Foto: Archív

Do prieskumu boli zapojené ženy prevažne vo veku 30 a viac a 40 a viac rokov, pričom respondentky mali za sebou najčastejšie 10- až 20-ročné pracovné skúsenosti. Oslovené dámy pracujú najčastejšie v oblastiach: vzdelávanie, koučing, konzultačná činnosť, v segmente financie, obchod alebo marketing. Prevažne pôsobia na pozíciách expertka, špecialistka, ale taktiež podnikateľka s vlastnou firmou a manažérka a tímlíderka a iné.

Oslovené boli teda prevažne ženy, ktoré majú alebo mali úspešnú profesionálnu kariéru. Otázka znela: „V ktorých témach by si privítala pravidelnú podporu pre svoje napredovanie?“

Prieskum realizoval Beelong community and networking v spolupráci s CIPE. Beelong je podpornou komunitou pre ženy, ktoré sa chcú v živote posunúť. Najpálčivejšie témy, ktoré prieskum odhalil, sa stali témami Beelong Mastermid Groups, čo sú skupinky podobne nastavených žien, ktoré sa pravidelne stretávajú a navzájom sa posúvajú v dosahovaní svojich pracovných alebo súkromných cieľov. Viac info na beelong.sk.

Čo konkrétne si pod jednotlivými témami môžeme predstaviť, a aký široký majú presah do profesionálneho života, sme sa opýtali odborníčok, ktoré sa danou témou profesionálne zaoberajú.

BIBA BOHINSKÁ – spisovateľka a mentorka

JANKA HOLÚBEKOVÁ – koučka, mentorka a HR konzultantka

Ako prekonať pochybnosti o sebe

Impostor syndrome – syndróm podvodníka, je určitý vnútorný psychologický vzorec, keď sa v niektorej oblasti svojho života cítime falošní napriek akémukoľvek úspechu, ktorý sme v tejto oblasti dosiahli. Človek pochybuje o svojich úspechoch, a má nepodložený strach z toho, že bude odhalený ako podvodník.

Ako sa prejavuje?

Impostor syndrómom trpíme mnohí, a ani o tom netušíme. Sme s ním natoľko zžití, že si myslíme, že spochybňovanie samého seba, podceňovanie vlastných schopností a neschopnosť prijímať ocenenie je normálne. Nie, nie je. Je to prejav vlastnej nízkej hodnoty a sebaúcty, a toho, že sami seba neuznávame. Neveríme tomu, že si pochvalu zaslúžime, a ak nás niekto ohodnotí, musíme mu to vrátiť, aby sme mu to „splatili“. Niekde v hĺbke máme pocit, že za naším úspechom nestoja naše schopnosti, ale je to šťastie, obrovská námaha, alebo sa cítime ako podvodníci, ktorí si nezaslúžia, čo im život dáva. Prílišný perfekcionizmus tomu tiež nepomáha. Impostor syndróm má rôzne prejavy, nie u každého sa prejaví rovnako. Pozorovať môžeme viacero typov impostor syndrómu.

Aká je charakteristika impostor syndrómu?

Vôbec nezáleží na tom, čo všetko sme reálne dosiahli, a aké úspechy máme za sebou. Nedokážeme si to pripustiť, pretože nám v tom bráni pochybnosť, ktorá väčšine z nás robí spoločnosť od útleho detstva, a je naším „vnútorným kritickým hlasom“, ktorý málokedy dokáže mlčať.

Kto trpí týmto sysndrómom?

Zo štatistík vyplýva, že 25 – 30 % úspešných a vysokovýkonných ľudí môže dlhodobo trpieť syndrómom podvodníka a cca 70 % ľudí tento pocit zažilo. Hoci vo všeobecnosti trpí impostor syndrómom viac žien, nevyhýba sa ani mužom.

Čo robiť?

Keď si chceme pomôcť, nebojme sa o svojom probléme rozprávať tam, kde sa cítime v bezpečí. Či už v kruhu našich blízkych, priateľov, na koučingu, alebo u psychológa. Nenechajme sa zastrašiť vlastným pocitom hanby, ktorý nám bráni slobodne sa prejaviť. Nikdy sa za pochvalu neospravedlňujme – zhadzujeme tým nielen seba, ale aj druhého. Ten človek si to zapamätá a nabudúce nám radšej nič nepovie. Pochvalu nemusíme vracať okamžite – nie je to naša povinnosť, aj keď to tak pocítime. Je lepšie si počkať na príležitosť, keď to budeme chcieť urobiť zo srdca.

