Švarcsystém je dôsledkom vysokého daňového zaťaženia a neflexibilného Zákonníka práce

Foto: Freepik

Kto je fiktívny živnostník

Ministerstvo financií SR vypočítalo, že takzvaný švarcsystém teoreticky stojí štátnu pokladnicu až 648 miliónov eur ročne. Živnostníci totiž odvádzajú z celkovej ceny práce 6-násobne nižšie daňovo-odvodové platby za prvý rok živnosti a 2,3-násobne nižšie platby za ďalšie roky živnosti.

„Pojem fiktívny živnostník sa vzťahuje na osoby, ktoré síce formálne vystupujú ako živnostníci, no v skutočnosti vykonávajú činnosti za podmienok zhodných so zamestnaneckým pomerom. Takíto jednotlivci často pracujú v pevne stanovených pracovných časoch, s pevne určenou odmenou a na mieste klienta, pričom využívajú jeho infraštruktúru,“ spresňuje partner a advokát v poradenskej spoločnosti Highgate Group Peter Varga.

Pokuty a sankcie

Firmy, ktoré zamestnávajú fiktívnych živnostníkov, čelia výraznému riziku. Pri kontrole zo strany úradov môžu byť vystavení vysokým pokutám a iným sankciám. Za nelegálne zamestnávanie na živnosť udeľuje štát firmám pokutu od 2-tisíc do 200-tisíc eur.

Ak sa navyše týka viacerých osôb súčasne, je to vždy aspoň 5-tisíc eur. Živnostník, ktorý si týmto spôsobom privyrábal, môže dostať sankciu 331 eur. Pri kontrolách zo strany Finančnej správy SR môžu byť tieto sankcie ešte vyššie.

Prečo máme problémy so švarcsystémom

Téma fiktívnej živnosti je dôležitá aj pre Slovenský živnostenský zväz. Ten je proti tomu, aby typické zamestnania, ktoré spĺňajú všetky parametre štandardného pracovného pomeru, boli zakrývané nejakou formou fiktívnej živnosti. Je však otázkou, prečo takýto stav vzniká. Podľa viceprezidenta SŽZ Jána Palenčára je hlavnou príčinou vysoké daňovo-odvodové zaťaženie a neflexibilný Zákonník práce.

„Na prvom mieste by malo stáť právo jednotlivca slobodne sa rozhodnúť, či chce vstúpiť do pracovného pomeru, alebo či chce začať podnikať, no za predpokladu dodržiavania platnej legislatívy a so všetkou zodpovednosťou, ktoré toto rozhodnutie nesie,“ tvrdí J. Palenčár.