Foto: Shutterstock

Fyzická či právnická osoba

Na túto otázku neexistuje jednoznačná odpoveď, pretože výhodnosť výberu právnej formy sa odvíja od mnohých, často individuálnych faktorov. Faktom však je, že každá právna forma má svoje výhody aj nevýhody.

Navyše výhoda pre jedného nemusí byť výhodou pre druhého. Budúci podnikateľ musí v prvom rade zvážiť základný rozdiel – pri živnosti podniká ako fyzická osoba, zatiaľ čo pri s. r. o. podniká ako právnická osoba. Pozrime sa teraz detailnejšie na všetky dôležité rozdiely.

Založenie, pozastavenie a ukončenie činnosti

„Otvorenie“ firmy je jednoduchšie pre živnostníka. Môže tak urobiť osobne na okresnom úrade, online cez web slovensko.sk (tu potrebuje aktivovaný občiansky preukaz s čipom) alebo za malý poplatok cez súkromné spoločnosti.

Pri výbere predmetov podnikania má na výber medzi voľnou, remeselnou a viazanou živnosťou. Pri voľnej živnosti stačí, ak má aspoň 18 rokov, spôsobilosť na právne úkony a bezúhonnosť. 

K remeselnej a viazanej živnosti sa žiada už výučný list, kvalifikácia, osvedčenie alebo odborná spôsobilosť. Ak je živnosť zakladaná online, poplatky za zvolené činnosti v rámci voľných živností sú nulové, respektíve pre remeselné alebo viazané živnosti vyjdú na 7,50 eura.

Ak sú splnené podmienky vyžadované právnymi predpismi, založenie živnosti môže trvať iba jeden deň. Počas prevádzkovania živnosti možno požiadať o dočasné pozastavenie činnosti, pričom túto možnosť s. r. o. nemá. Zrušenie živnosti je rovnako jednoduchý proces ako jej založenie.

Založenie „eseročky“ je náročnejšie

Založenie a zápis s. r. o. do obchodného registra predstavuje pomerne dlhší a náročnejší proces. Aj tu sa vyžaduje výber predmetov činnosti, rovnako ako pri zakladaní živnosti, a za rovnaké poplatky. Zároveň je nevyhnutné zapísať vznikajúcu spoločnosť aj do obchodného registra. Zápis sa vykonáva elektronicky a poplatok je vo výške 150 eur.

Zápis do obchodného registra by mal v prípade s. r. o. trvať podľa zákona dva pracovné dni. Súd si však túto lehotu môže predĺžiť, čo znamená obvykle čakať aj niekoľko dní alebo týždňov. Pri snahe o ukončenie podnikania eseročky pripadá do úvahy napríklad jej likvidácia, zlúčenie či konkurz. Ide však o náročnejšie a dlhšie procesy, ktoré sú spojené s určitými poplatkami. Možnosťou je taktiež firmu predať.

Riziko a ručenie

Živnostník pracuje vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť. Z toho vyplýva, že ručí za vzniknuté dlhy celým svojím majetkom. A to aj tým, ktorý majú manželia v bezpodielovom spoluvlastníctve. Tomuto sa dá však vyhnúť. Partner – nepodnikateľ môže podať návrh na súd a požiadať o zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva.

Na porovnanie, pri s. r. o. ručí spoločnosť celým svojím majetkom. Spoločník alebo spoločníci však ručia za záväzky svojím osobným majetkom iba do výšky nesplateného vkladu do základného imania zapísaného v obchodnom registri, ktorý je v minimálnej výške 5-tisíc eur.

Keďže spoločníci majú spravidla svoje vklady splatené v celej výške už pri vzniku a zriadení spoločnosti, vlastným majetkom už neručia. Určitú zodpovednosť však nesie aj konateľ. Ak poruší svoje povinnosti, zodpovedá spoločne a nerozdielne za škodu, ktorú by spoločnosti spôsobil. 

Odvodové zaťaženie

Platby odvodov poistného do zdravotnej poisťovne a Sociálnej poisťovne sa od januára 2023 zvyšujú. Dôvodom je tradičný rast minimálneho vymeriavacieho základu, ktorý určuje automatický mechanizmus v legislatíve. Menia sa tým minimálne odvody, ktoré platí približne 80 % podnikateľov.

