Home office sa môže po dohode so zamestnávateľom nachádzať kdekoľvek

Foto: Freepik

Zamestnanci sa vracajú do kancelárií

Trend návratu do kancelárií naznačujú aj štatistiky. V roku 2021 pracovalo podľa Európskeho štatistického úradu Eurostat z domu 8,4 % Slovákov. Vlani ich bolo 7,8 percenta. Je to mierny pokles, no ešte stále je to o dva percentuálne body viac ako pred pandémiou koronavírusu.

V celej eurozóne pracovalo minulý rok aspoň sčasti z domu 14 % ľudí. Práca na diaľku je teda pre mnohých želaným spôsobom výkonu zamestnania. Napriek snahe o návrat do kancelárií tu s nami pravdepodobne v nejakej forme zostane aj naďalej. Najviac ju využívajú pracovníci v administratíve, komunikáciách, IT, marketingu a finančných činnostiach.

Na mieste práce na diaľku sa treba dohodnúť

„Pokiaľ sa na tom zamestnanec a zamestnávateľ dohodnú, prácu na diaľku je možné vykonávať hoci aj z chaty či iného miesta, kde sa bude zamestnanec dočasne zdržiavať. Možno odporučiť, aby bolo v dohode špecifikované, že má ísť o miesto, kde je dobrý prístup na internet či telefónny signál,“ uvádza odborník na pracovné právo z advokátskej kancelárie FAIRSQUARE Marián Mészáros.

Dodáva, že je potrebné rozlišovať medzi permanentnou prácou z domácnosti a home office. „Zatiaľ čo pri home office vykonáva zamestnanec prácu z domácnosti iba príležitostne, alebo za mimoriadnych okolností, pri permanentnej práci z domácnosti zamestnanec pracuje doma, alebo na inom dohodnutom mieste, stále, a len ak sa na tom so zamestnávateľom dohodol, chodí niekedy aj na pracovisko,“ vysvetľuje advokát.

Z tejto kvalifikácie vyplýva aj spôsob zmluvnej dohody. Pre permanentnú prácu z domácnosti sa vyžaduje dohoda v pracovnej zmluve, prípadne v jej dodatku, no na home office sa žiadna písomná dohoda nevyžaduje, hoci sa z praktických dôvodov odporúča.

Možnosť dohodnúť si flexibilný čas

Aj pri home office je potrebné si vopred dohodnúť pracovný čas. Advokát odporúča upraviť ho v písomnej dohode. „Je možné sa dohodnúť aj na tom, že počas home office bude pracovný čas zamestnanca nejakým spôsobom upravený, napríklad že sa bude používať pružný pracovný čas,“ odporúča M. Mészáros.

„Zamestnávateľ môže stanoviť niektoré časy, kedy chce, aby bol zamestnanec k dispozícii počas pracovných dní, napríklad od 9. do 15. hodiny a zvyšok času v týždni by odpracoval, kedy to bude vyhovovať lepšie jemu,“ naznačuje.

Je potrebné tiež zdôrazniť, že zamestnanec pracujúci z domu má „právo na odpojenie“. Teda v čase, ktorý nie je jeho pracovným časom, nemusí byť zamestnávateľovi k dispozícii, nemusí byť online či dostupný na telefóne, a zamestnávateľ ho za to nemôže nijako postihovať.