Obchodník vás pri nakupovaní môže „dostať“ aj legálnym spôsobom

Foto: Shutterstock

Rozvrhnutie predajne

Prvým „trikom“ je už samotné rozvrhnutie predajne, keď bezprostredne pri vstupe býva často umiestnený výhodný tovar, aby spotrebiteľa „vtiahol“ dovnútra. Následne sú spotrebitelia často „nútení“ prejsť celú predajňu, aby nakúpili veci, ktoré naozaj potrebujú. V zadných priestoroch predajní sa totiž obyčajne nachádzajú najčastejšie nakupované veci, pričom spotrebitelia si tak po ceste chtiac-nechtiac musia prezrieť oveľa viac tovaru, ako by chceli.

Chytrým ťahom je tiež rozmiestnenie drobných sladkostí v priestoroch pokladní. Veľa spotrebiteľov dostane pri čakaní chuť na sladkosť, a ak sú v predajni s deťmi, odolať lákavej ponuke je ešte náročnejšie.

Dôležité je aj rozloženie regálov. Vo výške očí bývajú „známe“ produkty, ktoré sú často drahšie a predajcovia z nich teda majú vyšší zisk. Samozrejmosťou je potom aj presúvanie tovaru s blížiacim sa dátumom spotreby do popredia. „To má zároveň za úlohu zabrániť plytvaniu tovarom, čo je, samozrejme‚ pozitívna praktika,“ vysvetľuje riaditeľka spotrebiteľskej organizácie dTest Eduarda Hekšová.

„Lákavému rozvrhnutiu predajne sa dá však jednoducho ubrániť, a to striktným dodržiavaním nákupného zoznamu,“ radí odborníčka. V prípade potreby si spotrebitelia môžu tiež spočítať cenu plánovaného nákupu a vziať si so sebou primeranú finančnú hotovosť len s drobnou rezervou.

Sugestívne osvetlenie

Ďalším veľmi dôležitým faktorom je osvetlenie predajne. Takmer každý uprednostní rozžiarenú čistú predajňu pred ponurou a zle osvetlenou konkurenciou. Okrem pocitu vyššej čistoty, ktorý môže (ale tiež nemusí) byť oprávnený, vyzerajú lepšie aj samotné produkty. Tu už potom nezáleží na tom, či ide o potraviny, alebo oblečenie. „Správne osvetlená kabínka s oblečením dodá mnohým spotrebiteľom dobrý pocit z nového kusu do šatníka,“ spresňuje E. Hekšová.

Spotrebitelia by teda mali byť rozvážni aj pri samotnom prezeraní si produktov, pretože pri nákupe v predajni nemá spotrebiteľ zákonné právo na odstúpenie do 14 dní. „Veľa predajcov však vrátenie peňazí či výmenu tovaru ponúka aj nad rámec zákona,“ upozorňuje ďalej.

Vzrušujúca reklama

Posledná praktika, ktorá je však už viac regulovaná, je reklama. Pri reklame všeobecne platí, že nesmie byť pornografická – predajcovia sa však často snažia zaujať a zapôsobiť najmä na nižšie pudy svojich zákazníkov.

Tieto reklamy podľa výskumov skutočne môžu upútať pozornosť, no ani to nemusí viesť k zvýšeniu predaja. Ukázalo sa, že bilbord so sporo oblečenou ženou pri ceste mužov zaujal, máloktorý z nich si však vedel vybaviť, akého produktu sa reklama týkala. Navyše ženy polonahé mužské telo vnímajú často skôr negatívne.

„Predajcovia by sa mali snažiť zaujať produktom, nie lacným motívom,“ apeluje E. Hekšová. Na Slovensku sa zaoberá etickou samoreguláciou reklamy Rada pre reklamu. „V prípade, že by spotrebitelia uvideli v reklame nevhodný obsah, o ktorom si myslia, že je v rozpore s Etickým kódexom, môžu sa na ňu obrátiť so sťažnosťou,“ uzatvára odborníčka.