Zapamätajme si pekné slová na našu adresu a rozmýšľajme, prečo sa pri nich cítime nekomfortne. Premietnime si v hlave, ako by to vyzeralo, keby sme pochvalu prijali a urobila nám radosť. A pri prvej príležitosti to skúsme inak – ak nás niekto pochváli, pochvalu prijmime bez predsudkov a výhrad. Nemusíme vymýšľať žiadne zložité postupy. Stačí poďakovať a úprimne sa usmiať. Na začiatku to môže byť trochu zložité, lebo nám v hlave beží úplne niečo iné. Dôležité je nevzdávať sa a nájsť si spôsob, ktorý nám najlepšie pomôže. Nezabúdajme, že každý deň máme novú šancu snažiť sa, aby sa nám žilo ľahšie a spokojnejšie.

ZUZANA REĽOVSKÁ – odborníčka v oblasti WELLBEING, Leadership Coach & Consultant

Je mentálna odolnosť ako superschopnosťou v postpandemickom svete?

Tlak, prekážky a krízy sa stali súčasťou nášho života, či chceme, alebo nie. Dianie vo svete je nepredvídateľné, neisté, situácie sú nejednoznačné. Výraz VUCA (World volatile, uncertain, complex, ambiguous) bol síce vytvorený už koncom 90-tych rokov minulého storočia, no asi až dnes detailnejšie opisuje aktuálny svet, ako aj prostredie, v ktorom pracujeme či podnikáme (business world). Slovo odolnosť alebo reziliencia pochádza pôvodne z latinčiny spojením dvoch slov re – teda späť a salire – skákať. Odraziť sa, odskočiť, vrátiť sa späť po náraze. Podľa definície z fyziky je odolnosť schopnosť elastického materiálu spracovať energiu (keď na niečo narazí) a odovzdať energiu do priestoru v momente, keď sa vracia do pôvodného stavu. Je to teda kombinácia pevnosti a pružnosti.

Mentálna odolnosť je v ľahkom preklade naša schopnosť úspešne sa adaptovať na záťaž, stresujúce životné udalosti, významné ohrozenie alebo traumu. Odraziť sa od nich a nastoliť opätovnú rovnováhu v mentálnej, emocionálnej a fyzickej rovine. A nielen dostať sa späť do rovnováhy, ale aj sa z prekonania danej situácie poučiť a svojím spôsobom „narásť“.

Pri tom nám veľmi intenzívne pomáha naša spirituálna rovina, ktorá je pre nás akousi oporou a kompasom pri prekonávaní ťažkých dní. V najťažších momentoch sa zvykneme viac zahĺbiť do nášho vnútra a hľadáme, čo nás môže podržať, zdroje, z ktorých čerpať, aby sme sa opäť postavili na nohy. Na jednej strane nám naše hodnoty či viera pomáhajú nájsť silu ísť ďalej, na strane druhej sa prekonaním ťažkostí hodnoty alebo viera posilňujú. Okrem toho uvažovanie o viere či hodnotách zvyšuje aktivitu nášho vnútorného odmeňovacieho systému (dopamín) a tlmí vylučovanie stresových hormónov. Podobne nám pomáha aj napr. vybavovanie si príjemných spomienok alebo podpora od iných ľudí.

Ako zvyšovať svoju mentálnu odolnosť?

Odolnosť sa najviac posilňuje prekonávaním prekážok. Istú úroveň mentálnej odolnosti dedíme po predkoch, no veľká časť sa buduje počas prvých rokov života. Najsilnejším vplyvom je kvalita primárneho vzťahu, bezpečia a istoty, ktorú nám sprostredkúvajú naši najbližší, ktorí sa o nás v detstve starajú. Prostredie a udalosti, ktoré zažívame v mladom veku, nás môžu pripraviť na zvládanie tlaku v dospelosti, ale aj nemusia. Mladí ľudia dnes všeobecne čelia menšiemu nepohodliu či ohrozeniu a odolnosť sa prirodzene nezvyšuje. A preto môže byť užitočné poohliadnuť sa po technikách, ktoré nám môžu pomôcť posilniť našu odolnosť a vieru v seba zoči-voči náročným situáciám.

