Pesimizmus je na vzostupe aj v realitnom sektore. Budúcnosť kancelárií je neistá

Foto: Shutterstock

Do prieskumu sa zapojilo viac ako 240 lídrov v realitnom sektore, ale aj 1 500 manažérov zodpovedných za veľké kancelárske projekty a viac ako 500 celosvetových inštitucionálnych investorov do nehnuteľností.

„Len málokto by predpovedal, ako rýchlo sa svet a globálna ekonomika v dôsledku pandémie zmenia. Milióny ľudí na celom svete stále nepracujú z kancelárie, ale z domu. Zvlášť postihnuté sú sektory ako maloobchod či cestovný ruch,“ hovorí vedúci real estate tímu CMS Slovensko Michal Huťan.

Práca z domu mení realitný trh

Na začiatku roku mohla z domu celosvetovo pracovať asi desatina zamestnancov. Po vypuknutí pandémie sa situácia dramaticky zmenila. „Ako hovoria výsledky prieskumu, dnes zostane pracovať z domu asi polovica zamestnancov. Všetko však bude závisieť od aktuálneho vývoja pandémie,“ hovorí M. Huťan.

Podľa Nemeckého inštitútu pre ekonomický výskum viac ako polovica nemeckých spoločností chce, aby ich zamestnanci po pandémii pokračovali v práci z domu.

Proti sebe pritom stoja zástancovia práce z domu, ktorí našli rovnováhu medzi svojím pracovným a súkromným životom, a veria, že fungujú efektívnejšie. Na druhej strane, veľkej skupine zamestnancov chýba spoločenský kontakt na pracovisku, stretnutia a interakcia s ľuďmi.

V závislosti od konkrétneho sektora je na slovenskom trhu badať rovnaké trendy ako v okolitých krajinách. Zavádzanie technického vybavenia pre prácu z domu bolo nepochybne pre mnoho firiem veľkou výzvou.

Nemenej dôležitou výzvou však bude aj udržateľnosť produktivity a motivácie najmä mladších zamestnancov, ktorí sa pri práci z domu nemusia cítiť sebaisto a komfortne, pretože viac preferujú interakcie s ostatnými kolegami, ale predovšetkým vyžadujú viac mentorovania a supervízie zo strany skúsenejších, respektíve nadriadených kolegov. 

Atraktivita investícií do realít klesá

V dôsledku pandémie došlo k prudkému spomaleniu aktivít na celom svete, čo sa odráža aj vo výsledkoch prieskumu, z ktorých vyplýva, že pesimizmus v tomto sektore je na vzostupe.

„Dnes je pre investorov v sektore komerčných nehnuteľností zaujímavá iba každá tretia investícia. A pritom rok pred tým to bola viac ako polovica investícií a v roku 2016 bolo atraktívnych až 60 percent projektov na trhu,“ konštatuje M. Huťan.

Svetový trh komerčných nehnuteľností je rozdelený na dve časti. Jedna časť investorov verí, že kancelárske priestory budú aj v ére koronavírusu prosperovať, pričom sa bude klásť dôraz na vyššiu úroveň služieb. Do ponuky pribudnú zelené budovy a trh bude čoraz viac zameraný na služby pre nájomcov a užívateľov.

Druhá skupina investorov je presvedčená, že trh bude výrazne zasiahnutý a ovplyvnený prácou z domu, pričom kancelárske centrá po celom svete zostanú prázdne. Veľa nadnárodných spoločností s pobočkami v mnohých krajinách totiž stále preferuje prácu svojich zamestnancov z domáceho prostredia.

„Je spravodlivé povedať, že trh s kanceláriami nie je „mŕtvy“, ale firmy a developeri sa musia naďalej prispôsobovať meniacim sa okolnostiam a novým spôsobom práce. Dá sa očakávať, že nájomné neklesne tak prudko, ako to bolo počas poslednej globálnej finančnej krízy,“ vysvetľuje M. Huťan.

Na slovenskom trhu je taktiež možné pozorovať, že investori sa viac zameriavajú na kvalitu projektov a udržateľnosť príjmov z nájmov. Väčší dôraz sa kladie na diverzitu, respektíve štruktúru nájomcov, ich ekonomické pozadie, z akého sektora pochádzajú, a teda či ich biznis môže byť v budúcnosti negatívne zasiahnutý svetovou pandémiou.

Čo hovoria výsledky prieskumu

Až 82 percent zamestnancov, ktorí zostávajú pracovať v kanceláriách, od svojich zamestnávateľov požaduje zodpovednosť za dodržiavanie hygienických a protiepidemiologických opatrení pred novým koronavírusom.

Aj keď sa dnes všetka energia majiteľov i nájomcov kancelárskych budov sústredí na pandémiu, dôležitou otázkou zostáva ekologická udržateľnosť celého sektora. „Zaujímavé je, že až dve tretiny zamestnancov v kancelárskych priestoroch tvrdia, že by boli ochotní akceptovať zníženie svojich platov za prácu v ekologicky udržateľnej budove,“ hovorí M. Huťan a dodáva, že približne pätina realitného trhu je presvedčená, že musí zlepšiť environmentálne vlastnosti svojich kancelárskych priestorov.

Podľa neho v dôsledku nových trendov aj na Slovensku dôjde zo strany nájomcov k redukcii priestorov, prípadne k sťahovaniu alebo rozmiestneniu kancelárií do rôznych miest. Rovnako predpokladá, že kvôli pandémii sa ešte viac zvýši miera neobsadenosti kancelárskych budov, ktorá sa napríklad v Bratislave dlhodobo zvyšuje od roku 2018. Bude teda dochádzať aj k zvýšenému tlaku na výšku nájmov a pravdepodobne k potenciálne nižšej atraktivite tohto typu nehnuteľností pre investorov.