Zdroj: Freepik

Ako zamestnanci bez zamestnaneckého pomeru

Na Slovensku vzhľadom na počet obyvateľov podniká príliš veľa fiktívnych živnostníkov. Vyplýva to z údajov Európskeho štatistického úradu Eurostat, OECD aj Sociálnej poisťovne. Za posledných desať rokov sa ich počet zvýšil z 84- na 110-tisíc.

Fiktívny živnostník funguje prakticky ako klasický zamestnanec – dodržiava pracovný čas, chodí každodenne do práce a vykonáva prácu pre svojho zamestnávateľa. Rozdiel je len v tom že nemá uzatvorený zamestnanecký pomer, ale pracuje na živnosť vo väčšine prípadov pre jediného zadávateľa práce alebo jediného klienta.

Podiel fiktívnych živnostníkov na Slovensku v porovnaní s krajinami EÚ

Výsledkom je, že takíto ľudia v prvom roku trvania svojej živnosti z celkovej ceny práce odvádzajú až 6-násobne nižšie daňovo-odvodové platby a v ďalších rokoch sú tieto platby ešte stále približne 2,3-násobne nižšie. „Kvôli tomu rozpočet Sociálnej poisťovne či štátu prichádza o významné zdroje príjmov,“ upozorňuje Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ).

Nárast počtu fiktívnych živností

Počet fiktívnych živností podľa NKÚ narástol najmä v roku 2017. Stalo sa tak po zvýšení limitu paušálnych výdavkov pre živnostníkov zo 40 % na 60 % ich dosiahnutých príjmov, a keď sa paralelne zvýšila maximálna výška paušálnych výdavkov za rok z 5 040 eur na 20-tisíc eur. Táto legislatívna zmena zásadne roztvorila daňovo-odvodové nožnice medzi zamestnancami a živnostníkmi.

Odvtedy podľa údajov Sociálnej poisťovne každým rokom rastie podiel živnostníkov platiacich odvody z minimálneho vymeriavacieho základu. Od roku 2017 tento podiel narástol zo 72 % na viac ako 81 % v roku 2021.

V priemere sa to týka takmer 150-tisíc živnostníkov, pričom ich odvody sa približujú k odvodom zamestnanca s minimálnou mzdou, no príjem živnostníkov je v reálnych číslach podstatne vyšší.

Poskladáme sa im na dôchodky

Najvyšší kontrolný úrad SR na fenomén fiktívnych živnostníkov upozornil už v minulosti. Inšpekcia práce v roku 2017 v súvislosti s touto témou uviedla, že fiktívna živnosť alebo absencia pracovnej zmluvy je druhým najvýznamnejším dôvodom únikov pri odvodoch na sociálnom poistení.

Problémy nastanú aj neskôr, pri vyčíslení starobných dôchodkov fiktívnych živnostníkov. „Finančne výhodné nízke odvody do sociálneho systému sa pri konečnom zúčtovaní veľmi negatívne premietnu do výšky starobného dôchodku. Mnohí fiktívni živnostníci sa tak pri odchode do dôchodku môžu ocitnúť pod hranicou minimálneho dôchodku a na ich nevyhnutné dorovnanie sa bude musieť skladať celá spoločnosť, každý zamestnanec,“ upozorňuje predseda NKÚ Ľubomír Andrassy.

Podľa jeho slov sa daňové výpadky premietajú aj do nižších podielových daní, ktoré chýbajú samosprávam na plnenie si ich základných povinností voči občanom. Napriek tomu štát zatiaľ neprijal opatrenia na zastavenie nárastu počtu fiktívnych živnostníkov.