Zdroj foto: Pixabay.com

Poskytnutiu príspevku na rekreáciu predchádza podanie žiadosti zamestnanca. Takáto žiadosť sa podáva priamo zamestnávateľovi a jej schválenie podlieha splneniu ďalších požiadaviek. Zamestnávateľ je povinný  na základe predchádzajúcej žiadosti zamestnanca poskytnúť príspevok na rekreáciu, ak zamestnáva viac ako 49 zamestnancov a pracovný pomer u zamestnávateľa trvá nepretržite najmenej 24 mesiacov. Pri určovaní počtu zamestnancov je nevyhnutné vychádzať z počtu zamestnancov evidovaných za predchádzajúci kalendárny rok. V prípade, ak má zamestnanec viacerých zamestnávateľov, je oprávnený v rámci jedného kalendárneho roka požiadať o príspevok na rekreáciu len u jedného zamestnávateľa.

Výška príspevku na rekreáciu sa odvíja od  výdavkov, ktoré zamestnancovi v súvislosti s jeho rekreáciou oprávnene vznikli. Za oprávnené výdavky sa považujú najmä náklady súvisiace s ubytovaním a stravovacími službami. Zákonník práce pritom do oprávnených výdavkov nezaraďuje výlučne náklady na rekreáciu zamestnanca, ale aj jeho najbližších rodinných príslušníkov, ktorí sa so zamestnancom zúčastňujú na rekreácii. Zamestnávateľ poskytuje príspevok na rekreáciu vo výške 55 % oprávnených výdavkov, najviac však v sume 275 eur za kalendárny rok. Príspevok na rekreáciu sa vzťahuje výlučne pre výdavky vzniknuté na území Slovenskej republiky. Z takto stanovenej výšky príspevku na rekreáciu vyplýva, že zamestnanci si nemusia príspevok uplatniť výlučne jednorazovo. Rozhodujúci je však ročný úhrn poskytnutého príspevku zamestnávateľom, ktorý nemôže prekročiť hranicu 275 eur. Zamestnávateľovi je takisto priznaná aj možnosť poskytnúť príspevok prostredníctvom rekreačného poukazu podľa zákona o podpore cestovného ruchu, ktorého novelizácia prebehla súčasne so Zákonníkom práce. V prípade, ak sa príspevok neposkytuje formou rekreačného poukazu, zamestnanec je povinný do 30 dní odo dňa skončenia rekreácie predložiť relevantné účtovné doklady.

I keď novelu v oblasti poskytovania príspevku na rekreáciu niektorí zamestnanci vnímajú pozitívne, podnikatelia v nej vidia značné množstvo nevýhod. Z prieskumu Podnikateľskej aliancie Slovenska (PAS) vyplýva, že až 91,7% dopytovaných nepovažuje za správne, aby poskytovanie príspevku na rekreáciu bolo  povinným nástrojom zamestnaneckej politiky. Ako negatívne vnímajú najmä to, že ide o selektívnu podporu jedného sektora ekonomiky – domáceho cestovného ruchu, ďalej skutočnosť, že povinné poukážky zvyšujú firmám náklady, no aj to, že poukazy sú plytvaním verejnými zdrojmi. Podnikatelia hovoria aj o tom, že zmena  diskriminuje časť zamestnancov, odmeňuje aj neproduktívnych zamestnancov, komplikuje účtovníctvo a dokladovanie.

Prínosom takejto právnej úpravy môže byť najmä podpora domáceho cestovného ruchu. Zároveň existuje  vysoká pravdepodobnosť, že sa rekreačné poukazy stanú jedným z najviac využívaných benefitov poskytovaných zamestnávateľmi. Ako však na zavedenú povinnosť budú reagovať podnikatelia v praxi, ukáže len čas.