Pri platbách do Sociálnej poisťovne však platí, že sa netýkajú začínajúceho živnostníka hneď, ale najskôr od 1. júla nasledujúceho roka. Takže prakticky môže zatiaľ platiť iba odvody do zdravotnej poisťovne vo výške minimálne 84,77 eura.

Pri s. r. o. platí, že podnikateľ uhrádza odvody iba v prípade, ak má zamestnancov, pričom zamestnancom môže byť aj samotný spoločník či konateľ spoločnosti. V oboch prípadoch ide o závislú činnosť a odvody zamestnanca aj zamestnávateľa sú legislatívne upravené zákonom o sociálnom poistení a zákonom o zdravotnom poistení.

Výška odvodov má vplyv na celkovú cenu práce zamestnanca, teda na výšku nákladov, ktoré má zamestnávateľ v súvislosti so zamestnaním zamestnanca. Je teda zrejmé, že evidovanie a platenie stanovených odvodov, vrátane správneho účtovania a sledovania legislatívy, je pri s. r. o. náročnejšie ako v prípade živnostníka.

Jednoduché a podvojné účtovníctvo

Z pohľadu administratívnej náročnosti je opäť istou výhodou mať živnosť. Takmer každý živnostník si dokáže sám viesť jednoduché účtovníctvo. Dokonca mu postačuje viesť iba daňovú evidenciu a zostaviť si svoje daňové priznanie. Tu často využíva možnosť uplatňovania si paušálnych výdavkov. To znamená, že bez dokladovania môže započítať do svojich výdavkov až 60 % z príjmov.

Aj pri s. r. o. sa, samozrejme, môže stať, že konateľ zvládne vedenie účtovníctva svojej firmy. V tomto prípade je však dokladovanie výdavkov a zostavovanie daňového priznania o čosi zložitejšie. Je to dané aj tým, že povinnosťou eseročky je viesť podvojné účtovníctvo.

Dostupnosť peňazí z podnikania

Živnostník si môže vyplácať zarobené peniaze kedykoľvek podľa svojho vlastného rozhodnutia. Vie s nimi zaobchádzať neobmedzene, pretože ide o jeho „súkromné peniaze“. Napríklad po úhrade faktúry za vykonané služby si vyberie ľubovoľnú sumu a použije ju na súkromnú spotrebu. Dobrým odporúčaním však je to, aby si oddelil svoje súkromné financie od firemných. Jednoduchým riešením je používanie takzvaných živnostenských účtov, ktoré má v ponuke viacero slovenských bánk.

Spoločník s. r. o. nemôže s financiami firmy narábať ako so svojimi súkromnými, no má dve možnosti, ako sa k týmto peniazom dostať. Prvým je vyplatenie si podielu na zisku – dividend. Toto však môže urobiť až po skončení účtovného obdobia a po schválení účtovnej uzávierky. To znamená, že napríklad zisk za rok 2022 môže byť spoločníkovi vyplatený najskôr v roku 2023. Dividenda je ešte znížená o zrážkovú daň, a takto „očistené“ peniaze už môže použiť na čokoľvek.

Ďalším spôsobom je vyplácanie mzdy, napríklad na mesačnej báze, konateľovi, pričom spoločník a konateľ môžu byť rovnaká osoba. V tomto prípade je s. r. o. vlastne zamestnávateľom a vzťahujú sa na ňu všetky povinnosti ako pri zamestnávaní formou závislej činnosti. Zároveň platí, že oba spôsoby „výberu“ peňazí zo spoločnosti možno kombinovať.

Rozhodnutie nemusí byť definitívne

Na základe predchádzajúceho porovnania nie je možné jednoznačne rozhodnúť, ktorá forma podnikania je výhodnejšia. Čo a kedy sa oplatí viac, často závisí najmä od individuálnych preferencií podnikateľa.

Živnostník má však mnohé bežné činnosti zjednodušené. Pri „eseročke“ môže byť zasa výhodou variabilné daňovo-odvodové zaťaženie, ktoré sa odvíja najmä od výšky príjmov, skutočných výdavkov, či od potreby peňazí napríklad na mesačnej báze, alebo od toho, či ide o doplnkový zdroj príjmov.

Faktom však je, že založenie živnosti alebo s. r. o. nemusí predstavovať konečné rozhodnutie. Ak sa podnikateľ rozhodne pre zmenu právnej formy neskôr, môže tak urobiť. Potrebné je však počítať s tým, že proces prechodu nie je úplne jednoduchý.