Foto: Tomáš Griger

Ako vznikol projekt Zelený event a aká bola vaša motivácia?
Zuzana Frešo: Rozhodnutie vyplynulo z práce, ktorú doposiaľ robím. V mojej firme BeFresh.sk sa už roky zaoberám aj zdravým stravovaním. Okrem iného pripravujem raw koláče a torty na rôzne spoločenské podujatia. Raw stravovanie ma zaujalo ako nová zaujímavá alternatíva. Rozhodla som sa túto oblasť viac preskúmať a nezastavila som sa len pri receptoch z internetu. Rozhodne som chcela urobiť viac. Napríklad zlepšovať sa formou štúdia a kurzov. Počas uplynulých rokov sa mi podarilo absolvovať niekoľko kvalitných školení. Spravila som si napríklad aj kurz v najlepšom kulinárskom inštitúte, v americkom Matthew Kenney Culinary Institute. Práve tam vznikol plán rozšíriť biznis aj na slaný a sladký RAW a VEGAN catering. Mnohé firmy mali následne záujem nielen o catering, ale aj o kurzy prípravy takéhoto jedla. Bolo to pre mňa jednoduchšie, ako pri teplom jedle, keďže ja nepoužívam teplo na úpravu produktov, mohla som spraviť kurz prípravy raw jedla, napríklad aj v zasadačke. Bohužiaľ, prirodzenou súčasťou takýchto aktivít bola aj tvorba odpadu. Uvažovala som teda, ako ho eliminovať a začala som hľadať riešenie. Spočiatku som aspoň obozretnejšie nakupovala. Neskôr som spoznala Mirku, ktorá sa problematikou zaoberala a mala už k dispozícii aj zaujímavý produkt. Vďaka jej projektu sa nám podarilo výrazne znížiť odpad. Keď sa mi podarilo vyriešiť problém vo vlastnej firme, napadlo mi začať robiť „bezodpadové“ eventy aj pre iných. To bol začiatok našej spolupráce.

Miroslava Klimantová: Ja som roky pôsobila v korporátnej sfére. Veľké spoločnosti sa už nejaký čas snažili brať do úvahy aj ekológiu a intenzívne riešili dlhodobú udržateľnosť. Napríklad ako zabaliť výrobky tak, aby boli atraktívne a príjemné, ale nezaťažovali životné prostredie. Postupne som začala premýšľať nad tým, ako by som k zlepšeniu ekológie mohla prispieť aj ja sama. Po odchode z korporátu som sa rozhodla riešiť otázku vzniku a eliminácie odpadu v kanceláriách a domácnostiach, pretože v tejto sfére môžeme toho ešte veľa zmeniť. Priviedlo ma to k rozbehnutiu projektu Food Cycler, čo je zariadenie na spracovanie biologického odpadu v domácnostiach. Potom som stretla Zuzanu a ako už spomínala, rozhodli sme sa rozbehnúť projekt Zelený event pre firmy. Mňa k Zelenému eventu pritiahlo aj to, že mám potrebu o týchto veciach hovoriť a uvádzať ich reálne do praxe. Je žiaduce inšpirovať aj ostatných okolo seba. Vnímam to ako jednu z dôležitých platforiem na komunikáciu so širokým publikom. Jednoducho ukazujeme ľuďom v praxi, že žiť ekologickejšie sa dá.

Povedzme si o vašom projekte Zelený event viac. Kde všade a ako konkrétne sa vám pri spoločenských podujatiach darí eliminovať odpad?
Zuzana: Na „klasickom“ evente sa pomerne bežne používajú balóny, plastové poháre a podobne. U nás to neuvidíte. Nepoužívame plasty a eliminujeme aj kompostovateľný riad. Používame sklo a nádoby, ktoré sú umývateľné a dobre si naplánujeme nákupy. Kúpime len to, čo skutočne potrebujeme, aby sme potravinami neplytvali. Minimalizujeme odpad. Ak si na smoothie event donesie niekto vlastný pohár, tak minieme omnoho menej pohárov so slamkami. K tomu sa snažíme viesť aj účastníkov eventu. Odpad, ktorý vznikne, správne roztriedime a spracujeme aj druhotne.

