Foto: Shutterstock

Vymáhanie nárokov sa má zrýchliť

Legislatívna zmena spočíva v zavedení štyroch nových donucovacích opatrení na vymáhanie exekučných nárokov pre tých, ktorí ignorujú rozhodnutia súdu, alebo si neplnia zákonom uložené povinnosti.

Spozornieť by preto mali neplatiči a všetci tí, ktorí ignorujú zmluvy či splatnosť faktúr. Cieľom novely je totiž efektívnejšia a rýchlejšia vymáhateľnosť nárokov pri exekúcii najmä na uspokojenie práv na nepeňažné plnenia, teda v prípadoch, keď nejde o zaplatenie dlhu, ale o vydanie určitej veci.

Opatrenia sa týkajú aj podnikateľov

„Donucovacie opatrenia sa zavádzajú na vynútenie splnenia povinnosti povinného (dlžníka) zákonom, súdom alebo exekútorom v prípade, keď tak nerobí dobrovoľne. Základnou podmienkou pre ich uloženie je existencia odôvodneného predpokladu, že bez ich použitia nedôjde k splneniu povinnosti, ktorá je nevyhnutná pre vedenie a ukončenie exekučného konania,“ vysvetľuje advokátka advokátskej kancelárie Accace Legal SK Simona Klučiarová.

Ako uvádza ďalej, exekútor ich môže využiť najskôr po uplynutí lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý má odkladný účinok, alebo po tom, ako mu bolo doručené rozhodnutie súdu, ktorým tento návrh zamietol, ak zákon vyslovene nestanovuje inak. 

Samotný výber z donucovacích opatrení je na rozhodnutí exekútora, no nemôže ich ukladať svojvoľne. Vďaka novele zákona si exekútori môžu ľahšie vynucovať niektoré povinnosti, pričom dlžníci sú nútení s nimi o to viac spolupracovať. Zároveň tiež platí, že ak dlžník nespolupracuje s exekútorom, môže dostať vyššiu pokutu.

Tieto povinnosti sa týkajú nielen fyzických, ale aj právnických osôb. Musí ich dodržiavať štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu dlžníka, prokurista, odborný zástupca zodpovedný za podnikanie dlžníka, likvidátor, nútený správca a aj zákonný zástupca dlžníka.

Vyššie pokuty pre všetkých dlžníkov

Výraznú zmenu predstavuje možnosť uloženia peňažnej, respektíve poriadkovej pokuty, ktorú síce zákon poznal aj predtým, no jej výška nebola podľa ministerstva spravodlivosti motivujúca a proces uloženia bol zdĺhavý.

„Preto po novom exekútor môže fyzickej osobe uložiť peňažnú pokutu do výšky 500 eur, pri opakovanom uložení kumulatívne do 2-tisíc eur, a ak ide o štatutára právnickej osoby, až do výšky 10-tisíc eur. Dôležité je uvedomiť si, že tieto limity sú stanovené pre každú porušenú povinnosť samostatne. Preto v prípade porušenia viacerých povinností sa pokuta môže násobne zvýšiť. Zároveň však platí, že musí byť primeraná k dotknutej povinnosti,“ približuje S. Klučiarová.

V prípade právnickej osoby je pokuta limitovaná sumou 1 000 eur a pri opakovanom uložení 30-tisíc eur. Pokiaľ je takéto využitie donucovacieho prostriedku neefektívne, exekútor sa môže obrátiť na súd, ktorý môže uložiť pokutu fyzickej osobe do výšky 30-tisíc eur a právnickej osobe do výšky 10 % jej ročného obratu za predchádzajúce účtovné obdobie. V prípade, že nie je možné zistiť ročný obrat, alebo ho možno zistiť len s ťažkosťami, pokuta predstavuje najviac 50-tisíc eur.

Až potom sú na rade ďalšie opatrenia

Ďalšie tri donucovacie opatrenia môžu byť podľa exekučného poriadku uložené až v prípade, ak peňažná pokuta nesplnila svoj účel, a to najviac na obdobie jedného roka. V prípade nesplnenia povinnosti je však dané donucovacie opatrenie možné uložiť aj opakovane.

To znamená, že zadržanie vodičského preukazu, zadržanie osvedčenia o evidencii vozidla a použitie technických prostriedkov brániacich používaniu veci má byť v zmysle zákona možné uložiť až v prípade, ak uložená pokuta nemala pre splnenie povinnosti žiadny efekt. Zároveň podľa advokátky táto podmienka neplatí v prípade vymáhania pohľadávok na výživnom, alebo ak je voči dlžníkovi vedená exekúcia na peňažné plnenie.

„V prípade použitia technických prostriedkov brániacich užívaniu veci ide napríklad o založenie papuče na motorové vozidlo vo vlastníctve dlžníka. V prípade zadržania vodičského preukazu alebo osvedčenia o evidencii vozidla je exekútor povinný zabezpečiť, aby vykonávanie týchto opatrení bolo vyznačené v príslušných evidenciách. Ak si to vyžadujú okolnosti, môže byť dlžníkovi uložených aj viac donucovacích opatrení naraz,“ tvrdí S. Klučiarová.

Nespolupracovanie s exekútorom sa nemusí vyplatiť

Povinnosťou dlžníka je na výzvu exekútora poskytnúť požadovanú súčinnosť a predložiť súpis svojho majetku, ktorého súčasťou je aj zoznam hnuteľných vecí (vrátane odhadu ich hodnoty), informácia o hotovosti, ktorou dlžník disponuje, údaje o majetkových hodnotách, ktoré nevyplývajú z verejných registrov alebo listín, ako aj zoznam bezplatných právnych úkonov uskutočnených v posledných troch rokoch či zoznam právnych úkonov, ktoré sú v rozpore s Občianskym zákonníkom.

Takéto vyhlásenie musí dlžník urobiť buď u exekútora ústne do zápisnice, alebo na tlačive, ktoré mu exekútor zašle spolu s výzvou. Pokiaľ tak neurobí, exekútor má právo uložiť mu primerané donucovacie opatrenie, čím by sa mala zvýšiť efektivita vymáhania pohľadávok.

„Týmto bude možné postihnúť len veci, o ktorých sa možno dôvodne domnievať, že sú vo vlastníctve dlžníka, alebo ktoré preukázateľne oprávnene užíva, s výnimkou takých, ktoré nie je možné postihnúť ani výkonom exekúcie. V takých prípadoch ide napríklad o veci osobnej potreby, snubný prsteň či práčku,“ uzatvára S. Klučiarová.