Základom mentálnej odolnosti je sebapoznanie alebo sebauvedomenie (self awareness). Je dobré vedieť, čo sme zač. Vedieť, ako zvládame či nezvládame situáciu, a poznanie našich silných stránok posilňuje zdravé sebavedomie. Človek si potom viac váži svoju jedinečnosť a schopnosti, ktoré môže ponúknuť iným. Toto uvedomenie pomáha v situáciách, keď máme tendenciu príliš sa zaoberať tým, čo o nás povedia druhí. V rámci sebapoznania je užitočné vnímať aj spôsob, aký prevláda v našom myslení. Každý z nás má totiž inak vytvorené stratégie mentálnej kontroly.

Je niekoľko vzorcov myslenia, ktoré sú pre nás škodlivé. Ak ich využívame nevedome a príliš často, môžu nám dostatočne znepríjemniť život, či dokonca zničiť kariéru. Napr. neustále porovnávanie sa nám pôvodne má slúžiť na hľadanie inšpirácie a spôsobov, ako sa zlepšovať, ako napredovať. Bohužiaľ, mnohokrát má na nás opačný vplyv a namiesto povzbudenia a motivácie k rozvoju nám prinášajú spochybňovanie, sebakritiku a podceňovanie našich schopností či výkonov. Ľudia, ktorí sa neustále porovnávajú s inými a považujú ich štandardy za smerodajné, fungujú v tzv. externom referenčnom rámci. Ťažko sa rozhodujú a skôr preberajú názory iných, ako by si vytvárali vlastné. Je dobré zvážiť aj svoj interný referenčný rámec, a teda zadefinovať si, čo sú naše vlastné normy a štandardy a ako nás dokážu motivovať k rozvoju.

Pri porovnávaní je užitočné zúžiť si oblasť, v ktorej chcem napredovať, či sa presadiť a nájsť si motivujúce „objekty“, na adekvátnej úrovni, ktoré ma nakopnú k lepšiemu výkonu.

Ďalším neproduktívnym myslením je katastrofizovanie – keď venujeme pozornosť veciam a situáciám, ktoré len majú nastať a svojím spôsobom sa pripravujeme na to najhoršie, čo sa môže stať. Pôvodná funkcia tohto typu myslenia je upozorniť nás na možné nebezpečenstvá a dostatočne sa pripraviť na ich prekonanie. Často sa však dostaneme do situácie, keď si predstavujeme to najhoršie z najhoršieho, a tým kompletne sami seba dokážeme paralyzovať. Predstavte si, že až 85 % zo scenárov, ktoré si takto vytvoríme, sa nikdy nestane.

Medzi najčastejšie myšlienkové vzorce ešte patrí tzv. ruminovanie alebo ruminácia. Je to proces, keď sa neustále vraciame k udalostiam, ktoré sú už za nami a snažíme sa prísť na to, v čom sme zlyhali, čo sme mohli urobiť inak. Ľudovo povedané, jatríme si staré rany. Je užitočné zanalyzovať si výkon, výsledok či neúspech, ale len do tej miery, kým je to pre nás prínosom. Vziať si ponaučenie pre budúcnosť, čomu sa vyhnúť, čo urobiť inak. Nič v minulosti nedokážeme zmeniť. Je zbytočné tomu venovať mentálnu kapacitu a emocionálnu energiu, ktorú môžeme využiť na niečo úplne iné.

Súčasťou našej psychickej pohody je emocionálna odolnosť. Mnohí z nás však máme veľmi obmedzenú slovnú zásobu emócií. Ak sa vás niekto spýta, ako sa máte, ako sa cítite, čo zvyknete odpovedať? Je to okej, mám sa fajn. Alebo nie je mi dnes dobre, som unavená, je mi ťažko. Pomenúvame skôr fyzikálne veličiny ako emócie. Vedieť pomenovať, ako sa cítim, je prvý krok k tomu, aby som sa vedela rozhodnúť, čo v danej situácii urobiť. Ako náročnú situáciu prekonať. V emocionálne náročných situáciách je pre nás ťažké hľadať racionálne riešenia a rozhodnúť sa pre ďalší krok. Náš racionálny mozog je totiž akoby dočasne odpojený. No medzi podnetom a našou odpoveďou naň je priestor, ktorý sa my môžeme naučiť využiť pre spracovanie emócií a naštartovanie neokortexu (časť mozgu zodpovedná za myslenie, riešenie problémov, rozhodovanie, kreativitu).

