Foto: Shutterstock

Vládne opatrenia a nový zákon

„Od zavedenia inštitútu osobného bankrotu počet žiadostí narastal, no za vlaňajšok po prvýkrát evidujeme pokles. Súvisieť to môže na jednej strane s vládnymi opatreniami, no predpokladáme, že najmä so zmenou konkurznej legislatívy v roku 2020. Tá sprísnila podmienku, že o oddlženie môže požiadať len ten, koho exekúcia trvá aspoň jeden rok,“ hodnotí stav analytička spoločnosti Dun & Bradstreet Petra Štěpánová. 

Podľa nej o osobný bankrot v roku 2021 žiadali ľudia najmä na prelome leta a jesene, keď oň mesačne žiadalo viac ako tisíc ľudí, najmenej počas jari. Najviac zbankrotovaných Slovákov pochádzalo z Nitry a okolia (1 454), Banskej Bystrice a okolia (1 393) a Prešova (1 282), naopak, najmenej z okolia Bratislavy (754) a Žiliny (865). 

Ako funguje inštitút osobného bankrotu

Inštitút osobného bankrotu bol na Slovensku zavedený v roku 2017. Slovákom umožnil jednoduchšie a lacnejšie zbaviť sa dlhov. Ľuďom dáva dve možnosti – buď v prípade konkurzu odovzdajú na oddlženie svoj majetok, alebo si zvolia formu splátkového kalendára. Osobným bankrotom sa nedá zbaviť všetkých dlhov. Povinnosťou zostáva uhradiť výživné či mzdy zamestnancom.

Možnosť osobného bankrotu bola u nás možná od roku 2005. Takzvaný malý konkurz však bol pre veľké množstvo ľudí z finančného hľadiska nedostupný, pretože na jeho vyhlásenie bolo potrebné mať majetok aspoň vo výške aspoň 1 650 eur, čo po novele zákona už nie je nutné.

V roku 2020 na Slovensku nadobudla účinnosť novela zákona, ktorá nariadila, že o oddlženie formou konkurzu môže požiadať len ten, koho exekúcia trvá aspoň rok. Zároveň nadobudol účinnosť aj postup ukončovania starých exekúcií.