 20 000 eur.

Daňové priznanie k dani z príjmov za zdaňovacie obdobie 2020 budú živnostníci povinní podať, ak ich celkové zdaniteľné príjmy za rok 2020 presiahnu sumu 2 207,10 eura. Do celkových zdaniteľných príjmov sa zahrňuje akýkoľvek dosiahnutý príjem, ktorý nie je oslobodený od dane z príjmov a je predmetom dane. Povinnosť podať daňové priznanie k dani z príjmov za predošlý rok majú živnostníci vždy do 31. marca daného roku, prípadne ak požiadajú o odklad daňového priznania, tak až do 30. júna.

Výhody a nevýhody práce na živnosť
Jednou z hlavných výhod živnostníkov je, že svoj pracovný čas a miesto výkonu práce si dokážu zvoliť podľa svojich potrieb, a prácu môžu bez problémov vykonávať pre viacero firiem naraz. Najväčším pozitívom však je, že pri rovnakých nákladoch spoločnosti dostane živnostník vyššiu odmenu, ako by dostal pri zamestnaneckom pomere. Firma totiž so živnostníkom už nemá žiadnu ďalšiu administratívu, ani za neho nemusí platiť odvody.

Ak teda v roku 2020 rátame s rovnakým nákladom zamestnávateľa pri trvalom pracovnom pomere aj živnosti, čistý mesačný zisk živnostníka je vždy v porovnaní so zamestnancom vyšší. Ak má napríklad spoločnosť náklad na zamestnanca mesačne 1 352 eur, živnostník má mesačný zisk po odrátaní odvodov aj dane z príjmu približne 1 087 eur, zatiaľ čo ak by bol zamestnanec na TPP, dostával by iba 771 eur v čistom.

Výhodou a zároveň aj nevýhodou je prvý rok podnikania, v ktorom živnostník nemusí odvádzať sociálne poistenie. Výhodou je, že nemusí mesačne platiť 167,89 eura, no to znamená, že ešte nie je sociálne poistenou osobou a môže to skomplikovať jeho situáciu v prípade nemocenských či materských dávok. K sociálnym nevýhodám patrí aj to, že ak si živnostník neplatí dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti, nebude mať nárok na dávku v nezamestnanosti. 

Strašiakom pre mnohých živnostníkov je práve platenie odvodov do Sociálnej a zdravotnej poisťovne vo vlastnej réžii, a najmä podávanie daňového priznania k dani z príjmov. 

Kombinácia TPP a živnosti

Kompromisom alebo ďalšou alternatívou môže byť práca na trvalý pracovný pomer a na živnosť súčasne. Takýto človek má zo zákona výhody zamestnanca – dovolenku, stravné lístky a ďalšie zamestnanecké benefity, no predovšetkým zamestnávateľ stále hradí za zamestnanca v plnej výške sociálne a zdravotné poistenie. V súbehu pracovného pomeru a živnosti je človek povinný po skončení zdaňovacieho obdobia doplatiť zdravotné poistenie podľa výšky svojho príjmu z podnikania. Ak príjem z podnikania v roku 2020 prekročí 6 078 eur, aj živnostník s trvalým pracovným pomerom bude musieť od nasledujúceho roka začať platiť minimálne odvody na sociálne poistenie.

V tomto prípade však platí, že čiastkový základ dane si môže daňovník znížiť o nezdaniteľnú časť základu dane len raz, buď ako zamestnanec, alebo ako živnostník. Výhodnejšie to určite je v tomto roku v prípade trvalého pracovného pomeru, kde je daň z príjmu 19 %, čo znamená, že je o štyri percentá vyššia ako pri živnosti. 

Táto alternatíva sa oplatí najmä pri vyšších sumách príjmov. Ak počítame s mesačným nákladom spoločnosti 2 028 eur, zamestnancovi a zároveň živnostníkovi by nakoniec v čistom zostalo takmer 1 400 eur. V prípade rovnakého nákladu vyplateného len na živnosť by mal živnostník čistý mesačný zisk 1 678 eur. Ak by to bol len zamestnanecký pomer, čistá mesačná mzda zamestnanca by bola len 1 122 eur. Každá z pracovných možností má svoje výhody a nevýhody, preto práve možno táto kombinácia môže byť niekedy zlatou strednou cestou.