Tretina zamestnancov pracuje pod časovým tlakom a až polovica má problém zobrať si deň či dva dovolenky

Foto: Shutterstock

Zamestnancov významne trápi pracovný stres

„Prieskum medzi slovenskými zamestnancami ukázal, že pri pohľade na mieru pracovného stresu nie je veľký rozdiel v tom, či ste zamestnanec na trvalý pracovný pomer vo firme, alebo samostatne zárobkovo činná osoba či podnikateľ. Každá z foriem zamestnania má svoje výhody aj nevýhody. Medzi tie najhlavnejšie v prípade trvalého pracovného pomeru uvádzajú zamestnanci nízku mieru slobody v rozhodovaní o pracovnom čase, čerpaní dovolenky alebo nemožnosť upraviť si pracovný čas z dôvodu neočakávaných udalostí,“ hovorí ekonomická analytička spoločnosti FinGO.sk Lenka Buchláková.

Z takmer 2,2 milióna ľudí pracujúcich na trvalý pracovný pomer až 80 % uvádza, že pri nástupe alebo počas pracovného pomeru nemôžu rozhodovať o rozvrhnutí pracovného času. Z takmer 400-tisíc podnikateľov túto možnosť nemá niečo vyše 20 % z nich.

„Ak porovnávame mužov a ženy, nežnejšie pohlavie zarába v priemere o 20 % menej. Súvisí to aj s tým, že viac žien si nevie nájsť prácu na trvalý pracovný pomer a pracujú na skrátený úväzok. Situácia sa však od roku 2015 zlepšuje, vlani pracovalo na skrátený pracovný úväzok 7,3 % zo zamestnaných žien. Mužov bolo zhruba do 4 %,“ uvádza ďalej L. Buchláková.

V spoločnosti stále prevládajú rodové stereotypy

V spoločnosti stále prevláda stereotyp, že muži sú skôr v pozícii živiteľov a žena sa má postarať o domácnosť a rodinu. Ženy musia viac zladiť prácu s rodinou, preto na Slovensku pracujú menej ako muži. Kým muži pracujú v priemere 41 hodín týždenne, u žien je to priemerne 39 hodín. Súvisí to aj s tým, že muži častejšie zastávajú vyššie funkcie, ktoré si vyžadujú väčšie pracovné nasadenie.

„Takmer 20-tisíc žien, ktoré pracujú na skrátený pracovný úväzok, uviedlo, že hlavným dôvodom je starostlivosť o dieťa alebo iného príslušníka rodiny. Zároveň takmer 10-tisíc žien z celkového počtu v skrátenom pracovnom úväzku má zdravotné problémy, ktoré im neumožňujú byť v práci dlhšie ako štyri hodiny denne,“ dopĺňa Buchláková.

Celoživotné nerovnosti vedú k rozdielom medzi pohlaviami v staršom veku. Keďže životný cyklus žien často zahŕňa ekonomickú nečinnosť, prácu na čiastočný úväzok, neplatenú prácu, nižšie mzdy a priemerne o päť rokov kratší pracovný čas ako u mužov, ženy častejšie čelia riziku chudoby v starobe.