Miroslava: Snažíme sa, aby si účastníci z eventu odniesli dobrý pocit, ale aj inšpiráciu. Chceme ich nielen zabaviť, ale zároveň im ísť aj priamo príkladom, ako sa veci dajú robiť lepšie. Tak, aby to vedeli aplikovať doma, v kancelárii či v bežnom živote.

Ako sa vám darí vyrovnať sa s neštandardnými požiadavkami zo strany klientov? Nevzniká niekedy nesúlad s vaším ekologickým predsavzatím?
Miroslava: Keď sa s klientom, ktorý nás osloví, rozprávame, vždy sa snažíme identifikovať, čo chce eventom dosiahnuť. Či ide len o zábavu, alebo aktívne hry – teambuilding, motivačnú akciu a podobne. Pýtame sa ho, aký je zámer a aký odkaz má zaznieť. Podľa toho navrhujeme konkrétne ekologickejšie alternatívy. Snažíme sa vyrovnať so všetkými požiadavkami, no klienti, ktorí si nás objednávajú, už väčšinou vnímajú aj tento ekologický rozmer a pociťujú potrebu posúvať sa dopredu.

Ekologické riešenia sa môžu niekedy spájať aj s vyššou cenou. Dá sa spojiť ekologické riešenie s ekonomickým?
Zuzana: Nejde o finančnú, ale skôr o časovú náročnosť. Uvedomelý človek však nemôže byť úplne lenivý. Ekologické riešenia nemusia byť drahé, ale vyžadujú si plánovanie a zodpovednosť. Presne si veci vopred premyslieť a dobre ich zorganizovať.

Miroslava: Ja si myslím, že ide o mýtus. Naopak, žiť ekologicky je ekonomicky výhodné. Pretože hlavným odkazom je neplytvať, a teda neutrácať za veci, ktoré nevyužívame. Je to o zdravom úsudku a prehodnotení toho, čo skutočne potrebujeme a čo nie. Nie je to o plytvaní, ale o racionálnom využívaní zdrojov.

Vedia si teda takýto event dovoliť aj menšie firmy?
Miroslava: Zelený event je finančne dostupný a porovnateľný s eventom klasickým. Cena je individuálna a závisí od očakávaní a požiadaviek klienta. No nedá sa povedať, že zelený event stojí viac ako ten klasický.

Zuzana: Navyše, my vieme mnohé veci použiť aj viackrát, takže znižujeme náklady na kúpu aj pre klienta. Niektoré veci nekupuje, len ich prenajímame. Takisto čo sa týka výzdoby, používame takú, ktorá je použiteľná viackrát, alebo je možné ju po použití recyklovať. O potravinový odpad sa postará Food Cycler.

Čo všetko a ako sa dá recyklovať v zariadení Food Cycler?
Miroslava: Ide o inováciu, ktorá na Slovensku ani v Česku nie je príliš známa. Je to zariadenie, ktoré bolo vyvinuté v Kanade a dokáže spracovať potravinový odpad bez dážďoviek a baktérií. Odpad sa nasype do prístroja a o tri hodiny je z neho substrát. Objem odpadu sa zredukuje o 90 % a substrát putuje do pôdy alebo záhradky. Je veľa potravinového odpadu, ktorý sa nedá kompostovať, ako napríklad citrusové šupky, jogurt a podobne. Toto vyrieši Food Cycler a premení ho na voňavý substrát.

