Prieskum EY: Až štvrtina Slovákov je pre kariéru či lepší plat ochotná podvádzať

Foto: Shutterstock

Situáciu skomplikovala pandémia koronavírusu

Dobrú povesť a poctivé správanie na trhu označilo za kľúčové firemné hodnoty až 92 % respondentov z radov biznis lídrov aj ich zamestnancov. Polovica z nich si však myslí, že COVID-19 výrazne skomplikoval situáciu, a že pre firmy je ťažké správať sa v tejto zložitej situácii na trhu poctivo.

Každá deviata firma sa počas pandémie COVID-19 stala obeťou veľkého podvodu. Nie je to prekvapujúce, pretože 11 % respondentov tvrdí, že v ich firme je jednoduché obchádzať pravidlá a zavedené procesy, a viac než štvrtina opýtaných upozorňuje, že v ich spoločnosti sa neetické správanie toleruje vyššiemu manažmentu a najúspešnejším zamestnancom.

Podľa Tomáša Kafku z EY Česko a Slovensko závery prieskumu vypovedajú o závažnosti situácie. „COVID-19 je globálnou zaťažkávacou skúškou pre všetky spoločnosti, ktoré chcú podnikať eticky. Slovensko a Česko nie sú výnimkou a obavy predstaviteľov spoločností na všetkých úrovniach to len potvrdzujú. Obavy, že sa budú obchádzať pravidlá, či už z dôvodu, že sú vo firmách narušené vnútorné procesy a kontrolné mechanizmy, alebo z dôvodu, že veľká časť manažérov je pripravená podvádzať pre svoj osobný prospech alebo pre prospech firmy, sú úplne namieste,“ vysvetľuje.

Investície do integrity a compliance priebežne rastú

V súvislosti s týmito zisteniami je zaujímavé, že investície do štandardov integrity a takzvaných  compliance programov sa priebežne zvyšujú. Inak to nebolo ani počas uplynulých 12 mesiacov. Viac než polovica tuzemských spoločností vypracúva vlastné etické kódexy, ktoré zaväzujú ich zamestnancov aj vedenie.

Väčším problémom, s ktorým firmy zápasia, je však dostatočne efektívna komunikácia týchto zvýšených investícií do morálnej integrity firmy. V tomto ohľade sa často prehlbuje priepasť medzi najvyšším manažmentom a radovými zamestnancami. Vedenie firiem má totiž preukázateľnú tendenciu svoje úspechy na tomto poli preceňovať.

„Iba zvyšovanie investícií do etických a ďalších podobných programov samo osebe nestačí. Medzi teóriou a praxou je z tohto hľadiska veľký rozdiel. Aby sme mohli zavádzané pravidlá považovať za skutočne efektívne, nevyhnutným predpokladom je dôvera zamestnancov, respektíve akceptovanie týchto pravidiel,“ konštatuje Patrik Schwarcz z EY Slovensko.

Firemná kultúra ani morálka nie sú v poriadku

V súvislosti s etickým správaním sa prieskum zameral aj na hypotetickú situáciu, kam až by boli respondenti ochotní zájsť, aby dosiahli kariérny postup alebo finančné výhody. Každý štvrtý respondent priznáva, že by bol ochotný podvádzať. Ešte viac slovenských respondentov (38 %) si to isté myslí o manažmente spoločností.

„To, že je celá jedna štvrtina účastníkov prieskumu ochotná správať sa bezškrupulóznym spôsobom, nám napovedá, že firemná kultúra, ale aj osobná morálna integrita na Slovensku stále nie je tam, kde by sme ju ideálne chceli mať. A je jedno, či sa bavíme na zamestnaneckej, alebo manažérskej úrovni. Ak však zmena nepríde zhora a nepripojí sa k nej stredný manažment, nemôžeme skutočne viniť radových zamestnancov. Ich správanie je iba odrazom firemnej kultúry,“ vysvetľuje T. Kafka.  

Podvod vo firme? Na kolegov sa nežaluje...

Na základe výsledkov prieskumu každá deviata firma na Slovensku bola za posledný rok obeťou významného podvodu. Z prieskumu však vyplýva, že s oznámením podvodu má na Slovensku osobnú skúsenosť ani nie pätina respondentov, čo je podstatne menej než celosvetový priemer (35 %) a radí nás to na chvost rebríčka. Dokonca až polovica z opýtaných priznala, že boli pod tlakom, aby na podvod neupozorňovali.

O niečo menej ako pätina Slovákov bola svedkom nekalostí vo firme, ale neodvážila sa ich oznámiť. Hlavným dôvodom, prečo si potenciálni whistlebloweri nakoniec podanie oznámenia rozmyslia, je na Slovensku lojalita ku kolegom (53 %), kde je Slovensko na druhom mieste globálneho rebríčka hneď za Rakúskom, a tento dôvod sa uvádzal dvakrát častejšie, ako je celosvetový priemer. Zamestnanci však často vyslovujú aj ďalšie obavy – že sa na základe ich oznámenia nebude konať (35 %) a taktiež sa obávajú o svoju kariéru (29 %).

Slovensko sa umiestnilo na konci rebríčka, čo sa týka oznamovacieho systému vo firmách. Len 14 % respondentov odpovedalo, že ich firma má systém implementovaný. Vychádzajúc z tejto štatistiky nie je prekvapujúce, že len pätina respondentov si myslí, že je v súčasnosti ľahšie upozorniť na nekalosti vo firme ako v minulosti.