Foto: Freepik

Len polovica živnostníkov je sociálne poistených

Počet fyzických osôb – podnikateľov na Slovensku presahuje číslo 400-tisíc. Podľa Štatistického úradu SR ich už na konci minulého roka bolo takmer 404-tisíc, z toho takmer 377-tisíc ľudí bolo živnostníkmi. Problémom je, že podľa údajov Slovenského živnostenského zväzu je sociálne poistených len približne 49 % z nich. Z ostatných 51 % si väčšina (vyše 80 %) platí odvody iba z minimálneho vymeriavacieho základu.

„V praxi to znamená, že ich odvody zodpovedajú sume, ktorá je iba o niečo málo vyššia než minimálna mzda. V budúcnosti im tak hrozí, že budú mať nárok iba na minimálny dôchodok. Aj to iba v prípade, ak si platia dôchodkové poistenie minimálne 30 rokov. Viac ako 200-tisíc ľudí nespĺňa ani túto podmienku, a tak na starobný dôchodok nebudú mať nárok, ak svoj prístup nezmenia,“ upozorňuje analytik online investičnej platformy Portu Marek Malina.

Vyžiť zo štyroch stoviek mesačne

Výška minimálnej penzie je aktuálne naviazaná na životné minimum a odvíja sa práve od rokov dôchodkového poistenia. Kto ich dosiahne 30, má teraz nárok na 389,90 eura mesačne, pri 40 rokoch je to už 458,50 eura mesačne. Koaličná SNS navrhuje naviazanie minimálnych penzií na priemernú mzdu, čo by znamenalo ich nárast. Tento návrh však aktuálne nemá politickú podporu, keďže by zásadne zaťažil štátny rozpočet a demotivoval ľudí platiť si vyššie odvody.

„Bez ohľadu na spôsob výpočtu je však minimálna penzia výrazne nižšia než tá priemerná. Je to logické, keďže pre štát by bolo neefektívne doplácať dôchodky ľuďom, ktorí si buď dôchodkové poistenie neplatia vôbec, alebo naň prispievajú zo zákonného minima, aj keď ich reálny príjem môže byť vyšší,“ upozorňuje analytik.

Aktuálna výška priemerného dôchodku je podľa údajov Sociálnej poisťovne 678,64 eura mesačne. Rozdiel oproti minimálnej penzii je tak výrazný. Napríklad, ak človek odpracoval a platil si odvody 30 rokov, je to 288,74 eura. Ak bol dôchodkovo poistený 40 rokov, rozdiel medzi minimálnym a priemerným dôchodkom je nižší a predstavuje 220,14 eura.

„Ak však človek pracuje dlhšie a platí si štandardné odvody, jeho dôchodok rastie. Znamená to, že ak na odvodoch príliš šetrí, na minimálnom dôchodku aj tak zásadne prerobí,“ konštatuje M. Malina.

Keď vek nie je iba číslo

Preto by sa ľudia, ktorí si platia minimálne odvody, mali zamyslieť nad tým, či sa im tento prístup z pohľadu finančného zabezpečenia na starobu oplatí. Ak majú na platenie nízkych (prípadne žiadnych) odvodov objektívny dôvod, mali by si peniaze odkladať pomimo. V takom prípade je ich lepšie investovať, než šetriť napríklad na bežnom účte s nulovým zhodnotením.

„Napríklad, ak by si chcel živnostník vykryť do budúcnosti výpadok 289 eur mesačne, čo je zaokrúhlený rozdiel medzi priemerným a minimálnym dôchodkom pri 30-ročnom penzijnom poistení, stačí mu investovať 23 eur mesačne v období 40 rokov. To v prípade, ak by chcel týchto 289 eur mesačne čerpať z účtu po 20 rokov, čo bude na dôchodku. Aby mu peniaze vystačili na 30 rokov, musel by si odkladať 34 eur mesačne,“ prepočítava analytik.   

Podľa neho netreba zabúdať ani na ďalší zásadný ekonomický faktor, ktorým je inflácia. Napríklad už spomínaných 289 eur mesačne bude mať pri 2-percentnej ročnej inflácii o 20 rokov hodnotu iba 193 eur v „dnešných peniazoch“. O 30 rokov to bude iba 158 eur. Ak by bola inflácia 3 % ročne, za 289 eur si o 30 rokov kúpite toľko ako dnes za 116 eur.