Foto: Shutterstock

Pokles príjmov a meškajúce platby

Z prieskumu spoločnosti Euler Hermes vyplýva, že až 20 % respondentov konštatuje, že ich podnikanie vôbec nebolo ovplyvnené a 19 % dokonca dosiahlo nárast predaja. Takéto odpovede boli zaznamenané predovšetkým v škandinávskych krajinách. Celkovo prieskum zahŕňal 14 krajín a viac ako 1 000 respondentov.

Zasiahnuté podnikateľské subjekty ako dôvod svojich problémov, okrem poklesu príjmov, najčastejšie uvádzali oneskorenie platieb od zákazníkov (32 %), prerušenie dodávateľského reťazca (27 %) a 16 % uviedlo, že cíti tlak na likviditu svojho podniku. Výnimkou je Rusko, kde respondenti označili meškajúce platby za najväčšiu výzvu tohto krízového obdobia.

Na Slovensku 57 % spoločností zúčastnených na štúdii uviedlo, že čelilo poklesu dopytu. Rovných 50 % slovenských firiem tiež konštatovalo, že evidovalo meškajúce platby od zákazníkov.

Ako vnímajú krízu rôzne odvetvia

Až 19 % respondentov prieskumu zaznamenalo nárast dopytu, a to hlavne z odvetvia IT/Telekom a odvetvia vybavenia pre domácnosti. Na druhej strane dodávatelia automobilových komponentov, sektory textilu a kovovýroby odpovedali, že dopyt po ich tovaroch klesol najvýraznejšie. Celkovo 54 % respondentov pocítilo pokles objednávok.

Presne 32 % opýtaných eviduje meškajúce úhrady faktúr. Najvýznamnejšie sa to prejavilo v odvetví textilu, medzi dodávateľmi automobilových komponentov a vo farmaceutickom priemysle.

Tretina firiem prijala vládne stimuly

V snahe stlmiť negatívne dôsledky pandémie tretina účastníkov štúdie Euler Hermes uviedla, že prijali určitú formu vládnych stimulov na podporu podnikania počas koronakrízy. Najviac to bolo medzi poľskými a britskými respondentmi (50 %), nasledovali holandskí respondenti (40 %).

Ďalšími nástrojmi na zmiernenie vplyvov krízy boli identifikácia nových trhov, zákazníkov či oblastí podnikania (26 %) a zmenšovanie alebo reštrukturalizácia podnikania (24 %).

Firmy na Slovensku využívali najmä vládne stimuly a opatrenia (40 %), prehodnocovali platobné podmienky pre klientov (33 %), hľadali nové trhy, zákazníkov, oblasti podnikania alebo nové spôsoby poskytovania produktov a služieb (33 %).

Prekvapujúco vysoké percento spoločností neprijalo žiadne výrazné opatrenia na zvládnutie neistoty (24 %). Viac ako 30 % respondentov uviedlo, že musí prehodnocovať platobné podmienky voči svojim dodávateľom či zákazníkom. Platí to predovšetkým pre klientov zo sektorov textilu a strojárstva. Respondenti z farmaceutických a chemických spoločností takéto kroky nepodnikajú.

Slovenskí podnikatelia sú menej optimistickí

Pokiaľ ide o prognózu obratu v roku 2020 v porovnaní s rokom minulým, viac ako 40 % európskych zákazníkov očakáva pokles a 33 % firiem predpokladá rovnaký obrat ako minulý rok. Slovenské spoločnosti sú opatrnejšie, až 50 % z nich ráta s poklesom obratu a ďalších 40 % očakáva, že ich tržby dosiahnu rovnakú úroveň ako predchádzajúci rok.

Najdramatickejší pokles obratu v aktuálnom roku by mali v Európe zaznamenať dodávatelia automobilových komponentov, kovovýroba a textilný priemysel. Najoptimistickejšie sa javia IT/telekom a tiež vybavenie pre domácnosti, kde väčšina zákazníkov deklarovala vyšší obrat alebo aspoň bez poklesu za rok 2020.

Rok 2021 však už väčšina opýtaných spoločností vníma optimistickejšie. Najväčší optimizmus cítiť v Škandinávii, Veľkej Británii a Rusku. Naopak, najnižšie očakávania majú Belgicko a Holandsko.