Technologickí lídri, ktorí zaspali dobu – Kodak, Nokia, IBM

Foto: Freepik

Spoločnosť Kodak sa zľakla vlastnej inovácie

Firma Kodak bola kedysi synonymom fotografie a symbolom úspechu amerického priemyslu. Spoločnosť, ktorú v roku 1888 založil George Eastman, spôsobila revolúciu vo fotografii tým, že ju sprístupnila masám. Fotoaparáty tejto značky boli jednoduché, cenovo dostupné a ideálne na každodenné používanie. Vďaka tomuto úspechu dokázala v polovici 20. storočia dominovať a kontrolovala viac ako 80 % svetového trhu s fotoaparátmi a filmami.

Ironicky povedané, problém Kodaku nevznikol z nedostatku inovácií, ale skôr zo strachu z vlastnej vízie budúcnosti. V roku 1975 inžinier Steven Sasson v laboratóriách Kodaku zostrojil prvý digitálny fotoaparát na svete. Táto technológia mala potenciál opäť prekopať celý fotosvet, no vedenie spoločnosti ju odmietlo uviesť na trh. Dôvod? Obávali sa, že digitálna fotografia zničí ich zlatú baňu – predaj fotografických filmov a fotopapierov.

Tento konzervatívny prístup sa firme stal osudným. Zatiaľ čo konkurenti, ako Sony, Canon či Nikon, investovali do digitálnych technológií, spoločnosť pokračovala v produkcii analógových produktov a spoliehala sa na svoj tradičný biznis model. Digitálna éra však nabrala na sile a zákazníci postupne prešli na novú technológiu.

Firma Kodak nakoniec na zmenu zareagovala neskoro a chaoticky – jej digitálne fotoaparáty sa na trhu objavili až v 90. rokoch 20. storočia a nedokázali konkurovať pokročilejším produktom konkurentov. Okrem toho podcenila rast segmentu smartfónov, ktoré začali integrovať fotoaparáty, čím sa fotografovanie stalo ešte dostupnejším a jednoduchším.

Tržby spoločnosti prudko klesali a v roku 2012 bola nútená vyhlásiť bankrot. Firma sa síce dokázala zachrániť a v roku 2013 sa vrátila na trh, bola však nútená predať svoje patenty a preorientovať sa na menej lukratívne oblasti, ako je digitálna tlač.

Fínska Nokia doplatila na Apple

Asi najznámejším príbehom na našom zozname je osud fínskej mobilnej spoločnosti Nokia. Počas 90. rokov a na prelome tisícročí bola Nokia neohrozeným lídrom na trhu mobilných telefónov. Jej jednoduché, odolné a cenovo dostupné telefóny, ako napríklad ikonický model Nokia 3310, si dokázali získať miliardy zákazníkov po celom svete.

Na vrchole slávy ovládala spoločnosť viac ako 40 % svetového trhu s mobilnými telefónmi a jej značka bola synonymom kvality. Investovala do výskumu a vývoja operačného systému Symbian, ktorý sa stal základom väčšiny jej zariadení. Napriek úspechu však premeškala zásadnú zmenu v technologickom odvetví – nástup smartfónov.

Keď Apple v roku 2007 predstavila prvý iPhone, Nokia podcenila jeho potenciál. Vedenie spoločnosti považovalo dotykové displeje a nové mobilné aplikácie za „módny výstrelok“, ktorý neohrozí ich trhovú dominanciu. Jej vtedajšie vedenie verilo, že jej technológia, dizajn a dôraz na hardvér budú naďalej rozhodujúce.

Zatiaľ čo Apple a neskôr Samsung začali stavať na používateľskom zážitku a ekosystéme aplikácií, Nokia sa držala starej stratégie. Operačný systém Symbian sa rýchlo ukázal ako zastaraný a neflexibilný v porovnaní s intuitívnym iOS.

Firma nedokázala reagovať dostatočne rýchlo, a keď sa konečne pokúsila vyvinúť nový operačný systém MeeGo, bolo už neskoro. V roku 2011 sa spoločnosť rozhodla uzavrieť partnerstvo s Microsoftom a začala na svojich zariadeniach používať Windows Phone, no ani tento krok nepriniesol očakávané výsledky.

Medzitým sa smartfóny od Apple a Samsungu stali lídrami trhu a Nokia, ktorá kedysi diktovala trendy, bojovala o prežitie. Jej trhový podiel sa rýchlo zmenšoval a v roku 2013 bola spoločnosť nútená predať svoju mobilnú divíziu Microsoftu. Tento predaj bol symbolickým koncom éry, v ktorej Nokia dominovala svetu mobilných telefónov.

Dnes Nokia existuje ako technologická firma zameraná na sieťové technológie a infraštruktúru. Na trh mobilných telefónov a smartfónov sa vrátila v roku 2016 prostredníctvom licenčnej dohody so spoločnosťou HMD. Jej návrat sa však nestretol s veľkým úspechom, pričom ročne predá okolo 16 miliónov telefónov.

Naopak, IBM sa dokázala zachrániť

Spoločnosť IBM (International Business Machines) bola od svojho vzniku v roku 1911 pojmom vo svete inovácií. V druhej polovici 20. storočia dominovala na trhu s veľkými počítačmi a inými technologickými riešeniami. Okrem toho bola priekopníkom vo vývoji mainframov, databázových systémov a hardvéru.

V 70. a 80. rokoch minulého storočia veľké počítačové systémy IBM poháňali banky, korporácie a vládne inštitúcie po celom svete. Firma sa dokonca podieľala na vývoji prvých osobných počítačov (PC). Model IBM PC z roku 1981 sa stal štandardom pre celé odvetvie. Napriek úspechu však IBM rýchlo narazila na zásadné výzvy, ktoré testovali jej schopnosť prežiť v meniacom sa technologickom svete.

V 80. a 90. rokoch začali na trh vstupovať nové spoločnosti, ako Microsoft a Intel, ktoré zmenili pravidlá hry. IBM síce vytvorila základ pre osobné počítače, no nedokázala udržať kontrolu nad ich ekosystémom. Licencovanie operačného systému MS-DOS Microsoftu a využitie procesorov Intel znamenalo, že IBM stratila dominantnú pozíciu vo výrobe PC. Konkurencia sa okrem toho stále rozrastala o nových, lacnejších a flexibilnejších hráčov, ako Dell, HP a Compaq.

Počas 90. rokov spoločnosť čelila obrovským stratám a bola na pokraji kolapsu. Vedenie si uvedomilo, že tradičný hardvérový biznis už nestačí na udržanie konkurencieschopnosti. IBM sa rozhodla pre odvážnu transformáciu – namiesto hardvéru sa sústredila na poskytovanie služieb, softvéru a konzultácií.

Tento prechod nebol jednoduchý, no pod vedením Louisa V. Gerstnera, ktorý sa stal generálnym riaditeľom v roku 1993, sa IBM podarilo preorientovať na nový model podnikania. Kľúčovým momentom bolo rozhodnutie z roku 2005 predať svoju stratovú divíziu osobných počítačov čínskej spoločnosti Lenovo.

IBM sa zároveň začala sústreďovať na oblasti, ako sú cloudové služby, umelá inteligencia, big data a kybernetická bezpečnosť. Tieto kroky zabezpečili, že spoločnosť prežila a zostala relevantná v technologickom odvetví.