Ako to s odpadom a ekológiou funguje u vás doma?
Zuzana: U mňa sa to začalo základným ekologickým opatrením pri bežnom nakupovaní. Používam vlastné tašky. Nekupujem si stále nové. Zaoberám sa aj tým, ako používať vrecká do koša. Najskôr som kúpila kompostovateľné. No premýšľala som, ako sme to robili kedysi. Nedávali sme plastové vrecko, ale noviny. Takto to už budem robiť aj ja a kôš potom jednoducho umyjem. Máme aj ekologické čistiace prostriedky a snažím sa o ekológii hovoriť aj s deťmi. Myslím, že toto minimum môže urobiť každý.

Partner článku

Miroslava: Moja cesta k ekológii sa stala mojím životným štýlom. Najprv som riešila domáci kompost za pomoci dážďoviek a neskôr som sa dostala k Food Cycleru. Následne mi ostával už len suchý odpad. Ten sa dá zmenšiť napríklad aj tým, že si nekupujem šunku v plastovom obale, ale radšej krájanú. Tak isto som začala preferovať jednoduché nakupovanie. Teda nie mnoho vecí, ale radšej jedna viacúčelová vec. Výrazne som zredukovala plytvanie jedlom. Odporúčam každému prečítať si knihu od Bei Johnsonovej, ktorá napísala príručku o tom, ako produkovať menej odpadu.

Kde majú podľa vás Slováci najväčšie medzery v ekologickom myslení a prístupe?
Zuzana: Ono je to aj o výchove. Začať treba už od malička. Mám kamarátku v Rakúsku, ktorá prenajíma dve poschodia svojho domu. V Rakúsku platia iba za odpad, ktorý nedokážu vyseparovať, a to podľa jeho váhy. Aj svojich hostí teda vedú k separovaniu. No často práve Slováci a Česi neseparujú, aj napriek jej prosbám a upozorneniu. Takže moja známa si po ich návšteve vezme rukavice a odpad pretriedi. Nás k ekologickému správaniu nikto nevedie. Nemáme stimuly, chýba tu motivácia. Musela by sa zmeniť aj politika pri riešení odpadového hospodárstva, aby ľudia mali dôvod separovať a správať sa ekologicky.

Miroslava: Na druhej strane už prebieha aj veľa iniciatívnych projektov na školách, čo je dobré. Sú však nutné aj systematické opatrenia zo strany štátu. V tomto je Rakúsko jednoznačne výrazne vpredu. Slovensko je na chvoste v recyklácii a separovaní. Separujeme len 20 % odpadu. V Rakúsku dokážu vyseparovať až 40 %. Legislatíva v danej oblasti sa pomaly zlepšuje. Napríklad budú zálohované aj plastové fľaše. Plasty však tvoria len 10 % celkového odpadu. Systém treba nastaviť efektívnejšie a na problémy nahliadať komplexnejšie. To všetko spolu – systém, vzdelávanie aj motivácia, môže pomôcť dosiahnuť zmenu aj v prístupe bežných ľudí.

Znížiť svoju odpadovú stopu je niečo, čo môžeme pre ekológiu a pre seba urobiť všetci. Vedeli by ste našim čitateľom objasniť, ako veľmi planéte škodí práve produkcia odpadu?
Miroslava: Na Slovensku je viac ako 5 850 nelegálnych skládok a viac ako 100, ktoré sú legálne, a každoročne na skládky posielame 3,6 milióna ton odpadu. Až 90 % by tam pritom nemuselo byť. Navyše skládky spontánne horia a odpad hnije. Produkujú oxid uhličitý a skleníkové plyny. Nečistoty prenikajú do vôd aj do ovzdušia a následne ich sami dostávame do tela. Preto každý krok k zlepšeniu je aj zlepšením k nám samým.

Zuzana: Podľa mňa každý odpad, ktorý nevyprodukujeme, je dobrý odpad a týmto heslom sa riadim. Má to zmysel, nebudeme predsa po sebe zanechávať neporiadok, radšej niečo pekné.

Ďakujeme za rozhovor.

Bezpečné odosielanie a prijímanie
elektronických dokumentov

Chráňte
vašu komunikáciu

Dôverné informácie
zabezpečte heslom

Diskrétnosť požadujte
aj od vašich partnerov