Kontrola vlastných emócií je množstvo procesov, ktoré nám umožňujú pozorovať, vyhodnocovať a upravovať povahu aj priebeh vlastnej emocionálnej odpovede. A to ako pred tým, počas a následne aj po našej prvotnej reakcii. Výskumy preukázali, že čím vyššia je schopnosť vyhodnocovať situácie rozumom, tým je vyššia miera odolnosti. Naopak, čím je vyššia miera potlačovania emócií, tým je odolnosť nižšia. Pre zdravý vývoj a kvalitný život je teda užitočné poznávať a prijímať emócie, vedieť ich uznať, spracovať a nájsť adekvátnu odpoveď organizmu. A aj táto naša schopnosť sa zlepšuje každou prekonanou skúsenosťou.

Opäť sa vrátime k sebapoznaniu, ktorému najviac pomáha sebareflexia. Na chvíľu sa zastaviť a zreflektovať, čo sa práve stalo, ako sa v tejto situácii cítim, čo práve potrebujem a čo v realite pre seba môžem urobiť, aby som mohla pokračovať ďalej.

Úspešné zvládanie emócií posilňuje sebaúctu

Na našej psychickej odolnosti vieme pracovať a postupne ju zlepšovať. Starostlivosť o fyzickú stránku v zmysle kvalitnej stravy, spánku a cvičenia je základ. No tak, ako sa otužovaním a tréningom posilňuje naša fyzická odolnosť, sebareflexiou, stanovovaním cieľov, realistickým optimizmom, vďačnosťou a vytrvalosťou sa posilňuje naša odolnosť mentálna.

Z výskumov vyplýva, že ženy na seba kladú viac mentálnej záťaže. Okrem práce a organizovania domácnosti si tlak vytvárajú aj množstvom neužitočných myšlienkových vzorcov či sabotérov v hlave.

No tak, ako s telom, tak aj s myšlienkami a emóciami sa dá pracovať a posilňovať svoju schopnosť vytvárať si spokojný a kvalitný život.

JANA SCHOCHMANN – odborníčka na budovanie osobnej značky, editorka, PR manažérka

Efektívne budovanie osobnej značky

Jednou z preferovaných tém, ktoré podľa prieskumu zameraného na aktuálne potreby riešia vo svojom profesionálnom živote slovenské ženy, je aj téma „BUDOVANIE OSOBNEJ ZNAČKY“.

Pri budovaní osobnej značky sa dá nadviazať na dve predchádzajúce preferované témy, keď sa ženy zaoberajú svojou mentálnou odolnosťou a sebauznaním aj uznaním svojich silných stránok a schopností. Dobre nastavená stratégia, pri sebapropagácii, teda budovaní osobného brandu, taktiež pomôže pomenovať vaše silné stránky aj  schopnosti identifikovať vašu jedinečnosť, ale súčasne sa už vyžaduje, aby ste svoje schopnosti nielen uznali, ale dokonca ich ukázali celému svetu.

Ale poďme pekne od začiatku. Aký je rozdiel medzi budovaním obchodnej značky, firemnej identity a budovaním vlastnej osobnej značky?  Poslaním akejkoľvek značky je zjednodušiť jej identifikáciu tak, aby zákazník rozumel posolstvu značky a vedel ju odlíšiť od konkurencie, čo sa málokedy zaobíde bez stratégie. Svoj osobný brand si však budujeme bez ohľadu na to, či to robíme vedome, alebo nevedome. Skrátka, nejakým spôsobom na klientov a svoje okolie pôsobíme. Vnímajú nás a formujú si svoj úsudok.

Niektorí si povedia, „som, aký som“, a to predsa musí stačiť! Nie je to úplne nesprávny názor, čiastočne sa s tým dá dokonca súhlasiť. Ak to vnímame ako prijatie samého seba a pomôže nám to byť vo svojom prejave autentický, je to dokonca žiaduce. No je to len začiatok cesty k efektívnemu budovaniu osobného brandu. Samo osebe to nestačí. Ak máme nejaké ambície, ciele a formálne komunikujeme s ľuďmi, byť autentický je len prvá z viacerých zásad, ktoré nám pomôžu pri napĺňaní našej misie. 

