Insolvencie v strednej Európe rastú, problémy majú aj slovenské firmy

Foto: Shutterstock

Nárast počtu insolvencií

„Nárast insolvencií na Slovensku je v súlade s trendmi v regióne. V roku 2020 sme videli pokles ich počtu, pretože ho ovplyvnili masívne opatrenia vlád zamerané na podporu firiem. Aj preto po ich odznení počet insolvencií firiem opäť rastie. Kým v roku 2020 bolo na Slovensku hlásených 330 insolvencií firiem, vlani ich počet dosiahol 388,“ hovorí generálny riaditeľ spoločnosti Coface pre Slovenskú republiku a Česko Ján Čarný.

Medziročne dosiahol nárast počtu insolvencií na Slovensku 17,58 %, v regióne strednej a východnej Európy dokonca 34,7 %. Slovensko patrí medzi sedem krajín, ktoré vlani zaznamenali vyšší počet insolvencií ako v predchádzajúcom roku. Okrem Slovenska sú to Česko, Maďarsko, Poľsko, Litva, Bulharsko a Rumunsko. Naopak, len päť krajín zaznamenalo pokles – Chorvátsko, Estónsko, Lotyšsko, Srbsko a Slovinsko.

„V ďalších kvartáloch očakávame, že rast počtu insolvencií bude na Slovensku pokračovať. Vláda už nepodporuje likviditu spoločností tak, ako to bolo počas prvých vĺn pandémie, pričom ekonomické dôsledky rusko-ukrajinskej vojny už priniesli ďalšie výzvy,“ konštatuje analytik spoločnosti pre strednú a východnú Európu Grzegorz Sielewicz.

Nižšia ziskovosť spoločností

Globálna ekonomická situácia za posledné dva roky pre firmy predstavovala náročné prostredie. Ekonomické oživenie, ktoré sa začalo v polovici roka 2020, bolo rýchlejšie, než sa očakávalo, a vyvolalo prudký dopyt, najmä z výrobného sektora.

„Zvýšili sa ceny energetických komodít, dopravy, rôznych kovov a vstupov používaných vo výrobnom procese. V niektorých prípadoch nedostatok obmedzil úroveň výstupov. Najvýraznejším príkladom sú polovodiče, ktorých nedostatok viedol k zníženiu počtu zmien a dočasnému zatvoreniu automobilových závodov rôznych automobilových značiek,“ vysvetľuje J. Čarný s tým, že vyššie náklady na energiu a palivo pri zvýšených cenách výrobných vstupov znížili ziskovosť spoločností.

Z jednej krízy do druhej

Hoci sa pandémia koronavírusu stále neskončila, už je tu nová výzva, ktorá ovplyvňuje ekonomiky a firmy. Rozsiahla ruská vojenská invázia na Ukrajinu okamžite prispela k prudkému nárastu cien energií, a to najmä vzhľadom na to, že Európa zostáva závislá od dovozu ropy, zemného plynu a uhlia z Ruska. Navyše obe krajiny sú významnými výrobcami a vývozcami poľnohospodárskych komodít.

Vyššie globálne ceny a nedostatok kovov v dôsledku konfliktu pritom ešte viac narušili dodávateľský reťazec. „Tieto faktory viedli k ďalšiemu zvýšeniu cien energií a vstupov pre firmy, vrátane spoločností v strednej a východnej Európe. Okrem toho erózia kúpnej sily domácností je tiež problémom ich možnej klientskej základne. Ekonomiky tiež zažili zrýchlenú infláciu najmä v dôsledku zvýšených cien energií, ale aj rastúcich cien potravín,“ konštatuje ďalej odborník.

Vyššie ceny, problémy v dodávkach

Slovensko je podľa neho už teraz vystavené najmä vyšším cenám komodít, energií, vstupov, ako aj narušeniam dodávateľského reťazca z dôvodu vysokej ekonomickej otvorenosti a závislosti od automobilového sektora. Preto sa očakáva, že tento sektor bude aj naďalej čeliť výzvam, no tie by sa už ku koncu roka mali postupne zmierňovať.

„Okrem rusko-ukrajinskej vojny firmy čelia aj obmedzenému dovozu z Číny v dôsledku jej politiky takzvaného nulového covidu. To všetko stále podporuje infláciu, ktorá sa stala brzdou ekonomického rastu,“ upozorňuje. Spoločnosti už nie sú schopné plne preniesť vysoké náklady na vstupy na konečných spotrebiteľov. Aj preto to už ovplyvňuje ich obchodnú situáciu a mohlo by to viesť k narastajúcemu počtu insolvencií,“ dodáva J. Čarný.