Zdroj foto: flickr

Typická kancelária minulého storočia

Jedno storočie stačilo na to, aby zamestnávatelia pochopili, čo naozaj nie je prospešné pre ich zamestnancov. Odsúdeným sa v  tomto prípade stal klasický open space, kde zamestnávateľ priamo kontroloval svojich zamestnancov v  otvorenom priestore, kde sa nedalo hovoriť o  žiadnom osobnom priestore. „Hovoríme o  existencii administratívnej zóny a  absolútnej absencii iných zón na socializáciu, brainstorming, oddych či neformálne stretnutia s klientmi. Ak by sme mali definovať kancelárie 20. storočia, tak môžeme povedať, že heslom bolo: „vidím môjho zamestnanca písať, môj zamestnanec pracuje,“ opisuje situáciu Dominika Fecková, sales manager spoločnosti Nowy Styl Group. 

Kancelársky boom

Kancelárske priestory sa nachádzajú v  štádiu najväčšieho rozmachu. Nielenže sa stratili klasické open space kancelárie, vo veľkej miere sa ujali naturálne či florálne prvky. Dôležitosť sa kladie na relaxačné zóny a  funkčnosť samotnej kancelárie. „Charakter kancelárskej práce sa vyvíja spolu s rozsahom povinností, vývojom technológií, meniacim sa štýlom riadenia a potrebami zamestnancov,“ dodáva Fecková. Pracovné prostredie preto ponúka komfortné ponuky na vykonávanie úloh, ktoré sa líšia od prác, ktoré sa vykonávali v  minulosti. 

„Zamestnanci, ktorí dosiahnu spokojnosť na pracovisku a  pociťujú komfort vo funkčne usporiadanej kancelárii, majú o 43 % vyššiu pravdepodobnosť, že pomôžu iným ľuďom. Dvakrát častejšie hovoria, že sa jednoducho prispôsobujú zmenám,“ hovorí Fecková. Podľa jej slov je o 41 % menej pravdepodobné, že ľudia pracujúci vo funkčne zariadenej kancelárii budú chýbať v práci zo zdravotných dôvodov. Zároveň je pravdepodobnosť, že si títo ľudia budú hľadať novú prácu, o 81 % nižšia. 

Ako na to? 

Samotná podoba kancelárie závisí od charakteru podnikateľskej činnosti a  od potreby zamestnancov. „Pracovisko ako také musí byť pre zamestnanca flexibilné. To však neznamená, že zamestnanci nepotrebujú pracoviská na vykonávanie svojej práce. Znamená to urobiť pracovisko flexibilnejším a rozdeliť ho na viaceré časti, kde by mal byť priestor na prácu,“ doplnil Martin Marko zo spoločnosti HB Reavis Slovakia. 

Vo všeobecnosti by sa  tak kancelária mala rozdeľovať na štyri základné zóny. Prvou je administratívna zóna, kde sa bezprostredne vykonáva práca s  počítačom a  ďalšie vykonávanie interných procesov v  rámci firmy. „Táto zóna by mala obsahovať funkčne navrhnuté pracovné stoly, kde aktuálnym trendom sú výškovo nastaviteľné stoly, ergonomické stoličky, odkladací priestor, akustické prvky na zabezpečenie absorpcie hluku v  kancelárii, prípadne izoláciu,“ upozorňuje Fecková. 

Ďalšou je koncentračná zóna, ktorá slúži na kreatívnu prácu, analýzy, vzdelávanie či inšpirácie. Táto zóna má obsahovať priestory na sedenie pre jedného, prípadne viacerých zamestnancov.

Tretím typom priestoru je rekreačná zóna, ktorá zabezpečuje oddych od práce. Je to priestor na neformálne stretnutia zamestnancov či poobedňajšiu kávu. „Rekreačná zóna by mala zosúladiť moderný dizajn s  príjemným konceptom farieb a  rôznych iných prvkov, kde by nemali chýbať ani oddychové prvky na sedenie, ako sú rôzne kresielka či vaky,“ dodáva Fecková. 

Poslednou zónou je komunikačná zóna, pod ktorou sú známe zasadačky. Takéto miestnosti by mali byť vybavené nábytkom, ktorý reprezentuje spoločnosť. Komunikačná zóna by mala korešpondovať s  predmetom podnikania spoločnosti, môžu v nej byť zakomponované korporátne farby.