Plastová fľaša zo šampónu sa naplní znova. Ekologický biznis v zárodku

Foto: shutterstocku

Množstvo odpadu, ktoré ľudstvo produkuje každoročne, či množstvo emisií skleníkových plynov, plytvanie zdrojmi, to všetko našej planéte škodí. A nepriaznivé dôsledky takéhoto konania sa prejavujú rôznymi spôsobmi. Niektoré firmy na Slovensku vnímajú svoju zodpovednosť v rámci životného prostredia. Podľa OSN je jedným z cieľov trvalo udržateľného rozvoja zníženie potravinového odpadu vo svete do roku 2030 na polovicu.

Plasty recyklovať, alebo znovu použiť

Spoločnosť Tesco na Slovensku znížila množstvo potravinového odpadu o 52 percent v priebehu dvoch rokov. „Ak by potravinové straty a odpad boli krajinou, predstavovali by tretí najväčší zdroj emisií skleníkových plynov po Číne a USA,“ komentoval generálny riaditeľ skupiny Tesco Dave Lewis. Cieľom je však znížiť odpad v celom reťazci súvislostí. A to od farmy až na tanier. Do konca roka 2025 zároveň Tesco zabezpečí, aby boli všetky obaly produktov vlastnej značky plne recyklovateľné alebo znovu použiteľné. A takisto rieši uhlíkovú stopu optimalizáciou distribučnej siete a spoluprácou s dodávateľmi. Tesco získalo cenu VIA BONA SLOVAKIA za rok 2017 – Cena za príspevok k napĺňaniu cieľov udržateľného rozvoja. Cenu udeľuje každoročne Nadácia Pontis zodpovedným firmám.

„Výroba plastov sa v nasledujúcich rokoch dramaticky zvýši.“

Spoločnosť Heineken zaviedla iniciatívy na zníženie spotreby vody, recykluje 99,1 percenta vyprodukovaných obalov, znižuje emisie oxidu uhličitého (CO2) v rámci procesov varenia, chladenia a distribúcie piva. Je nositeľom ocenenia VIA BONA SLOVAKIA za rok 2015 – Zodpovedná veľká firma. Cenu za rok 2017 v kategórii Zelená firma získala firma GO4, ktorá prevádzkuje kuriérsku službu na bicykloch Švihaj Šuhaj. Okrem toho, v spolupráci s taxislužbou, dali v Bratislave do obehu sedem elektrických taxíkov. Tie za prvý polrok fungovania odľahčili ovzdušie o 40 ton CO2. V roku 2018 získala cenu v kategórii Zelená firma spoločnosť Nosene, ktorá dáva oblečeniu druhú šancu a rozširuje myšlienku udržateľnosti v módnom priemysle.

Bezodpadové nakupovanie

Príkladom zavádzania zelených prístupov je aj spoločnosť Unilever, ktorá dodáva spotrebiteľom výrobky do domácnosti. V súčasnosti vyprodukuje spoločnosť 700-tisíc ton plastového odpadu ročne. No prijala záväzok, že do roku 2025 budú všetky jej plastové obaly znovu využiteľné, recyklovateľné alebo kompostovateľné. Zároveň chce znížiť produkciu plastových obalov o 100-tisíc ton a vyrobených 600-tisíc ton vyzbiera a spracuje.

Od januára navyše Unilever spolupracuje s platformou Loop – pilotným projektom na bezodpadové nakupovanie. „V rámci tohto projektu sa výrobky dodávajú priamo spotrebiteľom, potom sa vracajú a dopĺňajú. Niektoré z našich značiek pre túto platformu vyvinuli nové formáty, ako sú napríklad plniteľné tyčinky s dezodorantom a zubné pasty vo forme tabliet,“ uviedla hovorkyňa Unileveru pre Česko a Slovensko Magdalena Leimerová.

Bezobalový obchod

Nielen veľké firmy, ale aj jednotlivci vnímajú potrebu udržateľnosti a zelených prístupov v podnikaní. Príkladom je bezobalový obchod v Trenčíne. Otvorili ho pred rokom a pol. A bol štvrtým v poradí na Slovensku. Do konca roka 2018 ich napokon bolo u nás približne tridsať. Podľa slov majiteľov trh na takýto obchod už čakal. V praxi však prináša komplikácie. „Ide aj o bežnú rutinu a procesy od skenovania tovaru, ktorý bez obalu nemá EAN kódy, cez skladovanie, výber dodávateľov až po odpad. Z hľadiska efektívnosti procesov je to určite komplikovanejšie, ako v prípade predaja tovaru v spotrebiteľských baleniach,“ vysvetlila Martina Novotová, spolumajiteľka BEZOBALiS.

