Foto: Shutterstock

Vláda od 15. októbra zaviedla ďalšie výrazné obmedzenia. Zákazníci reštaurácií, bistier a kaviarní si môžu vychutnávať jedlo a nápoje iba vonku na terase, čo vzhľadom na jesenné počasie výrazne limituje tržby. Prípadne im prevádzka zabalí jedlo či nápoje domov. Vnútorné priestory sú bez výnimky zatvorené.

Gastroprevádzky čakajú prepady tržieb

Prijaté opatrenia majú zabrániť šíreniu koronavírusu, podnikatelia sa však obávajú, že pre nich budú likvidačné. „Korona je pre gastrobiznis niečo ako cunami. Všetci v gastro segmente mali veľké prepady, prepúšťali, alebo budú prepúšťať. Terajšie opatrenia, ako okienkový predaj a exteriérové terasy, nič neriešia, tržby nevygenerujú ani pokrytie základných nákladov,“ tvrdí marketingový šéf siete reštauračných prevádzok Medusa a zástupca iniciatívy Zachráňme gastro! Ján Laš.

Podľa jeho slov by zamestnancov len veľmi neradi prepúšťali, ale realita je iná. Po prvej vlne pandémie jednoducho museli znížiť ich počet, a teraz po príchode druhej vlny hrozí ďalšie prepúšťanie.

Asociácia hotelov a reštaurácií potvrdzuje pokles počtu zamestnancov v ubytovacích a stravovacích službách. „Povinné zatvorenie podnikov cestovného ruchu od marca do mája a výrazný pokles v tržbách kvôli obmedzeniam spôsobili prepad v tržbách o takmer 50 percent. Väčšina podnikov cestovného ruchu – reštaurácie, hotely, penzióny – po 6 mesiacov, keď nemali žiadne tržby, alebo im tržby výrazne poklesli, nedokázali straty kompenzovať ani počas dvoch mesiacov letnej sezóny,“ poukazuje na štatistiky generálny manažér Asociácie hotelov a reštaurácií Marek Harbuľák.

Kto nemá žiadne rezervy, pôjde na kolená

Je zrejmé, že dlhodobý výpadok príjmov nemusia ustáť ďalšie prevádzky. „Na kolená môže padnúť väčšina malých prevádzok, ktoré nemajú dostatočné finančné rezervy,“ približuje analytička spoločnosti Bisnode Petra Štěpánová.

Retailový konzultant Juraj Púchlo upozorňuje na to, že väčšie predpoklady na ďalšie fungovanie majú siete a gastronomické skupiny, ktoré disponujú jedálňami pre zamestnancov alebo mobilnými street-food konceptmi.

„Menšie podniky, pivárne a kaviarničky, ktorým sa nepodarí aktivovať bázu zákazníkov a dočasne ziskovo fungovať, ako donáška a predaj cez okienko, žiaľ, skončia. Niektorých zrejme nezachránia ani štátne kompenzačné schémy,“ analyzuje J. Púchlo.

Iniciatíva Zachráňme gastro! píše vláde

Do najnovšej iniciatívy Zachráňme gastro! sa len za niekoľko málo dní zapojilo takmer tisíc subjektov. Vláde adresovali otvorený list a navrhli riešenie – dočasné zníženie DPH na úroveň okolitých štátov.

Vláda následne síce pripravila viacero opatrení, ktoré majú pomôcť aj postihnutým prevádzkam, zníženie DPH však medzi nimi nie je. „DPH nie je nástroj na pomoc. Máme iné druhy pomoci pre gastro,“ reagoval na otvorený list iniciatívy minister financií Eduard Heger.

Pomoc vo výške 100 miliónov eur

Schéma pomoci pre cestovný ruch a gastro bude napokon vo výške 100 miliónov eur. O pomoc môžu požiadať tí, ktorí mali v porovnaní s rokom 2019 nižšie tržby o viac ako 40 percent a môžu požiadať o pomoc aj spätne od 1. apríla 2020.

Príspevok bude na úrovni štyri až desať percent tržieb z minulého roka. Štátna pomoc je určená pre reštaurácie, kaviarne, bistrá, hotely, penzióny, akvaparky, kúpaliská, prevádzky lanoviek a vlekov, botanické záhrady, zoologické záhrady, zábavné parky, lunaparky, múzeá, historické pamiatky či sprievodcov v cestovnom ruchu.

„Nové opatrenia stále analyzujeme, ale naša prvá reakcia je, že kombinovateľná pomoc je krokom vpred,“ reaguje J. Laš z iniciatívy Zachráňme gastro!. „Stále však veríme, že aspoň dočasné zníženie DPH pre reštauračný segment napokon vláda schváli. Veď to má aj v programovom vyhlásení a v rámci Európskej únie platíme najvyššiu DPH,“ uzatvára J. Laš.