Foto: Shutterstock

Zavádzanie moderných technológií realizovali firmy aj pred vypuknutím pandémie. Zmeny, ktoré od jari 2020 nastali v jednotlivých ekonomikách, výrazne posilnili digitálnu agendu firiem. V minulom roku až 38 % respondentov dokončilo alebo iniciovalo nové projekty, zatiaľ čo 45 % z nich uviedlo, že pandémia koronavírusu všetky procesy iba urýchlila. Len minimum firiem (6 %) zaviedlo digitálne projekty kvôli pandémii neskôr, ako plánovalo.

Na digitalizáciu pôjde ešte viac peňazí ako vlani

Takmer všetci respondenti (92 %) uvádzajú, že pandémia koronavírusu urýchlila zmeny v oblasti digitalizácie ich firiem a dve tretiny (65 %) v roku 2021 očakávajú zvýšenie rozpočtov na informačné technológie a podporu digitalizácie. Ide najmä o firmy v oblasti finančných služieb a prírodných vied. Digitalizáciu budú zavádzať aj spoločnosti z automobilového a energetického sektora.

„Napriek pokračujúcemu vplyvu koronakrízy je povzbudivé, že mnoho spoločností v strednej a východnej Európe sa snaží digitalizáciou rýchlo posunúť vpred, alebo plánuje vyčleniť viac financií na zavedenie nových technológií,“ hovorí Dušan Vanek z advokátskej kancelárie CMS v Bratislave.

Mnohé krajiny strednej a východnej Európy už majú vybudovanú vysokokvalitnú digitálnu infraštruktúru s vysokorýchlostným širokopásmovým pripojením, elektronickým obchodovaním a využitím 4G sietí. „Aby sme však boli na rovnakej úrovni s ostatnými vyspelými krajinami, musíme sa stať digitálne konkurencieschopnejšími prostredníctvom technológií, ako sú 5G siete, či využívaním umelej inteligencie. Podpora by mala prísť aj zo strany štátov, ktoré majú pre oblasť digitalizácie pripraviť regulačné rámce a právne normy,“ dopĺňa D. Vanek.

Kľúčovým nástrojom zmeny je umelá inteligencia

Tri z piatich (58 %) firiem zo strednej a východnej Európy využilo počas digitálnej transformácie umelú inteligenciu. Podľa firiem ide o kľúčový nástroj zmeny, ktorý prináša riešenia na dosiahnutie lepšej produktivity, rýchlosti a efektívnosti. Zaujímavosťou je, že dnes už viac ako polovica (58 %) respondentov používa umelú inteligenciu, zatiaľ čo veľká väčšina (83 %) firiem plánuje do tejto oblasti zainvestovať.

„Používanie umelej inteligencie však vyvoláva aj rozsiahle obavy. Ide predovšetkým o možné problémy vyplývajúce z právnej zodpovednosti. Preto je nevyhnutné, aby aj v tejto oblasti existovala jasná právna úprava,“ hovorí právnik z CMS. Obavy vyplývajú predovšetkým z bezpečnostných rizík, ktoré má viac ako polovica firiem (60 %). Rovnaké množstvo respondentov by si želalo zavedenie ďalších usmernení a regulácií. Naopak, iba minimum spoločností (4 %) je presvedčených, že využívanie umelej inteligencie je dnes nadmerne regulované.

Slovensko je odkázané na spoluprácu

Slovensko so svojím malým trhom by malo v oblasti digitalizácie výrazne spolupracovať. „Môžeme ťažiť z toho, že máme vzdelanú a kvalifikovanú pracovnú silu s vysokou úrovňou technologických znalostí a máme aj kvalitných absolventov technických odborov,“ hovorí D. Vanek.

Napríklad krajiny V4 sú podľa neho odkázané na spoluprácu aj preto, lebo žiadne hlavné mesto v regióne nie je zahrnuté v globálnom rebríčku startupov. Pomôcť môže koncentrácia výskumu a vývoja, čím sa môže maximalizovať konkurencieschopnosť krajín V4. Príkladom môže byť automobilový priemysel, ktorý je dôležitou súčasťou aj našej ekonomiky. Umelú inteligenciu využíva celý rad výrobcov v regióne strednej a východnej Európy vrátane tých, ktorí svoje fabriky etablovali na Slovensku.