„Niekde sa o zelenom podnikaní viac hovorí, ako koná.“

„Prvý polrok sa nám kopilo množstvo škatuľového odpadu, no časom sa nám podarilo nadviazať vzťahy s predajcami, e-shopmi a kreatívcami, ktorí vedeli tento materiál využiť na svoj účel. Tým znižujeme aj ich potrebu nakupovania nových materiálov,“ doplnil spolumajiteľ Martin Gajdoš. Napriek tomu je pre nich takéto podnikanie maximálnou slušnosťou. „Nemusíme robiť kompromisy s našimi hodnotami, ktoré máme zadefinované, a tým, že sme si tie procesy nastavili sami, naozaj máme čisté svedomie, že neprispievame do takej miery, ako to možno robia iné firmy, ku všetkému znečisteniu na planéte,“ zareagovala Novotová.

Zároveň poukazujú na to, že verejná mienka je dnes naklonená takémuto typu podnikania. „Ochota zákazníka počúvať takéto veci a vnímať ich pozitívne je určite vyššia ako pred 10 rokmi. Vtedy by sme asi takýto obchod neudržali,“ doplnil Gajdoš.

Zelený prístup prináša niekomu zisk, iným straty

Spotrebiteľské správanie poukazuje na to, že ľudia majú záujem nakupovať udržateľné produkty. Spoločnosť Unilever na základe vlastných výskumov hovorí, že s tým súhlasí 54 percent spotrebiteľov. Udržateľnosť a ohľad na životné prostredie podľa ich slov pomáha aj samotnému zisku spoločnosti. „V súčasnosti už máme 26 značiek podporujúcich udržateľnosť. Ich predaj pravidelne prevyšuje priemerný medziročný rast spoločnosti Unilever,“ tvrdí Leimerová.

V prípade malých podnikoch je ziskovosť v iných číslach. „Do istej miery sme sa vzdali aj svojho príjmu, pretože ani zďaleka nezarobíme toľko, čo v predchádzajúcom zamestnaní. Ale táto práca nás napĺňa a robí šťastnými. To sme v predchádzajúcej kariére tvrdiť nemohli. Tak je to v rovnováhe,“ hovorí Gajdoš z BEZOBALiS.

Greenpeace kritizuje veľké spoločnosti

Napriek číslam, štatistikám a všeobecnému trendu spoločností zavádzať zmeny a zelené prístupy do podnikania, vydala Greenpeace začiatkom októbra kritické stanovisko k riešeniu plastickej krízy. Upozorňuje spotrebiteľov, aby si nedali zalepiť oči „riešeniami“. Ide najmä o zmenu v používaní obalov na produkty, a to napríklad použitím papierových obalov či bioplastov.

To však podľa Greenpeace nie je riešenie pre našu planétu, keďže to neustále odvádza pozornosť od užitočného riešenia, ktorým je opätovné plnenie a použitie obalov. Ivy Schlegelová, vedúca výskumu Greenpeace USA, upozorňuje, že aj keď neustále pribúdajú dôkazy o škodlivosti plastov pre ľudí či životné prostredie, tak sa predpokladá, že výroba plastov sa v nasledujúcich rokoch dramaticky zvýši.

Podľa Grahama Forbsa, vedúceho globálneho projektu Greenpeace USA, sa snažia veľké spoločnosti predkladať „falošné riešenia, ktoré zdôvodňujú ich závislosť od balenia na jedno použitie“. Riešením problému je, aby spoločnosti prehodnotili spôsoby, ako výrobky dodávajú spotrebiteľom. Namiesto toho vzbudzujú falošnú nádej, že plast sa dá vylepšiť.

„Prázdne fľaše sa vyčistia a znova naplnia.“

Správa Greenpeace však vyvoláva rôzne reakcie. „Ak sa na to pozrieme racionálnejšie, takým biznisovým pohľadom, niečo, čo funguje v malom, má dosť malú šancu, že bude fungovať aj vo veľkom. Možno sa nám podarí otvoriť druhý, tretí obchod, ale v rámci nejakej väčšej alebo celoslovenskej siete si neviem predstaviť, že by to teraz niekto dokázal,“ myslí si spolumajiteľ bezobalového obchodu Martin Gajdoš.

Z opačného súdka je však platforma Loop, ktorá vznikla ako koalícia medzinárodných spoločností a recyklačného lídra spoločnosti TerraCycle. Spoločne prezentovali nový globálny systém nakupovania. S platformou spolupracujú veľké giganty, zatiaľ však mimo slovenských hraníc. Funguje to tak, že ľudia použijú produkty, obaly vhodia do špeciálnych kontajnerov a spoločnosť TerraCycle ich vyzdvihne, vyčistí a znova naplní. Môže ísť napríklad o klasické kozmetické či pracie produkty. „Majitelia značiek vlastnia obal, ale obsah používate vy. Keď si kúpite fľašu šampónu, chcete šampón, nie fľašu, ale musíte s fľašou niečo urobiť, keď ste šampón minuli,” vysvetlil Tom Szaky, riaditeľ spoločnosti TerraCycle v rozhovore pre Plastics today. Aj takéto ekologické projekty sú príkladom toho, kam sa biznis budúcnosti môže uberať a aké sú medzery na trhu.