„Som, aký som“ – autentickosť

Žijeme v ére digitalizácie a sociálnych médií, a to sa nedá ignorovať. Je náročné, a niekedy vo vzťahu k vášmu povolaniu až nemožné, schovať sa pred svetom. Vaši klienti, kolegovia, podriadení, ale aj nadriadení vás dnes majú v podstate pod dohľadom. Vaša fotografia sa napríklad môže objaviť na sociálnom médiu, aj keď na ňom ani nemáte založený účet, a nemusí to byť ani v rozpore s GDPR. Je preto lepšie s tým počítať a pripraviť sa na to, ako byť zaskočený. Aj to sú dôvody, prečo je dobré byť skutočne autentický, ale zároveň mať stratégiu. Byť autentický nie je teda v rozpore, ale, naopak, je to potrebné. Pretože ak sa snažíte verejnosti prezentovať o sebe nepravdivý obraz, budete zrejme skôr či neskôr odhalení.

Je však lepšie sa vopred zamyslieť nad tým, aké sú vaše talenty, skúsenosti a znalosti, s ktorými môžete ďalej pracovať. Povedať si, aká časť vášho JA môže byť pre ostatných obohacujúca, a čo tým nakoniec môžete získať aj pre seba. Práve tam sa dá nájsť vaše USP (unique selling proposition), na ktorom sa dá pri vytváraní stratégie osobnej značky a komunikácii s verejnosťou dobre stavať.

Zaujať cieľovú skupinu

Buďte autentickí, ale pritom myslite aj na napĺňanie svojich cieľov. Okrem samého seba by ste zrejme radi zaujali aj svoju cieľovú skupinu. Preto uvažujte aj nad jej potrebami. Svoju cieľovku by sme mali poznať čo najlepšie a vedieť, čo im vaša osobnosť môže ponúknuť, čo im chcete povedať a aké vyžarovanie by ste mali mať smerom k vašim zákazníkom.

Kvalitná stratégia vám pomôže tieto procesy nastaviť a zefektívniť. Zosumarizovať si vlastné možnosti a určiť si, akými kanálmi, ale aj akými spôsobmi, budete smerom ku klientom komunikovať.

Možnosti, ako môžete komunikovať, sú rôzne. Od sociálnych médií, cez bežné médiá, prostredníctvom rôznych konferencií, ale aj počas pracovných porád a pod. Nezabúdajte, že komunikujete aj svojím výzorom, vystupovaním a správaním.    

Byť v súlade s identitou firmy, ktorú zastupujete

Dnes už v určitej pozícii (a nemyslím tým len pozíciu generálneho riaditeľa) nie je úplne možné schovávať sa za firmu. Vaši zákazníci, ale aj potenciálni zamestnanci, chcú vedieť, kto je líder skupiny alebo firmy, aké hodnoty uznáva, dokonca aj aké má záujmy. Dodáva to firme a komerčnej značke už spomínanú autentickosť. Ľudia takejto značke viac dôverujú.

Či už vlastníte firmu, alebo pracujete pre korporáciu, prípadne ste špecialista na určitú oblasť, či lektor, alebo manažér, mali by ste zohľadňovať aj hodnoty spoločnosti, ktorú zastupujete. Mali by ste byť v jednote s tým, čo chce svojim zákazníkom povedať firma, aká je vaša cieľová skupina a na čo reflektuje.

Opäť sa to týka ako vystupovania, tak aj vášho výzoru a komunikácie. Jednoducho, aby to, ako vyzeráte a ako pôsobíte, bolo v súlade s tým, čo navonok komunikujete. Ak sa teda vrátime na začiatok, vlastná osobná značka je len o vás. Môžete si ju budovať len dvoma spôsobmi, buď spontánne bez ladu a skladu, alebo k tomu pristúpiť efektívne a strategicky. Podstatné je to, či vám vaši klienti, kolegovia a vaše okolie rozumejú a reagujú na posolstvo, ktoré im zvestujete, alebo na nich pôsobíte chaoticky a nečitateľne.