Foto: Shuterstock

Obavy spôsobuje aj prerušenie prevádzky

Na čele rebríčka sa umiestnili kybernetické riziká  so 44 % odpovedí. Prerušenie prevádzky kleslo na druhé miesto (42 %) a prírodné katastrofy oproti minulému roku postúpili na tretie miesto (25 %). Klimatické zmeny sa vyšplhali na svoje najvyššie šieste miesto v histórii (17 %), zatiaľ čo prepuknutie pandémie kleslo na štvrté miesto (22 %).

„Prerušenie prevádzky, ako druhé najväčšie biznis riziko, bude pravdepodobne aj naďalej hlavnou rizikovou témou v roku 2022. Väčšina spoločností sa obáva, že nebudú schopné vyrábať produkty alebo poskytovať svoje služby. V roku 2021 došlo k bezprecedentnej úrovni narušenia spôsobeného rôznymi spúšťačmi. Ochromujúce kybernetické incidenty, vplyv viacerých poveternostných udalostí súvisiacich so zmenou klímy na dodávateľský reťazec, ako aj výrobné problémy súvisiace s pandémiou a dopravné prekážky, spôsobili zmätok. Tento rok sľubuje len postupné uvoľňovanie situácie, aj keď nemožno vylúčiť ďalšie problémy súvisiace s COVID-19,“ konštatuje šéf AGCS Joachim Mueller.  

Kyberincidenty a problémy v Ázii

Kybernetické incidenty sa vo väčšine skúmaných krajín zaraďujú medzi tri najväčšie nebezpečenstvá. Nedávne útoky ukázali znepokojujúce trendy, ako sú taktiky „dvojitého vydierania“ kombinujúce šifrovanie systémov s únikmi údajov, ďalej zneužívanie softvérových zraniteľností, ale aj zameranie sa na fyzickú kritickú infraštruktúru.

V minulom roku sa prudký nárast dopytu po skončení lockdownu skombinoval s prerušením výroby a logistiky, keďže epidémia koronavírusu v Ázii zatvorila továrne a spôsobila rekordnú úroveň preťaženia v prístavoch kontajnerovej dopravy. K tomu sa pridali ďalšie dodávateľské problémy ako zablokovanie Suezského prieplavu či nedostatok polovodičov.

„Pandémia odhalila rozsah vzájomnej prepojenosti v moderných dodávateľských reťazcoch a to, ako sa môže spojiť viacero nesúvisiacich udalostí a spôsobiť rozsiahle narušenie. Odolnosť dodávateľských reťazcov tak bola po prvýkrát v celosvetovom meradle testovaná až do bodu zlomu,“ hovorí Philip Beblo z AGCS.

Pozor aj na počasie a klimatické zmeny

Nárast počtu prírodných katastrof a klimatických zmien je na treťom a šiestom mieste, pričom oba vzostupné trendy spolu úzko súvisia. Posledné roky ukázali, že v dôsledku globálneho otepľovania sa frekvencia a závažnosť poveternostných udalostí zvyšujú.

V roku 2021 globálne poistené straty v dôsledku katastrof výrazne presiahli 100 miliárd dolárov. Podniky sa musia stať odolnejšími voči poveternostným vplyvom, najmä extrémnym udalostiam, ako sú hurikány alebo záplavy. Udalosti, ktoré sa predtým odohrali raz za storočie, sa môžu v budúcnosti vyskytovať oveľa častejšie aj v regiónoch, ktoré boli v minulosti považované za „bezpečné“.